Kapitola:
Pridaná: 25.1.2009, 11:38:21
Čítaná: 1289×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Adara Blacková, Sirius Black, Lily Evansová, James Potter, Charlotte
Stručný dej: Nikto nikdy netušil, že pani Blacková porodila dvojičky, no dcéry sa zriekla, lebo nebola hodna byť Blackovou. Zistia to Sirius a Adara počas ich štúdia na Rokforte?(nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Druhá najjasnejšia hviezda 2 » 2

Bola noc. Dom na Grimmauldovom námestí sa ozýval krikom. Pani Blacková totižto odmietla ísť do miestnej nemocnice porodiť svojho syna. Pomáhala jej miesta ježibaba.

,,Pani Blacková, už to nepotrvá dlho. Tlačte.“ Povedala jej ježibaba, pretože sa bála, aby jej pani Blacková niečo neskôr nespravila.

,,Čerta starého, bude to trvať ešte dlho? Počuť to na míle ďaleko, ten tvoj krik“ povedal pán Black, keď vchádzal do izby.

,,Tak si to poď vyskúšať ty!“ odvetila mu pani Blacková so slzami v očiach od potláčanej bolesti.

,,Už to bude pani Blacková. Vidím hlavičku! Áno ešte chvíľočku. Máte krásneho chlapca, gratulujem vám.“ No pani Blacková sa ani nepozrela na chlapčeka a začala opäť kričať od bolesti.

,,Pane Bože, pomôž mi.“ Kričala pani Blacková, keď si uvedomila, že pôrod ešte nekončí.

,,Áno, už vidím opäť hlavičku pani Blacková. Nebojte sa už to dlho nepotrvá.

,,To si píšte, že to už dlho nepotrvá. A buďte si istá, že si váš nájdem!“ vyhrážala sa pani Blacková s krikom.

,,Máte dcéru pani Blacková! Gratulujem k vašej jedinej dcérke.“ Milo jej povedala ježibaba, no pani Blacková pozrela na ňu s vystrašenými očami.

,,čože???Ja mám dcéru???To nie je možné! Berte si to! Ja nemôžem mať dcéru! Som roditeľka mužského pokolenia Blackovcov! Nemôžem mať dcéru!“

Čarodejnica na ňu pozrela s vystrašeným pohľadom, či sa náhodou nezbláznila, no keď videla, že to myslí vážne, posunula sa o krôčik od postele.

,,Nepočuli ste ma? Berte ju preč odtiaľto! Dajte ju do miestneho sirotinca! Mne to je jedno!“Ziapala pani Blacková na celú izbu!

,,Drahá, čo tu tak kričíš?“ Spýtal sa pán Black, keď vošiel do izby.

,,Nič drahý, choď len dole, čochvíľa tam prídem aj s naším synom.

,,Som na Teba hrdý, opäť syn. Vidno, že si Blacková!“ ježibaba už dlhšie na to nemohla pozerať a tak chcela odísť, no ešte našla trochu odvahy a spýtala sa ako sa bude volať chlapček.

,,Hm, asi mu dám meno Sirius. Ako ta jasná hviezda na nebi. Však aj na svet prišiel ako za dvoch!“ dokončila pani Blacková a prísne sa pozrela na ježibabu.

,,Choďte už, nech vás tu a ani to decko už nikdy neuvidím!“ zaziapala pani Blacková na tú ježibabu.

,,Už už pani Blacková“ a ježibaba odišla z izby, no v dverách ešte povedala: ,, ale vedzte, že toto rozhodnutie raz oľutujete!“ a zabuchla dverami.

Ježibaba už nepočula krik pani Blackovej, snažila sa odtiaľ utekať, čo najrýchlejšie. Niesla malé bábä po uličkách. I keď bola ježibaba, bála sa, aby sa malej niečo nestalo.

Prišla do svojej malej chalúpky. Tam napísala list, aké majú dať malej meno. Zabalila malú do periniek, vložila ju do košíčka a niesla ju k miestnemu sirotincu. Tam ju položila, pobozkala ju na líčko a otočila sa na odchod.

Ešte stihla zašepkať: ,, Zbohom maličká.“ A odišla preč.

Podvečer, keď jedno z detí šlo vyhodiť smetí, našlo pred dverami malé bábätko. Ihneď utekalo za riaditeľkou sirotinca a povedalo jej, čo videlo.

Keď riaditeľka zbadala to malé bábä, slzy jej vytryskli z očí. Zobrala list a začala ho čítať. V liste stálo:

,,Dobrý deň, prepáčte mi, že vám tu nechávam tu maličkú, ale jej matka ju odmietla prijať, pretože je dievča. Dúfam, že tu sa o ňu dobré postaráte. Len dnes sa narodila a už ju jej matka odvrhla! Prosím dajte na ňu pozor. Sama by som sa o ňu postarala, ale to by jej v dnešnom svete len privodilo nepríjemnosti. Maličkej o niekoľko rokov príde list, že je prijatá na Rokfortskú strednú školu. Prosím, pošlite ju tam. Ona tam patrí, i keď jej matka to nechce. A mimochodom, maličká sa volá Adara, pretože je to druhá najjasnejšia hviezda, ktorá dnes svieti v súhvezdí Canis Major.“

Riaditeľka sa pozrela na malú a zaplakala! Tieto kruté matky nikdy nepochopí. Ako môžu vlastne deti takto odhodiť! e to tak nespravodlivé!

Zobrala malú a niesla ju do svojej izby. Zajtra ju pridelí k ostatným malým deťom. Nevedela prečo, ale tá malá jej za tú malú chvíľočku prirástla k srdcu.

,,Dobrú noc Adara.“ Zašepkala jej riaditeľka, keď ju ukladala spať a neskôr sa k nej pridala i ona.

Ježibaba to všetko z diaľky pozorovala a až keď videla, že je o malú skutočne postarané, tak odišla a už sa ani neobzrela. O malej dlho nepočula, ale dala si veľký pozor, či na ten Rokfort naozaj nastúpi...

[ » na začiatok « ]