Poviedka:
Pridaná: 19.11.2008, 16:08:57
Čítaná: 4631×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Kitty, Sirius.
Stručný dej: Ona je obyčajné dievča zamilované do najväčšieho frajera na škole, on je najväčší frajer netušiaci, čo robiť s dievčaťom, ktoré ho úprimne miluje. Dej poviedky sa začína na škole, kde opisuje ich každodenné radosti a starosti, a pokračuje pár rokov po škole, kde sa ich cesty rozdelia a znova spoja.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika, tragédia

Venuje Kitty, ona už bude vedieť...

A s jej dovolením ešte Radke a mne, pretože táto poviedka sa mi vôbec nepozdáva.

On nenávidel a ona milovala...

Chlapec sa ramenom opieral o chladnú stenu, v ruke držal fľašu datelinového piva a cez okno sa pozeral na breh jazera. Hodinová ručička bola už dávno za dvanástkou, ale aj tak pri jazere sedela postava v čiernom. Sirius zamračene hľadel na jej chrbát a v hlave mu výrili myšlienky.

Ona jediná ho skutočne milovala, nebola ako ostatné pojašené pubertiačky. Vždy ked sa stretol s jej pohľadom, v očiach jej videl úprimnú lásku. Snažila sa ako len vedela, aby si to na nej nik nevšimol, no vždy ked bola v jeho blízkosti, celá sa roztriasla. Zakoktávala sa ak mala pred ním niečo povedať a na hodinách sa pri ňom nevedela sústrediť.

Ona ho prinútila, aby sa nad sebou zamyslel. Už 3 roky si uvedomoval, že svojou existenciou niekomu ubližuje. Nikdy to nechcel. Vedel, že už len jeho neustálym flirtovaním s opačným pohlavím môže niekoho raniť, ale ona trpela iba za to, že milovala.

Nezniesol na to myslieť, dopil pivo a vzdychol.

"Miluje sa."

Dievča chvíľu prevaľovalo kamienok v rukách, potom ho hodilo do jazera a sledovalo kruhy tvoriace sa na dosiaľ pokojnej hladine. Utrela si slzu, čo sa jej vykotúľala z oka a postavila sa.

Milovala ho už tri roky. Svojou láskou mu však ničila život. Nemohla za to, jej srdce sa tak rozhodlo. Nebolo to len pobláznenie mladého dievčaťa, ona si bola viac než istá, že nikdy v živote nebude niekoho tak veľmi milovať.

Videla ten zmätok v jeho očiach, ked stáli vedľa seba, cítila, ako mu na tele nebehli zimomriavky ked sa pri ňom triasla, všimla si jeho zatajený dych ked ju v duely len o vlások minulo zaklínadlo.

Aj napriek tomu všetkému vedela, že ju nemá ani len trocha rád. Nenávidel ju za to, že mu zo života urobila peklo. Koľké dni chodil ako bez duše, ked mu zas a znova povedala, ako veľmi ho miluje? Koľko nocí nespal, lebo nad ňou rozmýšľal? Koľko krát sa v noci prechádzal po hrade bez neviditeľného plášťa a riskoval tak, že ho chytia iba preto, lebo sa zas zahľadel do jej očí plných bolesti?

"Nenávidí ma."

Smutne sa usmiala. A nikdy to nebude inak. Bude ju nenávidieť dovtedy, kým jeho duša nenájde pokoj.

On odchádzal a ona ostávala...

"Kitty, Kitty, Kitty!" Vzlykala Lily v spoločnom objatí so svojou najlepšou kamarátkou.

"Lily, dusíš ma." Zalapala po dychu Kitty.

"Och prepáč, ale..Už sa neuvidíme! Teda uvidíme ale...!" Zas sa jej zlomil hlas a stisla ju ešte silnejšie.

James sa práve rozprával so Siriusom, ale obaja vycítili jej pohľad a otočili sa na ňu. Lily ju nakoniec pustila utierajúc si slzy.

