Poviedka:
Pridaná: 28.7.2008, 13:52:43
Čítaná: 4413×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Remus Lupin
Stručný dej: Jednorázová poviedka v hlavnej úlohe s Remusom Lupinom. Prajem príjemné čítanie! Tess

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Najkrajší týždeň

Tinna si vzdychla pod váhou veľkej kopy kníh, ktorú niesla zo skladu do predajne. Chcela ich vyložiť na pult, aby sa mohli predávať. Lenže zabudla na schodík a zvýskla, keď si uvedomila svoju chybu. Bola by sa azda zrútila na zem a knihy by ju boli zasypali, keby nie nejakých silných rúk, ktoré ju v poslednej chvíli zachytili.

,,Ďakujem," hlesla a zahľadela sa do tváre azda toho najpríťažlivejšieho muža, akého kedy stretla.

,,Ste v poriadku?" opýtal sa a zdvihol zo zeme knihu, ktorej sa podarilo skĺznuť z tej obrovskej kopy.

,,Ale áno, som," hľadela naňho a líca jej sfarbil svieži rumenec. Hľadela naňho ako vytiahol svoj prútik, mávol ním a jej bremeno sa kĺzalo plavne vzduchom priamo na stôl.

,,Pre Merlina," pomyslela si zúfalo. ,,Teraz si o mne bude myslieť, že som totálne na hlavu, keď som jednoducho nepoužila čary a navyše som sa skoro zabila pre pár kníh." Nepamätala si, kedy si naposledy pripadala tak trápne. Ale zdalo sa, že jemu sa na tom nič divné nevidelo.

,,Tinna, stojíš mi v ceste," ozvala sa spoza jej chrbta kolegynka a zároveň jej najlepšia priateľka, ktorá celú scénu so záujmom pozorovala. ,,Dovolíš?"

,,Isteže," hlesla Tinna, červenajúc sa ešte viac a hľadela na Every, ktorá napodobnila toho neznámeho a preniesla knihy vzduchom pomocou svojho prútika.

,,Prepáčte," ozval sa znova ten mladý muž. ,,Hľadám jednu knihu. Možno mi pomôžete," povedal a na jeho perách zahral úsmev.

,,Ale samozrejme," odvetila pohotovo Tinna. Ak sa v niečom naozaj dobre vyznala, boli to knihy. Every si ju často kvôli tomu doberala a žartovala, že je ako chodiaca encyklopédia. ,,O čo konkrétne sa zaujímate?"

Kým jej ten mladík vysvetľoval, čo hľadá, pozorne si ho obzerala. Mal svetlohnedé vlasy, trochu dlhšie. Siahali mu po plecia a padali do čela. Pristalo mu to. Vyzeral ako námorný kapitán z romantických kníh, ktoré tak rada čítavala. Aj za to si ju Every rada doberala. Hovorila, že svoj život iba prežíva a občas ju len tak zo žartu nazvala Knihomoľkou. Ten mladík mal azda tie najkrajšie zelené oči, do akých sa kedy dívala. Boli svetlozelené so zlatými škvrnkami okolo zreničky a tmavozeleným obrúbením okolo dúhovky. Nezvyčajné a krásne. Tajomné. Hlavne tajomné. Už na prvý pohľad jej bolo jasné, že tento muž skrýva akési tajomstvo. A to nielen podľa tých troch tenkých jaziev, ktoré sa mu tiahli naprieč celou tvárou. Nemal fúzy, ale na tvári mu vyrašilo niekoľkodňové strnisko.

,,Merlin daj, aby nebol ženatý, zasnúbený, ani inak zadaný! Prosím!" žiadala v duchu. Napriek tomu ho pozorne počúvala a keď skončil, odbehla do vzdialeného kúta predajne a vytiahla mu zopár kníh, aby si spomedzi nich vybral, pretože sám nemal presnú predstavu. A kým si vyberal, Every ju odtiahla za pult, kde sa pošušky zhovárali.

