 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Nefertiti57. kapitola: Našli sme sa!Ashley v ten deň čakala, či sa neozve, či nepríde. Neprišiel, a to ju len utvrdilo v názore, že už o ňu nestojí. Nemohla tomu ešte stále uveriť. Naozaj ju vymenil za ŇU??? Ako si len celé tie roky mohla myslieť, že sú dokonalý pár? Nikdy neboli. A už ani nikdy nebudú. Trvalo niekoľko dní, kým na dvere starého bytu vo Francúzskom Paríži zaklopala ľudská ruka. Rýchlo sa ponáhľala otvoriť dvere, no jej očakávania boli vyššie - pred jej dverami stála Linda. „Ahoj, mami,“ pozdravila ju smutne. „Ahoj... ako si vedela, že som tu?“ spýtala sa zmätene. Bola presvedčená, že tu ju bude hľadať len jej manžel. „To si nechám pre seba. Môžem vstúpiť?“ Odstúpila a nechala ju prejsť. Linda si sadla do obývačky na strašne zaprášený a rozheganý gauč, ktorý sa pod ňou prelomil a do vzduchu sa vzniesol kúdol prachu. Keď si sadla aj Ashley, ale na zem, Linda jej pozrela vážne do očí. „Mama, vráť sa domov.“ Ashley neodpovedala, len zaťato pozrela na zaprášenú zem. „Ak sa nevrátiš, otec zošalie. Odkedy si odišla, je zavretý vo svojej izbe a nikoho tam nevpúšťa. Už nechodí ani jesť. Zrejme si jedlo transfiguruje do izby, ale vždy zmiznú len tri suché rožky za deň a krčah vody. Ak to rýchlo neskončí, zomrie! Už teraz chodím kontrolovať, či sa ešte nezabil!“ „Ak je tvoj otec tak slabý...“ „Dobre vieš, že nie je slabý! Zlomilo ho to!“ Ashley sklonila hlavu. Nemohla uveriť, že by sa Remus tak ľahko vzdal. On sa nikdy nevzdával - iba keď sa vzdať chcel. „Ja sa k nemu nevrátim. To on sa musí vrátiť ku mne. Nemôžem sa vrátiť len tak, ako keby sa nič nestalo... pochop ma! Tvoj otec ma veľmi zranil a ja mu nemôžem a nechcem tak ľahko odpustiť.“ „Ale ja neviem, ako ho sem dokopať! Nechce ma k sebe pustiť!“ „To je jeho vec.“ „Je to VAŠA vec!“ „Tak sa do toho nestaraj ty!“ „Som vaša dcéra, musím! Nechcem, aby sa moja rodina rozpadla, a pritom ani neviem dôvod!“ „Nechci ho vedieť.“ „Chcem!“ „Tak dobre, ale neručím za to, že budeš spokojná. Tvoj otec... vlastne... neurobil nič, čo by sa dalo takto jasne popísať ako nejaký prečin, ale... je načase, aby si sa to už dozvedela aj ty. Remus má priateľku.“ „Čo?“ vyvalila Linda prekvapene oči. „Tvoj otec ešte predtým, ako sme spolu začali chodiť, mal pomer s inou ženou. Ona porodila dieťa a dlho si myslela, že Remus je jeho otcom, čo našťastie pravda nebola... zrejme. A aj potom medzi nimi zrejme niečo bolo, a ja som ho s ňou videla.“ „Akože si ho s ňou „videla“?“ „Pozri, nič také, za čo by som... proste to zle nesiem.“ „Že je v jeho blízkosti jeho priateľka? Bývalá? Myslím, že skôr sa nevieš vyrovnať s pocitom, že to bola žena, ktorú si pustil k telu.“ „A nie je to jedno?“ „Vôbec nie! Ak si sa takto zachovala len preto, že si otca videla sa s ňou rozprávať alebo čo, tak sa mu ani nedivím!“ „Nerozumieš tomu!“ „Dobre tomu rozumiem! Odchádzam. A ak sa neudobríte do mesiaca, volám sem Irenu.“ „Veď ani nevieš, kde je!“ „Zistím si to! My vás dáme dokopy, aj keby ste robili neviem čo!“ Vstala a vyšla z obývačky. Ashle počula, ako buchli dvere, a niečo zapraskalo.
