Kapitola:
Pridaná: 9.9.2008, 20:10:50
Čítaná: 1529×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Voldemort zrejme tušil, že padne a tak sa poistil, aby aj po svojej smrti ostal svet v strachu. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

"Lacarnum inflamare," šepol Ron do ticha. Drevo začalo okamžite horieť. Postavil sa a rozbehol sa smerom preč z jaskyne dračieho brlohu. Vedel presne, čo robí. Zabíja draka.

Puk. primiestnil sa.

"Ako to išlo?" spýtal sa Rona Harry celý nedočkavý.

Ron si sadol do pohodlného gauča na Grimualdovom námestí.

"Bola to hračka," odvetil a švihol pri tom prútikom. Spoza rohu okamžite vyletelo zopár malých škatuliek s čokoládovými žabkami. Ron sa ihneď do nich pustil.

"Kto vie, čo by si o tom pomyslel Charlie, keby sa dozvedel, že ničíš to, o čo sa celý život staral," vzdychol Harry.

"Hej, nezabúdaj, že to bol tvoj nápad," osopil sa naňho.

"Vieš, že to bolo nutné," usadil ho.

"Aj tak by som nechcel vidieť Hagridovu tvár, keby sa o tom dozvedel. Videl si, ako obraňoval tie svoje veľké chlpaté pavúky aj keď šli v hrade proti nám? Je to blázon!"

"Bohužial," vzdychol si. Harry totiž dobre vedel, koľko toho Hagrid o divých tvoroch vie a ako by im pomohol, keby pochopil, že sa kopec z nich po Voldemortovej smrti dalo na ničenie všetkého dobrého.

"Tak čo to bolo za druh?"

Ron pokrútil hlavou.

"Neveril by si, čo s nimi všetko urobil. Bol to Uhorský chvostorožec, ale bol dvakrát taký veľký, ako ten, ktorého si mal na turnaji. Keď som sledoval jeho plamene z tristo metrovej vzdialenosti, pcítil som na tvári horúčavu. Boli to nejaké biele plamene, ktoré rozdrvili aj skalu. Musel som si počkať, kým nezalezie a nezaspí, pretože boj s niečim takým by sa rovnal vysloveniu smrtiaceho zaklínadna s prútikom otčeným k sebe. Vyletel a ja som opatrne letel za ním. Mimochodom, Blesk máš v kuchyni."

"Viem, prišiel pred hodinou," odvetil Harry.

"No, lenže Voldemort ich pred smrťou musel nejako zakliať zrýchlovacím kúzlom, pretože ani na Blesku som mu nestačil. Nakoniec však s kamzíkom v papuli pristál v jaskyni, do ktorej sa dá len vletieť. Počkal som teda asi hodinu a potom som vletel za ním. Vnútri bol odporný smrad. Všade boli kosti, ale hniezdo mal postavené z dreva."

Harry nadvyhol obočie.

"Aj mne sa to zdalo zvláštne, no vtom ma napadla jedna vec. Pomyslel som si, že by som to drevo mohol použiť proti nemu. Zapálil som ho, vyletel von a z metly som vchod zapečatil tým najsilnejším kúzlom. Potom som spustil zemetrasenie v tej hore. Síce sa mi to kúzlo celkom nepodarilo, ale pár kameňov sa v jaskyni muselo zrútiť. Pečiatka bola aj proti dymu, takže..."

"takže sa drak musel zadusiť," dopovedal zaňho Harry a usmial sa na Rona. Ešte si pamätal, aký bol nemotorný v prvom ročníku na Rokforte. Vyrástol.

"Presne," potvrdil Ron a s chuťou sa pustil do čokoládovej žabky, ktorá sa mu s jediným skokom pokúšala z krabičky ujsť.

"A si si istý, že tvoju obranu drak neprelomil? Sú to mocné tvory a tieto dokonca Voldemort zdivočel a zosilnil. Ako vieš, že napríklad ten ich biely oheň náhodou nie je proti podobným kúzlam?"

Ron kývol plecom a odkusol žabke hlavu.

"Dúfajme, že je po ňom, pretože inak draky už vedia, že po nich ideme a budú si dávať väčší pozor, než doteraz," povedal Ron.

"Dúfajme," povedal si Harry sám pre seba. "Dúfajme.

Ok, potrebujem od vás len férový komentár a hlas. Vďaka.

[ » na začiatok « ]