,,Vieš ako sa volá?" opýtala sa jej Every, no Tinna hľadiac naň pokrútila záporne hlavou. ,,Tak na čo čakáš? Nedovoľ mu odísť len tak. Druhého takého možno viac nestretneš!" šepkala.

,,Hanbím sa! A ty to dobre vieš, tak ma do ničoho nenúť," zdráhala sa Tinna.

Lenže to sa Every šibalsky usmiala a v očiach jej zasvietilo to nezbedné svetielko, pred ktorým sa mala Tinna viac - menej na pozore. Ani sa nestačila nadýchnuť a už k nemu Every vyštartovala.

Tinna zaúpela a radšej sa vytratila do skladu. Tam aspoň bude medzi knihami v bezpečí.

,,Odišiel," hlesla Every, keď vošla o pár minút do skladu.

,,A vybral si?"

,,Vybral."

,,Dobre," šepla, oprašujúc prach z kníh, tváriac sa smutne ako na kare.

,,Volá sa Remus. Remus Lupin," pokračovala Every ľahostajne, obzerajúc si svoje nechty. ,,Má 27 a je slobodný. Na to som sa nepýtala. Všímla som si, že nemá obrúčku," vysvetlila, keď na ňu kamarátka vyvalila oči a od prekvapenia otvorila pusu.

,,Dúfam, že si ..."

,,Dúfaš zle. Ešte dnes máte schôdzku. Príde po teba, keď tu skončíš," usmiala sa. ,,Tak aká som?" dožadovala sa pochvaly.

,,Šialená! Ako to, ešte dnes?" zvolala neveriaco Tinna a sadla si na stoličku tak prudko, až sa zatriasla.

,,Prosím ťa, mala by si byť rada," karhala ju a odišla zo skladu nahnevaná, že jej kamarátka neocenila náležite jej osobný vklad v tejto záležitosti. Ale znovu sa vrátila a nahnevane riekla. ,,Ak niečo nespravíš, nikdy nič nezažiješ. Lásku treba prežívať, nie čítať o nej!" A znova vypochodovala z miestnosti.

Remus bol presný. Práve zamykala, keď prišiel. A to si myslela, že si z nej nakoniec Every urobila dobrý deň a iba ju naťahovala.

,,Tvoja kamarátka vravela, že ..." usmial sa, keď jej spadli kľúče. Zohli sa po ne a vrazili do seba hlavami.

Keď vstávali, už sa nahlas smiali.

,,Prepáč, som nervózna," ospravedlňovala sa.

,,Aj ja," priznal sa. ,,Ale páčiš sa mi. Bol by som ťa pozval aj sám, ale ušla si do skladu."

,,Pretože Every si vzala do hlavy, že ťa preverí," vysvetlila mu, pokrčiac bezradne plecami.

,,Ešteže tam bola," usmial sa a natiahol k nej ruku, aby jej odhrnul z tváre prameň orieškovohnedých vlasov. ,,Máš rada ovocné poháre? U madam Tittovej sú tie najlepšie."

,,Viem, milujem ich," uškrnula sa.

Keď kráčali večer domov, zdalo sa im, že hviezdy nikdy nežiarili jasnejšie. Schôdzka prebehla veľmi dobre. Zistili, že sú obaja rovnakí, vášniví čitatelia, páčila sa im rovnaká hudba, mali radi rovnaké jedlá. Zdalo sa, že sú si stvorení a sám vesmír sa dnes pričinil o ich stretnutie.

Lúčili sa pred jej domčekom a Remus sa odvážil pobozkať ju. Nikdy žiadne dievča na prvej schôdzke nepobozkal, ale ona bola iná. Bola výnimka. Cítil, že je jeho spriaznenou dušou.

Jej bozky chutili presne tak, ako sľubovala sladkosť jej pier. Mal dojem, že sa vznáša v oblakoch. Že bozkáva azda nejakú vílu.