"Škoda, že Sirius nezobral to miesto. Mohli ste byť...spolu." Schovala vreckovku.

"Lil, takto je to mnohokrát lepšie. Nezniesli by sme sa." Pokrčila pleciami.

Dumbledore im aj napriek ich veku ponúkol miesta profesorov. Sirius sa rozhodol ponuku neprijať, bol príliš mladý na to aby sa takto viazal a okrem toho, peňazí mal tak či tak dosť. Kitty si potrebovala zarobiťa tým, že ostane na Rokforte nič nestratí. Možno tak jeho, no musela sa rozhodnúť. Bud neplnohodnotný život a šanca, že ho raz za pár mesiacov stretne alebo život mladej profesorky, ktorá bude mať veľa povinností a už nikdy neuvidí svoju lásku.

"Odchádza."

Smutne hľadela na vysmiateho chlapca, ktorý nastupoval do vlaku. Odchádza, a s ním odchádza aj nepatrná šanca, že by niekedy mohla byť šťastná.

"Zostáva."

Posledný krát sa na schodíku otočil a zahľadel sa na útlu, nevinnú brunetku. Sama stála na nástupišti, taká zraniteľná a jemná. Teraz jej môže ktokoľvek ublížiť, on ju už neochráni, tak, ako to potajme robil celých sedem rokov. Možno ju nenávidel ale nemohol dopusiť aby jedinej osobe, ktorá ho milovala celým srdcom, niečo stalo.

Vietor mu rozfúkal tmavé vlasy. Konečne vošiel do chodby a s bezstarostným úsmevom nasledoval svojich kamarátov.

On úsmev na perách a ona oči plné slz...

Sirius vošiel do kupé, vytlačil Petera od okna a vtesnal sa medzi Remusa a Jamesa. Všetci mávali. Inokedy by to nebolo normálne, ale teraz na stanici stála ich spolužiačka, kamarátka, spoluhráčka. Všetci boli prekvapení, že ostala, len jednému človeku to bolo jasné. Bola to najlepšia cesta.

Usmial sa, ked sa stretol s jej pohľadom.

"Usmieva sa."

Srdce jej vynechalo dva údery, potom jej začalo biť ako splašené. Po lícach sa jej kotúľali slané perličky. Tak rád by jej ich zotrel a pošepkal jej do ucha, že všetko bude v poriadku. Nemohol. Vlak sa pohol.

"Plače."

Zašepkal. Ich cesty sa rozchádzajú, každý bude mať odteraz vlastný život.

"Tichošľap, hovoril si niečo?"

"Nič len...že sa sakramentsky teším na londýnske dievčatá, Paroháč!" Zazubil sa a ospravedľujúco pozrel na Lily.

On vravel si už nikdy a ona ešte raz...

Hluk a hluk. Na stanici King Cross sa rodičia vítali so svojimi detmi. Sirius kývol hlavou Remusovi, ktorý práve vyšiel hlavným vchodom a v bočnej uličke sa odmiestnil. Narýchlo objal Lily stojacu pri svojich rodičoch, pozdravil a zamieril k Jamesovi, ktorý na ňu nervózne čakal. Dnes ho mala predstaviť rodičom, dnes nebol vo svojej koži.

"Stretneme sa."

James ho však úplne ignoroval. Mädlil si ruky a prešľapoval na mieste. Sirius sa zasmial, zobral si svoje kufre a vyšiel na slnkom zaliatu ulicu.

Odteraz začína nový život a nesmie dovoliť, aby sa doňho ešte niekto niekedy zaľúbil. On nebol schopný takého silného citu, aspoň si to myslel, už nechcel ubližovať. Chcel žiť bezstarostný život bez problémov.

"Už nikdy."

Prikývol, urobil pár krokov a odmiestnil sa.

"Ešte raz!" Skríkla Kitty na celú stanicu.

Ano, chce sa ešte raz zamilovať! chce, aby jej lásku nietko opätoval. Chce a bude! Spraví pre to všetko čo bude v jej silách a časom možno zabudne, že nejaký Sirius Black jej skrížil cestu.

