Kapitola:
Pridaná: 2.8.2008, 13:40:24
Čítaná: 2160×
Hodnotenie: (počet hlasov: 30)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lincey Worsstnová, Lily Evansová, Mellanie, Remus Lupin Sirius Black, James Potter
Stručný dej: Pokračovanie príbehu o Záškodničkach.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Prečo vždy trapoším? 2 » Nová éra 3 » Tretia úloha 4 » Keď podvedieš podvodníka 5 » Pomenuj dievča, ktoré podvedie svojho priateľa 6 » A sme si kvit 7 » Štvrtá úloha 8 » Koniec

,,Škvŕka aj vám tak v žalúdku?“ Bett sa chytila za brucho a nahodila nešťastnú grimasu.

,,Teraz zrovna áno. Dlho som už nejedla. Koľko to bolo?“ zamyslela sa Lincey

,,Pár hodín?“ Lily sa rozosmiala. Lincey sa na ňu uškrnula a vošli do Veľkej Siene. Remus s Jamesom a Petrom sa už napchávali. Prisadli si k nim.

,,Ahojte.“ Pozdravili zborovo. James si k sebe pritisol Lily a začal ju bozkávať po celom krku, pričom mu Lily rukou odtláčala hlavu.

,,Kľudnite sa pán Potter.“ Prešla okolo ich stola McGonagalová.

,,Vášni nezabránite pani profesorka.“ Zazubil sa na ňu. Mcgonagalová rezignovane mávla rukou a otočila sa radšej inam.

BUCH

Celá Veľká Sieň sa otočila k dubovým dverám. Stál tam Sirius, ktorý škaredo nadával a šúchal si pri tom koleno.

,,Strhávam Chrabromilu desať bodov pán Black!“ pribehla k nemu McGonagalová a potisla ho, aby si už radšej sadol. Sirius si niečo zamrmlal a prisadol si k Lincey.

,,Dobré ránko ocko.“ Usmiala sa na neho. Sirius k nej zdvihol bledú tvár s kruhmi pod očami, ktorá bola aj napriek tomu stále dosť príťažlivá. Predviedol silenú grimasu úsmevu a začal si naberať párky.

,,Ako to, že sa ti tie dvere neuhli?!“ vypleštila na neho oči Bett. Dlho netrvalo a už sa smiala.

,,Ja neviem, čo vám je teraz také vtipné.“ Poznamenal.

,,V tvojej situácií kamoško, nič.“ Odpovedal mu James.

,,My ti so všetkým pomôžeme Sirius. Tebe aj Mellane.“ Ujala sa slova Lily. Lincey prikyvovala a odhrýzala si z palacinky naplnenej džemom. Chvíľu pozerala na Siriusa, ako sa trápi s párkom. Až teraz si všimla ako sa mu trasú ruky. Bolo jej to ľúto. Strašne mu chcela pomôcť. Keby nebol taký .....Sirius! On si nikdy nezažiada o pomoc. Prečo je práve Black?.....

,,Ahojte.“ Prišla k nim Mellane a sadla si vedľa Siriusa. Lincey si všimla Remusovu tvár keď sa už po druhýkrát odsunul.

,,Dobré ráno.“ Odzdravili.

,,Dnes si presťahujem svoje veci.“ Pozrela Mellane na baby. Lily, Bett a Lincey si vymenili pohľady.

,,Prečo?“ otočil na ňu Sirius hlavu.

,,No idem k vám.“ Naliala si do šálky čaj.

,,K nám?“ nadvihol obočie James.

,,Uhm.“ Prikývla a pohladila Siriusa po vlasoch.

,,No....tak ja sa sťahujem k babám.“ Zazubil sa. ,,Au!.....Teda....asi nie...ja......teda, nieže by som nechc-“

,,Au!“ zakričala Lily.

,,To nebola moja Sirius!“ zavrčal pomedzi zuby. Potom pozrel na Mellane a znova spustil. ,?ja som si už zvykol na Remusove telo vedľa mojej posteli.“

Bett sa začala smiať a z nosa sa jej pustilo kakao, ktoré práve pila. Lincey sa tiež začala smiať. Remus pokrútil hlavou a snažil sa úsmev zakryť prísnym pohľadom.

