Kapitola:
Pridaná: 29.12.2008, 18:57:19
Čítaná: 2113×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Corona Reedová
Stručný dej: Corona chodí na Rokfort, často si pripadá ako neviditeľná. Ak chcete vedieť či sa to zmení čítajte túto poviedku

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » Moje teritórium 5 » Dobrá správa 6 » 6

Celý nasledujúci týždeň sa Corona popri učení snažila vyhýbať Brianovi. Mala zlý pocit z jeho výbušného charakteru. Od incidentu s kečupom už ubehlo veľa času, no zdalo sa, že ľudia ako on, arogantný a urážlivý, tak rýchlo nezabúdajú na momenty, kedy ich druhí ponížili alebo strápnili. Teda, ak sa to tak dá nazvať. Corona pochybovala, že by sa na to hociktorí z jeho spolužiakov urazil rovnako ako on. Jednoducho nechápala, prečo to berie tak tragicky.

Počasie v Rokforte sa konečne zmenilo. Dážď a zimu vystriedalo zubaté jesenné slnko, ktoré sfarbilo listy stromov v areáli. V posledných dňoch sa Corona najradšej učila na nových, drevených lavičkách pri jazere, v blízkosti mramorovej hrobky bývalého riaditeľa Rokfortu, Dumbledora.

Počas jej posedení na tomto mieste jej skrsla na um myšlienka napísať prácu pre Binnsa práve o ňom. Veď on predsa tiež patrí medzi najvýznamnejších čarodejníkov histórie. Na poslednej hodine dejín mágie im Binns rozdal opravené projekty a Coronin označil za najlepší a Chrabromil si teda vďaka nej prilepšil o dvadsať bodov.

Popri domácich úlohách však mala aj iné povinnosti. Obchod Weasleyovské výmysli a vynálezi v Šikmej uličke zrejme vyvynul nové maskovacie kúzla pre svoje výrobky, pretože ich bola plná škola. Corona ako prefektka mala toľko zabavených predmetov, že už ani nevedela čo s nimi. Proti vracačkám, omdlievačkám a podobným umelým ochoreniam sa bojovať nedalo. Jednak pre to, že nik nevie kedy vám je zle naozaj a kedy ste prehltli pilulku a jednak pre to, že sama Corona tieto prostriedky neraz využila. Ozubené lietajúce taniere a rôzne výbušniny však boli iná káva. Všetci prefekti dostali za úlohu pokúsiť sa zistiť, ako študenti pašujú do Rokfortu všetok ten tovar. Školník Dowson, mladý a pekný nástupca Filcha mal plné ruky práce s odstraňovaním prenosných močiarov a rozmrazovaním schodísk. Obľúbenou novinkou totiž bola fľaštička neviditeľného tekutého ľadu. Stačilo ju rozliať na vami vybrané miesto a šmykne sa každý kto tadial prejde. Navyše sa vždy zachytí trochu tekutiny na topánky a tak sa dotyční šmýka kadial chodí. Problém bol spočiatku v tom, že nikto nevedel ako to odstrániť, a tak musel Dowson napísať list do Šikmej uličky s prosbou aby mu poslali návod na odstránenie.

Corona práve prechádzala Vstupnou halou do Veľkej siene na sobotňajší obed, keď videla ako sa jedna malá prváčka priamo pred ňou šmykla a spadla na zem.

„Si v poriadku?“, spýtala sa keď k nej dobehla a pomohla jej vstať. Dievča kývlo hlavou a rozbehlo sa, plantajúc nohami za svojimi kamarátkami, ktoré ju už vysmiate čakali pri vstupe do Veľkej siene.

/Budem to musieť nahlásiť Dowsonovi/, pomyslela si a spokojne sa usmiala. Pravdaže prefekti majú návod na odstránenie, no nie každý to odstrániť vie. Corona sa to zložité kúzlo naučila hneď na druhý krát ale nikdy nepremeškala šancu zájsť k školníkovi Dowsonovi. Rozhodla sa, že tak urobí len čo sa naobeduje.

Pri chrabromilskom stole bolo ako zvyčajne rušno a plno no i tak nemohla nepočuť rozhovor Briana a jedného siedmaka, ktorý sedeli presne chrbtom k nej keď prechádzala.

„Tak si mal počkať kým prejde.“, nespokojne zahundral Brian.

„Nedalo sa. Išli tesne za sebou. A vôbec, nechápem prečo ti na tom tak záleží. Takéto hlúposti nezaberajú...“, siedmak stíchol, lebo ho Brian veľmi nenápadne štuchol, keď zbadal kto kráča okolo.