Odhrnula si vlasy z tváre, uhadila si habit a pomaly vykročila cestičkou do Rokfortu.

On spomínal a ona zabudla...

"Dovidenia, pani profesorka."

"Dovidenia, študenti. A nezabudnite, že nabudúce mi máte odovzdať prácu o dejinách rún, myslím, že na dejinách mágie to preberať nebudete."

Ked z učebne vyšiel aj posledný študent, pobalila sa a vyšla na chodbu aj ona. Preleteli popri nej dvaja tretiaci z Bifľomoru.

"Chudák Filch, už teraz ho ľutujem!" Uškŕňal sa jeden.

"Veru, bude máť krásne prekvapenie." Zazubil sa druhý a prv, než stihli zabočiť za roh, Kitty vytiahla prútik a privolala si ich k sebe. Otvorila ústa, že niečo povie, ale v tom k nim dobehol aj tretí chlapec.

"Chalani, práve ste porušili asi 5 bodov v školskom poriadku! Keby vás chytili, máte problém!" Vyhrešil ich. V zápätí mu pohľad zmäkkol a tiež sa uškrnul. "Tak, koľko ste mu ich tam dali?"

"Chlapci! Hnojové bomby sú na škole zakázané, viete to, však?" Nadvihla obočie.

"Pani profesorka, ten starý, úlisný, nevrlý..."

"Pán McStuart, ja viem o kom hovoríte. Sama som iba pred pár rokmi vyšla školu, verte mi, takéto žartíky som robila denne. Ale nabudúce tam pánovi školníkovy dajte nejaké petardy, hnojové bomby už vyšli z módy." Usmiala sa. "A bežte už!"

Nevedela prečo im nedala trest, niekoho jej títo traja veľmi pripomínali. Sama počas svojho štúdia vyvádzala kopu somarín, dokonca aj mnohokrát horšie ako hnojové bomby. Možno im niekedy dá nejaké typy, ale až ked budú starší.

Sama pre seba sa usmiala a prešla tajnou chodbou na hlavné schodište. Nakoniec sa ale rozhodla neísť na večeru, otočila sa a zamierila na siedme poschodie. Zahla za roh, zrolovala pergameny, ktoré si čítala a pohľad jej padol na mladý párik. Dievča sedelo na kamennom výklenku, chlapec stál pri nej a vášnivo ju bozkával. Zalovila v mysli a uvedomila si, že na tomto mieste často krát niekoho nachytala.

"Ehm, ehm." Zakašlala. "Na siedmom poschodí je veľmi zaujímavá miestnosť, čo keby ste išli tam?" Neovládla sa a nahodila šantivý úškrn. "Okrem toho, je tam súkromie."

Prešla okolo prekvapených študentov, vyšla ešte jedným schodiskom a vzdychla, ked na jej mieste sedel niekto iný.

"Vždy sme sa o toto miesto hádali. Čo keby si sa dnes zachoval ako gentlemen a odpálkoval?" Zamračila sa.

Snape si tiež vzdychol, zatvoril knižku, no prstom si založil stranu kde prestal a postavil sa.

"A čo keby si sa ty zahrala na milú osobu, dala mi pokoj a išla sa ako vždy vyrevať?" Prepálil ju pohľadom.

Zostala v pomykove čo si všimol, podišiel k nej a pošepkal: "Zabudla si."

"Ja ne..."

"Nevieš, o čom hovorím. Možno si niekedy spomenieš, aj ked by bolo lepšie, keby sa to nikdy nestalo." Naznačil úsmev čo ju šokovalo, schoval si knižku, obišiel ju a stratil sa.

Mladá žena sa pomrvila v objatí muža, spokojne sa usmiala a dala mu jemný bozk na pery. Mladík ju ale odignoroval, zahľadel sa do šera a prižmúril oči. Mal zláštny pocit, akoby ho odteraz nič neviazalo.