,,Aha....Tak potom budeme na jednej posteli Sirius. Alebo by som mohla poprosiť Dumbl-“

,,Nie.“ Vážne na ňu pozrel Sirius. ,,Pozri Mell, budeme spať tak ako doteraz. Ty u báb, ja vo svojej izbe.“

,,No dobre. Ako ty chceš...“ skleslo pozrela na svoje ruky. Sirius sa vrátil späť k svojmu párku.

,,Prosím o pozornosť!“ postavil sa Dumbledore spoza učiteľského stola. Všetky hlavy s a na neho otočili.

,,Je tu štvrtá, posledná súťažná úloha. Všetky štyri fakulty sa činili ako len najlepšie vedeli. Už teraz ste všetci víťazi. No až po tejto úlohe, budeme vedieť konečné rozhodnutie. Vedúci vašich fakúlt vám odovzdajú pokyny k úlohe. Želám vám veľa šťastia.“ Ešte ich obdaril úsmevom a posadil sa.

,,A je to tu...“ pretočila Lily očami. Pricupitala k nim McGonagalová.

..Potter tu máte pokyny. Úloha sa koná teraz v sobotu. Máte na to tri dni. Veľa šťastia.“ Podala mu zvitok a otočila sa na odchod.

,,Tak, zase si dáme rande u nás v izbe.“

,,Môžeme?“ zaklopala Lily na dvere k Záškodníkom.

,,Kedy si ty nemohla láska?“ s úsmevom jej otvoril James. Lily sa uškrnula a spolu s Lincey a Bett vošli dnu. Remus sa prechádzal po izbe a Sirius ležal na posteli.

,,Tak ideme na to.“ Zavelil James, keď si aj dievčatá sadli. Chytil do rúk pergamen a pomaly ho rozbalil. ,,Pripravte si prútiky, knihy a staré spomienky z hodín čarovania. Čaká vás ,,Súboj Čarodejníka“.

Súťaží jeden člen družstva.“ Dočítal a hodil ho na svoju posteľ.

,,No skvelé. Ja nejdem.“ Povedala Bett a založila si ruky na hrudi.

,,Lily tiež nie.“ Pokračoval James.

,,Čo prosím?“ pozrela na neho a pripravená vyskočiť po ňom sa našponovala.

,,No nenechám aby ti niekto ublížil.“

,,Tak mi budeš určovať ktoré aktivity môžem a ktoré nemôžem vykonávať?“

,,Hm.....Presne tak.“ Videl ako sa Lily zdvíha, tak k nej radšej rýchlo priskočil a pobozkal ju. Všetci sa začali smiať.

,,Sirius, Remus chcete ísť? Pokojne pôjdem aj ja.“ Pozrel na nich po chvíľke James, keď Lily zostala oduto sedieť na posteli a tvárila sa, že ho nevidí a nepočuje.

,,Ja mám taký divný pocit, že tam umriem.“ Tlmeným hlasom prehovoril Sirius spod vankúša, ktorý mal na tvári.

,,Ja kľudne môžem.“ Podotkol Remus keď odtrhol pohľad od rozvaleného Siriusa.

,,Slizolin určite vyberie Malfoya. Bystrohlav tú dlhovlasú...Vieš ktorú Sirius?“

,,Viem....“ zase tlmená odpoveď.

,,Je to ich stíhačka. Dosť rýchla a šikovná. No na mňa samozrejme nemá.“ Usmial sa a pozrel na Lily, či ešte stále trucuje. Trucovala.

,,Pôjdem ja.“ Povedala Lincey. Všetci na ňu pozreli. Dokonca aj Sirius bol ochotný vankúš trochu nadvihnúť.

,,To nie je sranda Lincey!“ vypúlil na ňu svoje veľké orieškovohnedé oči James.

,,Ja viem.“ Zasmiala sa.