Keď v ten deň po druhý krát otvárala dvere, už si myslela, že je to opäť Irena. Ani by jej nenapadlo, že vo dverách bude stáť muž, od ktorého utiekla, a až v tak zlom stave. Stačilo jej, že si celý deň robila starosti, či urobila dobre, a teraz ju príde pokúšať rovno sám Diabol? Nevyzeral však ako jej manžel. Linda zrejme hovorila pravdu o tom, že sa o seba vôbec nestará - vyzeral strhane a vychudnuto. Ocenila, že sa aspoň oholil. „Čo tu chceš?“ „Netvár sa, že si ma nečakala. Len preto si prišla sem, aby som ťa našiel,“ zahľadel sa jej hlboko do očí a ona vedela, že nemá význam klamať. „Ja som čakala, že prídeš hneď, nie dva týždne na to.“ „Nevedel som, čo ti povedať. Ale po tom, ako na mňa naša dcéra navrieskala, som sa rozhodol, že musím prísť, aj keď nemám pripravené nijaké ospravedlnenie. Stále si totiž myslím, že ospravedlňovať sa nemusím, nemám sa za čo. Priznávam, nebola si moja jediná, ale myslím, že si nechcela, aby som bol taký. A už vôbec sa nebudem tváriť, že ma to mrzí, keď ma to nemrzí. Rozumela si mi?“ „Rozumela. Ak si myslíš, že som taká hlúpa, zrejme si sa ani neunúval za tie roky ma spoznať...“ „Poznám ťa lepšie než ktokoľvek iný, takže viem, že nie si hlúpa. Ale správaš sa tak.“ „Mám sa pozerať, ako mi odchádza manžel?“ Vstúpil do izby a zabuchol dvere. „Nikam neodchádzam! Prestaň s tými blbosťami! Žijeme spolu už dosť dlho na to, aby sme si rozumeli, nechápem, prečo z toho robíš takú vedu! Takže teraz sa so mnou pekne vrátiš domov, inak sa ja nasťahujem sem!“ „Vyhrážaš sa?“ vyvalila oči. Nečakala takúto snahu jej manžela. „Nechcela si práve to?“ Urobil to, čo absolútne nečakala - zatlačil ju za brucho a oprel o stenu, s jednou rukou opretou o stenu. „Mám síce cez 60, ale stále som ten, koho si si vzala pred osemnástimi rokmi.“ Premáhala sa, aby sa neusmiala. „Vrátim sa pod jedinou podmienkou.“ „Počúvam.“ „Chcem dieťa.“ „Aj ja.“ Jej plán sa zvrtol proti nej. Od prekvapenia ani nedokázala nič povedať, len mu hľadela do očí a snažila sa zistiť, ši si môže vydýchnuť, alebo to myslí vážne. „To myslíš ako?“ „Že aj ja chcem dieťa.“ „TERAZ?“ „V sedemdesiatke toho už asi veľa nesplodím,“ prikývol. „Ale...“ „Aké ale? Nepovedala si práve, že chcem dieťa?“ „Nemyslela som si, že aj ty...“ „Tykže nechceš?“ „Nie!“ „Takže sa môžeš vrátiť domov.“ „Hnusný vydierač!“ vyprskla. „Odporná klamárka!“ vrátil jej to. „Blázon...“ zašepkala, no hneď sa mu perami pritisla na bradu. Prečo na bradu? Bolo jej jedno, kde ho bozkáva, to, že bol pri nej robilo všetko jednoduchším, a akosi aj zabudla na to, čo sa stalo. Všetko zrazu dávalo zmysel, keď bol pri nej - Tonksová je len tuláčka, ktorá nemá ani zďaleka pre neho takú šancu ako ona, jeho manželka!
Irene to trvalo celé dva týždne, kým ho našla. Malý penzión jednej starej čarodejnice, nie veľmi slávny. Celých trinásť dní sa snažila nájsť ho, a teraz stála pred dverami jeho izby a vravela si, že celé to úsilie nebolo márne, že dni strávené v podradných hoteloch alebo pod mostom boli predzvesťou toho, čo príde teraz - našla ho, a to bolo to jediné, čo chcela, nezamýšľala sa, čo ďalej. Zaklopala. Dlho nikto neotváral, až kým nepočula kroky a dvere sa otvorili. Stál v nich on, v plnej svojej kráse, taký, ako si ho pamätala. „Irena!“ zvolal prekvapene a šťastne zároveň. So smiechom sa mu hodila rovno do náručia. Konečne!
Milá Irena. Som tak rada, že si sa mi ozvala, segra! Bez teba som si pripadala ako kôl v plote. Hoci musím uznať, že až tak sama nie som. James začal pracovať v Šikmej uličke ako predavač a ja som čašníčka v Deravom kotlíku. Albus práve odcestoval s Rose do Berlína, a tak máme ich byt pre seba. Mama s otcom sa majú dobre, mame už začína rásť bruško. Aj sa rozhodli - chlapček bude Darius a dievčatko Marianna. Ale trochu ma sklamalo, že neprídete na Vianoce. V tvojom stave by ste už nemali toľko cestovať, o chvíľu budeš rodiť a my by sme boli všetci radi, keby to bolo tu, u Munga, a nie niekde na Sahare. Aspoň dpfame, že nás budete chodiť navštevovať častejšie. Pozdrav Tedyho. A nezabudni mame poslať darček, je precitlivená, nechce sa mi ju počúvať. Linda
Tak, konečne! Konieeeeec! Pozrite si poviedku s názvom Hra, už onedlho pridám pokračko!
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|