Kapitola:
Pridaná: 30.10.2008, 23:55:18
Čítaná: 1261×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lori, Lorina mama
Stručný dej: Mladé obyčajné dievča sa dozvie, že je čarodejnicou, ktorou bola aj jej stará mama.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Lora a jej začiatok 2 » Lori a obálka

Ležala som v posteli a načúvala dunenie vetra, ktoré sa ozývalo v celom dome. Cez štrbiny v oknách dnu prúdil jemný vánok. Záclony sa vlnili a ja som si pri pohľade na ne všimla, že vonku svitá. Prehrabla som si vlasy z tváre a šla som sa obliecť. Zišla som dolu schodmi, kde už vyvoniavali palacinky.

„Dobré ráno“ pozdravila som mamu a sadla som si za stôl.

„Ahoj Lori, ako si sa vyspala?“ spýtala sa ma mama.

„Fajn,“ odpovedala som a začala jesť, pričom som premýšľala, ako musím o chvíľu nastúpiť do autobusu a znášať moje ´´ úžasné ´´ spolužiačky. No dobre, mám aj pár priateliek, ale to je všetko. Ani jednej nemôžem dôverovať. Tieto dievčatá by nepochopili, ako sa cítim. Ja viem, že niečo nie je v poriadku. Viem, že sem nepatrím. Ale kam? Kam sa mám zaradiť? Do školy predsa chodiť musím. Jednoducho som len obyčajné dievča. Ale prečo mám pocit, že nie pre tento svet?

„ Ach“ vzdychla som si, pričom sa mama na mňa začudovane pozrela.

„ Ak sa stane to,čo si myslím, nepôjdeš do školy.“ Povedala mama a ja som na ňu vyvalila oči. „Ako to myslíš, že nepôjdem do školy? A čo sa má stať?“ nechápala som o čo ide a v hlave sa mi premieľalo plno otázok, no čakala som na odpoveď. Mama len ticho stála a hľadela z okna. „Áno.“ povedala „Nepôjdeš do školy“

„Mami? O čom to rozprávaš?“ pozerala som vyjavene na mamu hľadiacu z okna. V tej chvíli som niečo zazrela.Vstala som od stola a podišla k oknu. Letelo to priamo k nám. Bola to sova.

„Sova? A cez deň?“ pomyslela som si „a ešte tak blízko domov.“

Sova si sadla na parapetnú dosku a začala ťukať zobákom do okna. Zobákom, v ktorom držala obálku. Takmer som neverila svojim očiam.Mama otvorila okno. Vzala obálku,prečítala si nápis na obálke, kde bolo moje meno a adresa. Potom položila obálku do stredu stola, a usadila sa.

„Sadni si.“ Povedala mi mama. Sadla som si na stoličku oproti mame a čakala. Ona na mňa pár sekúnd hľadela no o chvíľu začal rozprávať.

„Niečo ti poviem Lora. Niečo, čo sa ti môže ale aj nemusí páčiť. Vieš, existuje i iný svet, v akom žijeme my. Svet, v ktorom žila tvoja babka, do ktorého som sa ja nedostala, do ktorého teraz vzali teba. Určite sa ti zdalo, že sem nepatríš. Zdalo sa ti, že niekde tam je niečo, čo ťa volá. Áno. Je to tak. Lori nie si len dievča. Si čarodejnica.“

Pri tejto vete mi prebehol mráz po chrbte a sedela som bez slova a neverila tomu, čo počujem. Ale bola som aj šťastná. Konečne sa mi splnilo, po čom som túžila. Ale čo? Pozrela som opäť na mamu, ktorá si práve zložila okuliare.

„Lori tvoja babička Estel bola čarodejnica a podľa tohto listu je zjavné, že si to po nej zdedila. Je to dobrá správa. Priam úžasná. Môžeš sa radovať. Ale je tu isté riziko. Tento svet, do ktorého sa dostaneš, nieje jednoduchý. Budeš musieť čeliť veľa prekážkam. Budeš sa učiť na čarodejníckej škole. Naučia ťa, ako sa brániť proti temným silám. Ale pozor! Nesmieš čary využívať v zlo! To je prísne trestané! Tu máš Lori“ podávala mi list. „Mhm“ povedala som, a vzala ho do ruky. Pozrela som sa na zelený nápis s červenou pečaťou na druhej strane. Bolo tam vytlačené: Rokfortská stredná škola čarodejnícka

Pokračovanie nabudúce, ak sa vám to bude páčiť.

[ » na začiatok « ]