,,No asi nie, keď si povedala že ideš.“ Vážne na ňu pozrel Remus.

,,Čo tak na mňa pozeráte. Ja viem o čo tam pôjde. A sám si povedal James, že Bystrohlav tam postaví dievča.“

,,Lenže tá nie je Lincey.“ Zatriasla ňou Bett.

,,Ja nejdem umrieť!“ Lincey sa neubránila smiechu.

,,Idem ja. Už sme sa tak dohodli.“ Postavil sa Remus pred Jamesa.

,,A prečo vlastne nejdem ja?“ zapichol si James prst do hrude.

,,Lebo ťa nepúšťam.“ S úsmevom mu odpovedala Lily. Tá radosť z pomsty jej bola vidieť na očiach.

,,Prosím moja?“ natrčil k nej James ucho.

,,Nepúšťam ťa.“ Zopakovala mu odpoveď Lily a tým začala nová hádka a dohadovanie. Bett sa na tom smiala a Remus im do toho občas vhodil nejakú poznámku. Lincey sa postavila, zobrala brko z Petrovho stola a na pergamen napísala svoje meno. Zrolovala ho a pomaly vyšla z izby.

Schádzala po schodisku do pracovne Mcgonagalovej.

,,Hej!“

Otočila sa. Utekal za ňou Remus. Počkala ho aby ju dobehol a išli spolu ďalej za cieľom.

,,Daj to sem. Prepíšem to.“ Načiahol za pergamenom ruku. Lincey ňou uhla.

,,Nie. Ja tam chcem ísť.“ Pozrela na neho.

,,Nevieš aké to môže byť nebezpečné.“

,,Lebo ty vieš, že?“ uškrnula sa.

,,Neviem. Ale mám za sebou viac ako ty.“

,,Áno?“ zasmiala sa. ,,Ale nehovor.“

,,Nerob si zo mňa srandu.“ Usmial sa.

,,Nerobím.“ Pozreli si do očí a zostali chvíľu stáť. Za nimi sa otvorili dvere.

,,Želáte si niečo slečna Worrstnová?“ prehovorila na ňu McGonagalová.

,,Áno.“ Pohotovo sa k nej otočila Lincey. ,,Priniesla som vám pergamen s menom súťažiaceho.“ Podala jej zvitok.

,,Koho ste vybrali?“

,,Mňa.“

McGonagalová na ňu pozrela. Po chvíľke sa usmiala. ,,Ešte niečo slečna Worrstnová?“

,,Nie. Ďakujem. Dovidenia.“

,,Dovidenia.“ Zavrela dvere. Lincey s Remusom na seba ešte raz pozreli a vydali späť do klubovne.

,,Idem sa prezliecť.“ Povedala.

,,Dobre.“ Remus sa otočil a vyšiel do chlapčenských spální. Lincey do dievčenských. Toto bol asi prvá rozhovor ktorý viedli po dlhom čase celkom normálne. Bez hádok, sĺz, hanby, alebo utajených citov. Časom sa to hádam dá úplne do poriadku. Až teraz si naplno uvedomila, aká je voľná. Nemá nikoho, koho pôjde večer navštíviť, alebo s kým sa o siedmej stretne. Koho ráno privíta bozkom. Zastala pred dverami do ich izby. Prečo jej to nepripadá teraz také super? Prečo sa už necíti taká voľná? Cíti sa sama ako prst... ako palce. Odsunutý och všetkých prstov bokom.

,,Lincey!“ otvorila pred ňou prudko dvere Bett. ,,Hľadali sme ťa. Rýchlo si sa vyparila od Záškodníkov.“

,,Áno. Bola som odniesť pergamen profesorke.“ Vošla do izby a sadla si na posteľ. Lily si čítala nejakú knižku a Mellane si prezerala svoje nechty.

,,Baľte sa.“ Ozvala sa Lily. ,,Ideme na vyučovanie.“

Bett na Lincey pozrela a pretočila očami. Lincey sa postavila, obliekla si školskú uniformu a nahádzala pár učebníc do tašky. Mellane sa postavila, prehodila si cez plece tašku a stále si pozerajúc nechty vyšla von z izby.