Corona sa len v duchu zasmiala.

„Úbohé. Očakávala som viac kreativity.“, celkom potichu zahundrala. Brian sa už-už nadýchol že jej niečo povie no v tej chvíli na Coronu zakývala Alpheka z opačného konca stola. Vedľa nej sedel Coronin brat a zdalo sa, že je zaujatý čítaním nejakého listu.

/Žeby sa naši konečne ozvali?/, pomyslela si.

„Ahoj, prišiel ti list.“, oznámila jej Alpheka a kývla hlavou na sovu sediacu pri tekvicovom džúse.

„Zdá sa, že ma už niekto predbehol. Corvus! Cudzia pošta sa nečíta!“, vyčítala mu Corona a sadla si medzi nich.

„Ale toto je od našich Cori.“, nadšene zvolal a zamával jej s listom pred očami.

„Čítaj!“, dodal a položil ho rozprestrený na stôl pred Coronu.

Milé deti,

Školský rok je už v plnom prúde, preto s ockom úplne chápeme že nám nepíšete až tak často ako by sme očakávali.

Corona, zlatko, o teba strach nemám, viem že si svedomitá študentka a prefektka. Dozri prosím trochu na Corvusa. Nech sa do ničoho nezapletie, nech sa učí a hlavne, nech sa ničím neinšpiruje od Zloducha. V poslednom liste od neho som totiž postrehla jeho nadšenie z tých vylomenín čo robieva.

V balíčku vám posielame sladkosti. Rozdeľte sa spravodlivo.

Tiež by sme vám chceli s ockom oznámiť jednu dôležitú novinu. Čakáme bábätko a Aponiho identifikačné kúzlo nám povedalo že v máji budúceho roku budete mať malú SESTRIČKU.

Vybrali sme pre ňu zatial tri mená. Candra, Clea a Cerys. Chceme aby ste z nich vybrali to najkrajšie spolu.

Tešíme sa na váš list. Opatrujte sa.

Mama s ockom

Corona čítala jednu a tú istú vetu najmenej minútu až potom je došlo čo to znamená.

„ÁÁÁ!“ zvyskla, až Olivia, ktorá si medzitým sadla oproti, nadskočila a prevrátila dždán s mliekom. Corvus sa na ňu celý natešený škeril.

„Budeme mať ségru!“, zvolal radostne, vstal od stola a začal bláznivo skákať a tancovať. Corona neschopná slova vyskočila zo stoličky a pridala sa knemu. Chytili sa za ruky, točili sa dokola pričom výskali na celú sieň.

„Psst!“, nenápadne ich zahriakla Alpheka, ktorej mikalo kútikmi úst. Všetky oči v sieni boli namierené k nim.

„Ups“, zachechtala sa Corona a snažila sa tváriť tak dôstojne ako to len išlo. S nepríčetným úsmevom na tvári si potichu, čo najnenápadnejšie sadla naspäť. Zrazu nevedela čo povedať. Corvus, ktorý sa tiež usadil, znova zdvihol pergamen.

„A čo to meno? Aké vyberieme?“, spýtal sa a oči mu od radosti žiarili.

„Ja neviem. Všetky sú pekné.“, odpovedala.

„Len nechápem prečo sa musí meno každého z našej rodiny začinať na C.“, povedal namrzene. „Prečo by sa nemohla volať napríklad April. To je pekné meno.“, dodal.

„Ale tak je to tradícia. Vyberieme jedno z tých ktoré nám napísali, dobre?“

„Tak fajn“, povzdychol si Corvus. „Cori ja letím. Musím to povedať Willimu!“

„Maj sa“, zakývala mu keď utekal zo siene.

„Tétda, ty sa máš“, ozvala sa vedľa nej Alpheka a usmiala sa. „Teším sa s tebou.“, dodala.

„Ďakujem.“, povedala vysmiata od ucha k uchu a nadšene si naložila zo všetkého čo pred sebou mala.

_________________________________________________________________

Takže toľko piata časť.

Priznávam, že čo sa týka toho deja vám asi veľa nedala ale s Coronou mám ešte nejaké plány, takže je sa na čo tešiť.

Ocením komenty a tiež keby ste poradili, ktoré z tých troch mien je najkrajšie. :)

PS: Dúfam že vás neodradilo to, že táto poviedka nieje o záškodníkoch a nevyskytuje sa tam nikto z tej doby ani z Harryho doby. Proste som mala pocit že tá téma je tu až príliš otrepaná a mňa osobne už vôbec nebavila...

[ » na začiatok « ]