Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Zloduch a jeho "priatelia"
Stručný dej: Ak chcete vedieť čo Zloduch zažil na Rokforte a čo vyviedol začítajte sa do týchto mojich krátkych poviedok.
Literárna forma: próza
Žáner: komédia
Pre Peťku. Krásny večer plný zmysluplných komentov ti prajem!
Ah, tá láska
Chodbou na druhom poschodí sa smutne vznášal duch. Oblečený do najsmútočnejšieho a zároveň najkrikľavejšieho habitu s červenými a žltými medúzami. Podopieral si hlavu a pozeral na klenbu plafónu.
Už týždeň ho nenapadla žiadna lotrovina.
Čo sa to so mnou deje? Dokonca aj Filch sa na mňa usmial.
Prevrátil sa dolu hlavou. Zelený klobúk sa mu zošmykol z hlavy.
Myslel si, že mu v tejto polohe niečo napadne.
Nepomohlo.
Naopak. Cítil sa ešte mizernejšie.
Zbadal ako malému prváčikovi vypadla z napratanej tašky Teória čarovania.
Nelenil, zletel k zemi a podal mu ju.
„Ďakujem,“ vzal knihu a rýchlo sa pobral preč.
„Som ja ale idiot!“ tresol sa dlaňou do čela. „Čo to robím? Pomáham žiakom?“
Upravil si habit. Zo zeme zdvihol klobúk so zvončekmi a preletel stenou do prázdnej triedy.
„Keby som tak mohol aspoň do steny naraziť. Tresnúť si hlavu,“ nadával.
Rozhliadol sa po triede. O pár minút mali prísť štvrtáci.
Čo by im len vyviedol?
Obzeral sa.
Vzal do ruky špongiu, zotrel tabuľu, upravil lavice do úhľadných radov...
„Zloduch si skazený!“ zvolal. Priletel k stene a zúfalo si začal búchať o ňu hlavu.
Hlava mu prešla na druhú stranu steny. Sám si ju musel vlastnou silou vrátiť späť, no jemu to nevadilo. Pokračoval a kýval hlavou dopredu a dozadu dúfajúc, že možno raz pocíti náraz.
„Zloduch, si v poriadku?“
Znehybnel. S telom v triede a hlavou prestrčenou na chodbe, pozeral do zahmlených očí Bystrohlavskej študentky.
Od úľaku nadskočil o dva metre, pričom mu hlava prešla plafónom a vystrčila sa na podlahe tretieho poschodia. Zhlboka sa nadýchol a vrátil sa o poschodie nižšie.
„Ja...ehm...,“ nevedel sa vykoktať.
Dievča si namotávalo na prst pramienok svojich skoro bielych vlasov a so záujmom ho sledovalo.
Poznal ju už dávno. Celé roky, veď už je v treťom ročníku.
Prečo ho to chytilo až teraz? Až tento rok na začiatku školy?
Videl ju vchádzať do hradu. Jeho srdce náhle prestalo byť.
Počkať! Veď moje srdce už dávno nebije! Ono začalo byť! Znova! Znova mám pre koho žiť!
Ách, Luna! Môj mesiačik!
„Nič mi nie je,“ zaklamal a zaškeril sa na ňu.
„Gerzon, neklam ma! Vidím že ťa niečo trápi.“
„Nevolaj ma tak!“ nenávidel, keď ho oslovovala jeho pravým menom. Vždy bol pre všetkých duch Zloduch. Prečo to nemôže rešpektovať aj ona?
Ona je iná. Iná ako ostatní. Presne ako on. Hodili by sa k sebe.
Ona by ho pochopila. Chápe veľa vecí. Aj tie čo iní nie. Isto by....
Alebo nie?
Bol na pochybách.
Až vtedy, keď ho oslovila krstným menom prvý krát, si uvedomil, že k nej niečo cíti.
„Gerzon, kde si mi skryl tenisku?“ vypúlila na neho svoje nádherne zahmlené oči.
S jej teniskou nemal nič spoločné, ale jej spoločnosť mu vyhovovala.
„Gerzon?“ to meno ho prekvapilo. Už celé storočie mu tak nik nepovedal.
„Áno Gerzon! Vráť mi ju, prosím ťa, potrebujem ju.“
Tak milo ho prosila.
Nik ho neprosil. Aspoň nie úprimne. Z jej úst však nikdy nevyšlo niečo neúprimné.
Prečo len nevedel, kde jej ukryli tú tenisku. Mohol jej pomôcť.
Miesto toho sa na neho nahnevala.
„Zloduch, ty si duch. Ona živé dievča. Nikam by to neviedlo,“ láskavo mu vysvetľovala Sivá dáma.
Jej jedinej sa zdôveril so svojim trápením.
„Ale ja ju milujem!“
„Prosím ťa. Veď je to len decko. Ako ho môžeš ľúbiť? Ty, dospelý, rokmi ostrieľaný chlap.“
„Helena! Ty ku mne niečo cítiš?“
„Ja? Preboha Zloduch, nie!“
„Jasné, ešte stále ťa trápi Barón, však?“
Sivá dáma nemo prikývla.
„Zloduch pusti tú malú z hlavy. Ty už na to nie si.“
„Ja už na to nie som?“ zlostne sa zahnal päsťou do steny vedľa hlavy Sivej dámy.
Tá sa ani nepohla. Bola zvyknutá na Zloduchove výkyvy nálad.
„Myslel som si, že ty ma pochopíš.“
„Mýlil si sa.“
„V živote ma nikto nepozval na večierok ako priateľku! Preto si si zafarbil to obočie? Na ten večierok? Mám to urobiť aj ja?“
„Nie,“ protestoval Harry, „to bol omyl. Požiadam Hermionu, aby mi to napravila. Tak teda o ôsmej vo vstupnej hale.“
Zloduch zazrel pred očami zelený záblesk. Jeho srdce znovu prestalo biť.
Ona a Potter? To nie je možné! Prečo?
„AHA!“ zaškriekal, až obaja nadskočili. Vôbec si nevšimli, že nad nimi visel dolu hlavou na lustri. Jeho zlomyseľnosť sa vrátila na miesto, ktoré na pár mesiacov opantala láska.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...