Prvá hodina boli elixíry. Lily sa zase ukázala. Proste jej to ide. No pre ostatných to bola nuda ako nikdy. Skoro nič nerobili. Iba si opakovali prísady do elixíru lásky. Druhá hodina boli dejiny mágie. No to bolo ešte horšie. Doobedie im prebehlo celkom rýchlo. Bežali sa naobedovať do Veľkej Sieni aby stihli obranu proti čiernej mágií a herbológiu. Celý zablatený a unavený sa vracali späť do hradu na večeru.

,,Čo to robíš Mellane?“ spýtal sa jej Sirius popri tom ako si naberal zemiakovú kašu.

,,Prepisujem.“ Veselo mu odpovedala.

,,Čo?“

,,Menovky na knihách.“

Siriusa až myklo, keď to dopovedala. Natiahol krk aby jej videl cez ruku. Svoje priezvisko Deylová, prepísala na Blacková.

,,Čo to......robíš?!“ pustil naberačku na kašu, ktorá zaštrngala o keramickú misu.

,,Prepisujem meno.“

,,Ale prečo na Blacková?!“

Zvyšok Záškodníkov a baby spozorneli. Zaujato ich sledovali, pričom Jamesovi vypadol z úst kúsok mäsa.

,,Hádam si ma vezmeš keď máme spolu dieťa.“ So samozrejmosťou v hlase na neho zažmurkala. Sirius sa prudko postavil a rýchlim krokom vyšiel zo Siene. Zostali za ním pozerať tváre s ústami dokorán. Pomaly otočili hlavy na Mellane ktorá práve škrtala svoje meno na knihe Zázračne tvory a ich výskyt.

,,Jeho to prejde.“ Usmiala sa na nich. Všetci svorne prikývli. Lincey sa postavila a vyšla zo Siene za Siriusom. Remus za ňou zostal pozerať. Obočie jemne zvraštil načo ho James chytil za plece. Remus k nemu otočil hlavu a potom pokračoval vo večeri.

*****

,,Sirius?“ vošla do prázdnej klubovne. Sedel na koberci pred kozubom. Pomaly k nemu prišla a sadla si vedľa neho.

,,Si v poriadku?“

,,Nie nie som Lincey! Mám dieťa.“

,,Prepáč, ja len-“ odmlčala sa a zostala pozerať do ohňa.

,,Prepáč. Ja viem.“ Pokrútil hlavou Sirius. Lincey prikývla.

,,To bude v poriadku. Sľubujem.“ Ruku mu položila na chrbát a jemne ho ňou pohladila.

,,Hm....“ mrzuto si pozrel na topánky.

,,Mal by si si ísť pospať.“

,,Nemôžem spať.“

,,Ani keď ti zaspievam?“

,,Len to nie!“ pozrel na ňu. Na to sa zasmiali.

,,So všetkým na svete ti pomôžem. Len si to prosím nenechávaj všetko pre seba.“

,,Sú to moje problémy.“ Podotkol.

,,Aj moje! Jamesove, Remusove, Lilyne. Dokonca aj Bettine.“

,,To som tu len ja taký nenormálny, alebo je to naozaj super, že sa z toho Mellane teší?“ zamračil sa.

,,Nie Sirius. Nie je to sranda. Vieš že Mellane je inde ako my.“

,,No to ti ďakujem. Moje decko bude pošahané.“

,,Nie! Tak som to nemyslela!“ rýchlo sa opravila.

,,Ja viem. Nemusíš mi to vysvetľovať. Nevyberám si proste správne baby. Ale raz som sa trafil nie?“ s úsmevom na ňu pozrel. Lincey mu ho opätovala. Obidvaja sa zapozerali do kozuba. Chvíľu tam ticho sedeli. Prisunutí pri sebe, ako najlepší priatelia na svete.

,,Lincey?“ prehovoril Sirius.