"Spomínam a čo ona...?"

Spomínal každý deň. Myšlienkami behal od jej očí, vlasov, čŕt tváre, milý úsmev až po jej neohrabanosť, nezbednosť, zmysel pre humor a tvrdohlavosť.

"Zlatko, kto ona?" Trochu oduto sa naňho otočila jeho priateľka. Terajšia, za chvíľu už bývalá.

"Nikto, Mishel." Smutne sa usmial. "Musím sa s tebou porozprávať..."

On napísal a ona nečakala...

"Zajtra večer, Paroháč." Sirius pobúchal svojho najlepšieho kamaráta po chrbte.

"Eh, neznášam nočné akcie." Zamračil sa James. "Ale dáme tým idiotom na frak."

"Prirodzene." Zazubil sa tmavovlasý mladík a odmiestnil sa.

Sirius prútikom otvoril dvere, vošiel do tmavej chodby a rozsvietil malú lampičku. Prešiel k veľkému písaciemu stolu, sadol si a vytiahol čistý pergamen.

Myslel na časy, ked boli na Rokforte dosť časté súboje. Či už si chceli študenti medzi sebou niečo dokázať alebo vyriešiť, vždy to bolo veľmi zaujímavé. Spomenul si na jednu reťazovú reakciu, ktorá sa odohrala pri jazere. Niekto začaroval Kitty, James ho ihned vyzval na súboj. Davis, študent zo slizolinu prijal jeho výzvu, no počas súboja nehral fér. Jeho kamarát na Jamesa zaútočil zozadu. To nevydržala Lily a aj ked to bolo proti všetkým pravidlám, začala vrhať zaklínadlá. Remus pohotovo odklonil zaklínadlo, ktorému by sa inak nevyhla no nedal pozor sám na seba. Pred nebezpečným modrým lúčom svetla ho zachránila šikovnosť Kitty, ktorá vrhala zaklínadlá aj visiac dole hlavou. Ani Sirius to nenechal tak a vytiahol svoj prútik.

Nastal vo všetkom veľký chaos ale krásne na tom bolo to, že každý dával pozor na každého. Teraz, ked boli na akcii cítil, že im jedna veľká časť chýba. Tou časťou bola Kitty.

Zamyslel sa, brko namočil do atramentu a začal písať...

"Bude čakať?"

"Ľudia sú hrozní! Človek sa tu ani nemôže vyspať. Hned, ako položí hlavu na vankúš, začnú ho bombardovať sovy! Najprv Severus, potom Dumbledore, kto to bude teraz?!"

Kitty nahnevane vstala z postele, bosými nohami precupitala po chladnej dlážke k oknu a pustila dnu sovu. Hned, ako jej odviazala list, sova odletela. Mávnutím prútika zasvietila sviečku a prevaľujúc list v rukách prešla ku stolíku. Pozrela na žltú obálku, prečítala svoje meno a úpelnivo premýšľala, komu tento rukopis patrí. Nebolo to úhľadné Lillyno písmo, ani veľké Jamesove kone. Severusovo písmo by spoznanala ihned, riaditeľ už nemá dôvod písať jej.

"Napísal...?" Nadvihla obočie ked zistila, koho ruka písala tieto písmenká.

Pokrútila hlavou, mykla plecom a list skončil v dolnej zásuvke.

On prestal nenávidieť a ona milovať...

"Som rozhodnutá, Dumbledore." Povedala presvedčivo. "Odchádzam."

Dumbledore chvíľu váhal, potom spod habitu vytiahol obálku a podal jej ju.

"Ked už budeš v Rokville, Kitty, stretni sa u Troch metiel s novým profesorom obrany a daj mu tento list. Prosím." Usmial sa.

"Samozrejme." Zobrala list, schovala ho do vnútorného vrecka a otočila sa. "Napíšem vám, ked sa dostanem do Londýna."

