Poviedka:
Pridaná: 24.10.2008, 11:24:10
Čítaná: 2741×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: Fiction
Postavy: Black-cat, Sarah
Stručný dej: Taká malá jednorázovečka o mojom živote...či skôr o depresiách...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Stála pri okne. Pršalo. Tak ako kvapky vody, aj jej slzy padali pomaly na zem. Nechala ich. Len nech padajú. Prečo nie. Často plače. Zvykla si. Od tej chvíle čo sa do neho zaľúbila už nenašla pokoja. Stále na neho myslela. Prečo asi... je nešťastne zaľúbená. Často sa to stáva. Ona ho stretne a zaľúbi sa, zato on si ju ani nevšimne. Prečo by mal? Ďalšia slza. Tú už zotrie. Prečo? A prečo nie? Už sa naplakala dosť. Stačí. Nie že by na neho zabudla, ale má aj inú prácu.

Ľahne si na posteľ a zapne notebook. Zapne icq. Možno bude niekto online. A je, jej najlepšia kamarátka- Black-cat. Začnú si písať:

- Black-cat : Ahoj. Ako???

- Sarrah : Rovnako.

- Black-cat : Ajaj...

- Sarrah : Čo chceš počuť ???

- Black-cat : Že ta prešla depresia.... alebo že my dovolíš pár krát ho kopnúť do zadku :-)

- Sarrah : To predsa môžeš aj tak...

- Black-cat : Ja viem ale keby si my povedala „Nakop ho za mňa do zadku“ tak by ma to potešilo... ale vieš čo... zmeňme tému... v pondelok idem na obed a ty ???

- Sarrah : Ja tiež ale volá ma mama na večeru... tak ahoj

Vypla notebook a položila ho na zem. Nie, že by svoju najkamošku nemala rada, ale od vtedy čo začala chodiť s jedným chalanom, akosi zabúdala na to, že jej najkamoška má srdcový problém na entú. No čo už. Nevadí. Zajtra jej to povie. Vlastne nie. Zajtra ja sobota. Tak v pondelok... ale čo sa tým zmení ??? Nič. Je do neho dva roky a nič sa nezmenilo. Cez hodiny na neho pozerá, občas sa na ňu usmeje, alebo len pozrie a to je všetko. Kedysi to bolo inak. Najprv si zo seba navzájom uťahovali. Ale len zo srandy. Nič vážne. A potom to prišlo. Lyžiarsky zájazd. Tam sa spolu normálne rozprávali. Aj sa pohádali, aj spolu tancovali. Ale po lyžiarskom akoby mu došlo, že je doňho. Uvedomila si že plače. Zase. Ach. To ju to nikdy neprejde ? Asi nie. Čo už. Bože, prečo je taká hlúpa ? Prečo musí myslieť na niekoho, kto si ju ani nevšimne ? Nevie. A prečo ľudia umierajú ? Tiež nevie. A prečo ľudia ľúbia ? Zase nevie. A čo vlastne vie ? Že ho miluje. To je jej na nič. A niečo iné ? Že on ju nemiluje. Ajaj. Lepšie nemá ? Asi nie. Ale áno. Láska je na hovno. To už jo. Má to hĺbku. Ako v jednej básni:„Kto ľúbil sklamal sa, a kto sklamal ľúbi.“ Nevie kto to napísal ale asi je to jedno, keď to dokáže len takto použiť. Zavrie oči. Už ich nikdy nechce otvoriť. A prečo by mala. Že miluje ? No a čo. A vtedy si niečo uvedomila.

Na svete je len jedna vec ktorá dokáže takto bolieť. Tak niečo medzi bolesťou a šťastím. Bolí lebo tak to má byt. A ona je rozhodnutá. Povie mu pravdu. Vezme papier a píše.

„ Si moje srdce...“

Tak to bolo ono. Ja viem že je to krátke ale musela som to zo seba dostať. Ďakujem tým čo to prečítali a pls píšte komentíky.

[ » na začiatok « ]