,,Áno?“ otočila na neho tvár.

,,Ja s ňou nemôžem zostať.“

Lincey zostala ticho. ,,Ja viem.“

,,Mal by som. Ja....viem že by som mal. Je to moje dieťa. Môžem si za to sám. Ale ja....“ pozrel na ňu. Tak teraz zažila najväčší šok vo svojom živote. Sirius mal oči červené a leskli sa mu. Plakať a Black? To by ju nikdy nenapadlo. V momente ho chytila za ramená a objala ho. Sirius ju tuho stisol. Celý sedel stuhnutý a ani sa nemykol. Ani hlások nevydal. /Bože chlapi! Prečo to zo seba nepustíte keď vám to pomôže?!!!/

Sedeli tak už hodnú chvíľu. Lincey ho hladila po chrbte a Sirius ju len tuho držal.

,,Sirius, musíš sa o tom porozprávať s Mellane.“

Nič neodpovedal, ale cítila ako prikývol. Portrét Tučnej pani sa otvoril a do klubovne vošiel Remus. Lincey otočila hlavu smerom k nemu a so Siriusom sa pustili.

,,Pardon. Nechcem som rušiť.“ Povedal mierne podráždene a rýchlim krokom prešiel okolo nich do chlapčenských internátov.

,,No, mala by si už ísť.“ Pozrel na ňu.

,,Nie, ja tu s tebou zostanem.“ Namietala.

,,Aj tak sa sem za chvíľu naženie celý Chrabromil.“ Usmial sa. ,,A Remus ťa má vážne rád. Nerobia mu takéto pohľady dobre.“

Lincey nič nepovedala. Postavila sa a ešte raz sa na neho povzbudzujúcu usmiala. Vtedy vošli do klubovne Bett s Lily, ktorú držal okolo pása James.

Týždeň prebehol neuveriteľne rýchlo. Školského učenia mali stále viac a viac. Vždy keď si mysleli, že viac úloh už dostať ani nemôžu, prekvapilo ich to na ďalšej hodine. Je pravda, že Lincey dostávala menej úloh vďaka tomu, že sa mala zúčastniť na poslednej úlohe. No svoj voľný čas aj tak nijako nevyužila. Neskúšala žiadne kúzla, neprecvičovala si to, čo by jej mohlo robiť problém aj napriek neustálym Jamesovým napomínaním. Nemohla sa sústrediť. Všetko sa zmenilo. Už nič nie je a ani nebude také, ako to bolo kedysi. Spomenula si na časy, keď sa so Siriusom nemohla ani cítiť. Na to, ako mali spolu trest v Sieni slávy. Spomenula si aj na to, ako Lily stále odbíjala Jamesa. Na tvári sa jej spravil úsmev. Taký ľahký, bezstarostný.

Ľudia okolo nej, jej priatelia, sa trápili. Nedokázala sa pri tom radovať, alebo sa sústrediť na dôležitú udalosť, čím bola posledná úloha. Priatelia? Tým mala namysli asi len Siriusa. Dobre vedela, neskôr, postupom času, keď bola natoľko zrelá aby si to priznala, že nikdy pre ňu nebol len ,,obyčajným priateľom“. Aj napriek tomu, že po svojom boku mala už iného muža.

,,Lincey! Lincey!“ Lily ňou nepríjemne triasla. Behom chvíle do nej letelo niečo ako... oblečenie? Otvorila oči. Lily pobehovala nervózne po izbe a Bett sa jej hrabala v skrini a vyťahovala nejaké kusy prádla.

,,Už je hore!“ zakričala Lily. Do izby v tom vošiel James, celý červený v tvári. Vyzeral dosť strašidelne.

,,Prosím ťa poď už hore!“ strhol z nej perinu. Lincey na neho zostala prekvapene pozerať.

,,Čo sa deje? Horí alebo čo?“ pošúchala si ospalé oči a zívla si.

,,Áno horí!“ zakričal na ňu James. Lily do neho jemne drgla. V tom sa Lincey prudko posadila.