Prehodila cez plece, zobrala kufre a vyšla zo Vstupnej haly. Svieži ranný vzdcuh jej rozfúkal vlasy, nos ihned sčervenel. Rána bývali ešte dosť chladné aj napriek tomuto teplému ročnému obdobiu. Veselo vykročila po cestičke k malej dedinke. Onedlho míňala domčeky, za pár minút sa dostala k Trom metlám. Vošla, kufre si nechala pri dverách a podišla k pultu.

"Ahoj, Rosmerta. Čaká tu na mňa niekto?" Spýtala sa.

"V rohu, tam, kde..."

"Kde sme sedávali za našich školských čias." Dopovedala s úsmevom. "Ďakujem."

Pri stole v rohu sedela postava v čiernom tričku a voľných, jednoduchých džínsach.

"Si..!"

Nedopovedala, vytiahla obálku a otvorila ju. Dnu bol iba prázdny pergamen. Dumbledore očividne o všetkom vedel a zariadil, aby sa znova stretli. Posledný krát.

"Sirius, dlho som ťa nevidela." Povedala celkom pokojne vzhľadom na to, že vo vnútri jej zúril boj. Ostať? Odísť? Je tu, prišiel. Prišiel vtedy, ked odchádzam. Je neskoro.

"4 roky. 4 dlhé roky. Zmenila si sa." Premeral si ju.

Bola to pravda, Kitty dospela. Už z nej nebolo to šantivé dievča, teraz z nej bola mladá žena. A krásna, Sirius to musel priznať.

"Za to ty nie." Prehodila veselo.

Nastalo dlhé ticho, počas ktorého si hľadeli do očí, snažili sa z nich vyčítať odpovede na všetky nezodpovedané otázky. Zo Siriusových očí zmizol silný cit, z Kittiných ešte silnejší.

"Prestal si nenávidieť."

Povedala, akoby to bolo samozrejmé.

"A ty si prestala milovať."

Bolestne vzdychol.

Bolo to tak. Kitty začala žiť odznova, podarilo sa jej to. Z jej srdca sa pomaly vytrácala láska k Siriusovi, v tento deň sa rozplynul aj posledná myšlienka na neho.

"Chcem vedieť, ako chutia tvoje pery. Chcem pocítiť tú mäkkosť, ktorú som si tak dlho odopieral. Prosím. Prvý a posledný bozk." Nahol sa k nej.

"Prepáč." Sklopila zrak, letmo ho pobozkala na líce a postavila sa.

On vrátil sa a ona odišla...

"Sirius, som rada, že si zobral to miesto. Konečne budeš mať život, aký si zaslúžiš." Jemne sa usmiala.

"Kitty, ja..." S hrmotom sa postavil. "Vrátil som sa. Pre teba, pre nás."

Takto ho ešte rozprávať nepočula. Akoby to bolo všetko od srdca, akoby to všetko myslel úprimne. Nechcela, no musela mu uveriť.

"Sirius, a ja odchádzam. Pre teba, pre nás."

Po líci sa jej skotúľala slza. Slza, ktorú v sebe držala celé 4 roky. Sirius silno objal, sklonil hlavu a zmiešal jej slzy so svojimi.

Prvý a posledný krát.

On nenávidel a ona milovala...

On odchádzal a ona ostávala...

On úsmev na perách a ona oči plné slz...

On vravel si už nikdy a ona ešte raz...

On spomínal a ona zabudla...

On napísal a ona nečakala...

On prestal nenávidieť a ona milovať...

On vrátil sa a ona odišla...

Hmm, toto na konci som nenapísala ja, vytiahla som taký veľký starý zošit s mamininých školských čias a povedala mi, že na chémii za tými veľkými lavicami písali takéto veci, lebo sa veľmi nudili. :) Milé, čo? Klobúk dole pred pani učiteľkou Duboucovou, pri nej sa nedá nudiť. A tým pádom píšem povečeroch a na jej hodinách spím.

Uvedomujem si, že sú tam asi gramatické chyby (hojne ich tam je...) ale ja po sebe proste chyby nedokážem nájsť.

[ » na začiatok « ]