,,Do kelu! Ja som zabudla!“ buchla sa po čele a vstala. Schytila veci ktoré jej Bett podávala a vbehla do kúpeľne. Za desať minút jej James vtrhol dnu. Po celý čas jej vyklopkával na dvere, no asi mu už praskli nervy.

,,Nestihneme to!“ chytil ju a vytiahol von. Lincey mala na ústach ešte pastu z umývania zubov.

,,Prepáčte! Ja som úplne zabudla na budík.“ Ospravedlňujúco na nich pozrela, zatiaľ čo jej Lily kúzlom zmývala pastu z úst.

,,Všetci sú už nachystaný vonku.“ Vošiel do izby Remus a usmial sa na Lincey.

,,To už sa začalo?!“ vypleštila na neho oči.

,,No celkom ešte nie. Ale za pár minút... vieš, je lepšie ak sú súťažiaci pripravený o niečo skôr.“

Lincey sa zatvárila akoby mala každú chvíľu zomrieť.

,,Poďme už.“ James ju chytil za ruku a ťahal ju zo spálne dole do klubovne, cez chodbu až von z hradu. Všetci ostatní utekali za nimi. Práve prechádzali po zelenom trávniku a metlobalovom ihrisku. Všetci už boli posadaní na tribúnach. Všimla si, že trávnatá plocha je upravená na súboje v dueloch. Sťažka prehltla.

,,Tu je náš stan.“ Potiahol ju James do červeno-žltého stanu. Lincey posadil na drevenú lavičku. Bett jej do ruky podala šálku s čajom a rožok s maslom jej takmer tlačila do úst. Za chvíľu vbehol do stanu Remus, ktorý sa od nich pri bežaní okolo tribún vzdiali.

,,takže, chceš počuť dobrú, alebo zlú správu?“ udychčane pozrel na Lincey.

,,Dobrú.“

,,Siriusovi sa podarilo prehovoriť McGonagalovú, aby štart odložila o päť minút.“

Lincey aj s Jamesom si vydýchli. ,,No a tá zlá je, že budeš bojovať s Malfoyom.“

Lincey na neho zhrozene pozrela. Potom na James, ktorý sa zatváril ustarostene, na Lily, ktorá bola vystrašená asi tak ako ona a nakoniec na Bett, ktorej z ruky vypadol rožok.

,,Ide totiž o prvé miesto. Ak ho porazíš, vyhrali sme. Ak ťa porazí on, máme druhé miesto.“ Objasnil to Remus. Lincey znova pozrela na Jamesa. V očiach mal zase ten šialený lesk, ako keď ide hrať metlobalový zápas.

,,PRIPRAVÍ SA BYSTROHLAV A BYFĽOMOR!“ začuli hlas z tribún.

,,Nie! Ja nemôžem ísť! Neučila som sa nič nové!“

,,Lincey!“ zakričala na ňu Lily.

,,Netrénovala som!“

,,Lincey!“

,,Vôbec som si nezisťovala aké kúzla by mohli použiť!“

,,LINCEY!“ doslova zvreskla Lily. Lincey na ňu pozrela. Vtedy do stanu vošiel Sirius.

,,A nemám tu prútik...“

Lily sa hodila Jemsovi na rameno a predstierala plač.

,,Sirius choď jej prosím ťa pre prútik. Ale ponáhľaj sa!“ povedal mu James.

Všetci v stane sa snažili Lincey upokojiť a dohovárali jej, že všetko dobre dopadne. Dokonca donútili Jamesa povedať, že na víťazstve vôbec nezáleží. Tesne pred tým, ako sa ozvalo z tribúny CHRABROMIL A SLIZOLIN, vošiel do stanu zadýchaný Sirius s Linceyným prútikom. Podal jej ho.

,,Tak sa drž.“ Usmiala sa na ňu Lily a objala ju. Vtedy sa na ňu hodila aj Bett a na ňu James. Vznikla z nich pekná, neforemná guľa. Po chvíľke ju oslobodili.

,,Zvládneš to.“ Pohladil ju po vlasoch Remus a dal jej ľahký bozk na pery. Nebol to nijaký vášnivý bozk. Iba jednoduchá pusa. No aj keď to trvalo len chvíľku, cítila v bruchu jemné šteklenie. Usmiala sa na neho.

,,Moja! Držím ti palce.“ Objal ju Sirius a taktiež jej dal bozk. Občas jej to pripadalo, ako keby si to tí dvaja robili schválne. No čo bolo hrošie, mala presne ten istý pocit, ako keď sa pobozkali prvý raz.

,,Ďakujem.“ Nepozrela mu do očí. Usmiala sa na všetkých a vyšla zo stanu.

Všetci v tribúnach začali burácať, tlieskať a kričať. Bolo to presne také, ako pri poslednej úlohe. Zmocnil sa jej strašný strach. Veď ona nič nevie! Celý čas bude len improvizovať!

Postavila sa na vyznačenú čiaru pre Chrabromil a pozrela pred seba. O desať metrov od nej stál Malfoy a povýšenecky sa na ňu uškŕňal. Lincey pozrela na tribúny. Sedel tam Dumbledore a milo sa na ňu usmieval. No, nemohla povedať, že by jej to nejako v tejto obzvlášť nepríjemnej situácií pomohlo.

,,Pripravte sa!“ ozval sa hlas profesorky McGonagalovej, ktorá bola hlavná rozhodkyňa. Lincey preglgla.

,,ŠTART!“

Len čo to dopovedala, Malfoy na ňu vrhol zaklínadlo. Stihla sa mu uhnúť len tak-tak. Zbadala Jamesa, Siriusa, Remusa, Lily, Bett ako stoja za hraničnou čiarou, kde stála aj McGonagalová. James stále niečo vykrikoval a nadával Malfoyovi. McGonagalová ho stále napomínala, že už stojí v poly pre duelantov a Lily ho stále upokojovala a ťahala späť.

Keď na ňu Malfoy vrhol ďalšie zaklínadlo, ktoré za ňou vyrylo dieru do trávniku, uznala za vhodné, začať sa brániť. No mala dosť naponáhlo. Nestíhala sa skoro už ani uhýbať zaklínadlám (ktoré mimochodom vôbec nepoznala), nieto ešte vymýšľať vlastné.

,,Expelliarmus!“ zakričala a namierila na neho prútik. No Malfoy ho bez problémov odrazil.

,,Imobilus!“ zase ho tesne minula. Na to sa už začal škodoradostne smiať. V tom na neho začala vrhať zaklínadla jedno za druhým. Už to vyzeralo, že tento duel nikdy neskončí. Dokonca aj burácanie na tribúnach bolo akoby znudené. Jedine to Jamesovo bolo stále hlučnejšie.

,, Incarcerous!“ konečne sa jej to podarilo! Malfoyom trhlo a v okamžiku padol na zem zviazaný povrazmi. Tribúny opäť hlasno zaburácali. No na všetkých prekvapenie, Malfoy behom sekundy znova stál na nohách. Niektorý si to dokonca ani nevšimli. James už spieval víťaznú pieseň, keď v tom zažila tú najhoršiu bolesť vo svojom živote. Padla na zem, a nemohla sa nadýchnuť. V hrudníku mala neskutočnú bolesť. Videla ako k nej dobehol Sirius s Jamesom a hneď za nimi Lily s Bett.

Nemohla sa nadýchnuť. Nemala v sebe ani kúsok kyslíka. Pri každom pokuse dostať do seba aspoň nejaký vzduch, zacítila bolesť, akoby sa jej pomaly trhali pľúca.

,,Anapneo!“ začula niekde v diaľke Lilyn hlas. Bolesť trochu ustúpila, no dýchať nemohla ešte stále. V tom k nej Pribehla McGonagalová a zamierila na ňu prútikom.

Vzduch

Zhlboka sa nadýchla. Nikdy si neuvedomila, aké je to krásne. Len teraz, keď to tak nutne potrebovala. Videla nad sebou svojich priateľov ako sú k nej zohnutí. Posadila sa.

,,Ako ti je?“ spýtal sa jej Sirius a začali ju zahŕňať ustarostenými otázkami. James sa postavil a naozaj škaredo začal nadávať na Malfoya a celý Slizolin.

,,Pán Lupin!“

Všetci sa otočili za hlasom. McGonagalová stála pri hrči dvoch ľudí. V tom sa tam rozbehol James so Siriusom.

na zemi ležal Malfoy a na ňom bol Remus, ktorý ho bez prestania bil. Občas dostal aj on. Bolo vidieť akí sú na seba zúriví. James ho začal odťahovať a Sirius zatiaľ držal Malfoya, ktorého občas ,,nechtiac“ kopol. Remus mal opuchnutú peru z ktorej mu tiekla krv a modrú lícnu kosť.

,,Zoberte ju do Nemocničného krídla!“ zakričala na Lily profesorka.

,,Tak poď.“ Bett ju začala zdvíhať zo zeme.

,, Ale mne nič nie je!“ bránila sa Lincey.

,,Teraz je to nutné Lin!“ prísne na ňu pozrela Lily a spolu s Bett ju ťahali smerom do hradu.

,,Ešte si tu chvíľu posedíte slečna Worrstnová a potom môžete ísť. Ale nemali by ste sa zúčastňovať záverečného banketu“ Prikázala jej madam Pomfreyová. Lincey prikývla. Pomfreyová jej spravila ešte pár vyšetrení a prepustila ju. Lincey prešla prázdnou chodbou do Chrabromilskej klubovne. Bola prázdna. Všetci sú už pravdepodobne na bankete. Vyšla do dievčenských internátov a vošla do izby. Na posteli mala položený odkaz.

Ahoj Lin!

Išli sme do Veľkej siene na banket. Skončili sme druhí. Ale to vôbec nevadí. Hlavne že sa ti nič nestalo. Chceli sme počkať na teba, ale McGonagalová nás donútila ísť. Tak keď sa budeš cítiť dobre, príď za nami. Budeme sa snažiť vypadnúť čím skôr.

Lily

P.S. Malfoy vyzerá perfektne.

James

P.S.2 Ja tiež...

Sirius

P.S.3 Sú to hovada.

Bett

Lincey sa začala smiať a list položila späť na posteľ. Čo by bez tých super ľudí robila? To ani sama nevie.

V tom sa otvorili dvere na kúpeľni. Lincey sa pozrela n Mellane. Zase plakala.

,,Mell.“ Lincey sa postavila a objala ju. V tom sa Mellane znova rozplakala. Lincey ju hladkala po vlasoch a snažila sa ju upokojiť. Bolo to veľmi náročné. Keď po chvíli trochu prestala, Lincey bola úprimne rada.

,,Sirius...“ začala. Lincey už tušila, čo asi príde.

,,Sirius... Sirius mi povedal, že so mnou nemôže zostať.“ Znova sa rozplakala a Lincey ju znova tuho objala.

,,Povedal, že to tak necíti. Že nedokáže so mnou zostať navždy. Ale že si plne uvedomuje že to je aj jeho dieťa a bude mi so všetkým pomáhať.“ Plakala.

Lincey netušila čo by jej tak povedala. Nevedela to. Bola rada, že sa Sirius takto rozhodol. Vedela, že keby zostal s Mellane, bol by navždy nešťastný. No na druhú stranu, bolo jej ľúto Mellane. Že v takejto chvíli zostala citovo sama.

,,Vieš... ja si to malé chcem nechať.“

Lincey sa na ňu usmiala.

Bolo neskoro večer. Podľa jej odhadu mohlo byť tak jedenásť hodín, keď vyšla z izby. Mellane si išla ľahnúť. Vošla do klubovne a sadla si na kreslá. Pozerala do ohňa. Nechcelo sa jej ísť medzi ostatných. Radšej tu na nich počká. Po lícach sa jej začali kotúľať slzy.

[ » na začiatok « ]