,,Dobrú noc, Remus," šepla s perami stále pritisnutými k tým jeho. Musela sa odtiahnuť. Bolo neskoro a ráno vstávala do práce.

,,Dobrú noc, Tinna. Uvidíme sa aj zajtra?"

,,O takom istom čase," šepla, stále zotrvávajúc v jeho objatí mocných paží.

,,Tak zajtra," pritakal. Naposledy si od nej ukradol dlhý bozk a vytratil sa do noci.

Tých pár dní, ktoré spolu strávili bolo pre ňu nezabudnuteľných. Stále sa mali o čom zhovárať. Spoznávali jeden druhého a ich duše a srdcia sa k sebe upínali stále väčšmi. Tinna si vzdychla. Nevedela, či robí dobre, ale dnes chcela Rema pozvať k sebe domov. Ani Every to neprezradila. Bolo to jej tajomstvo, hoci bola svojej priateľke vďačná, že za ním vtedy šla.

Sedela pri okne a hľadela na tmavú ulicu. Vonku sa práve zažínali pouličné lampy. Vtedy zazrela vysokú, plecnatú tmavú postavu kráčajúc chodníkom priamo k jej domu. Vstala, prezrela si izbu a skontrolovala svoj obraz v zrkadle. Až potom, keď sa ozvalo klopanie na vchodové dvere, zišla dolu.

Len čo mu otvorila, vzal ju do náručia a venoval jej krátky bozk na privítanie.

,,Aký si mala deň?" opýtal sa, pohladiac ju hánkami po líci.

,,Fajn a ty?" vrátila mu otázku.

,,V porovnaní s touto chvíľou ... nestál za nič," uškrnul sa.

,,Remus? Ja ..." zháčila sa. Ako mu mala povedať, či naznačiť, čo chcela a čo pripravovala posledných pár hodín?

,,Stalo sa niečo?" spýtal sa, no ona neodpovedala. Namiesto toho ho vzala za ruku a viedla za sebou na poschodie.

Vošli do izby, v ktorej sa mihotali desiatky plameňov sviec. Remusovi padol pohľad na obrovskú posteľ. Bola cez ňu prehodená prešívaná karmínová deka.

,,Tinna, ja ..." otočil sa k nej, vezmúc jej tvár do dlaní. ,,Si si istá, že to chceš?"

Prikývla. ,,Túžim po tebe. Viem, že je to správne. Ľúbim ťa," zašepkala. ,,Viem, že sa poznáme tak krátko, ale ľúbim ťa," šepla znova hľadiac mu do očí.

,,Och, Tinna, dievčatko," jeho hlas znel chrapľavo, no nebolo na ňom nič nepríjemné. Bol skôr veľmi vzrušujúci.

Zohol sa a jediným pohybom sa mu ocitla v náručí. Odniesol ju do postele, neprestávajúc ju bozkávať. Táto noc mala patriť len im. Každý vzdych, ston, maznanie i hlasné výkriky dvoch prepletených tiel ostali bezpečne strážené stenami jej izby. Zaspali obaja až tesne nad ránom v objatí, neprestávajúc sa maznať.

Keď sa Tinna ráno prebudila, Remusa vedľa seba nenašla. Mala dojem, že jej pukne srdce. Myslela si, že ju iba využil. Ale mýlila sa. Na nočnom stolíku ležala biela obálka s jej menom a červená ruža.

,,Moja najdrahšia Tinna,

odpusť mi, že Ťa takto hanebne opúšťam, ale nemôžem inak. Pamätáš sa, keď som Ti vravel, že schovávam hrozné tajomstvo? Je to pravda. Odpusť mi aj to, že Ti ho neprezradím. Nechcem Ťa trápiť. Nezaslúžiš si to odo mňa, hoci sa Ti to môže zdať sebecké.

Nikdy na dnešnú noc nezabudnem. Spomienka na ňu bude môj jediný a najkraší klenot. Presne ako tento uplynulý týždeň.

s láskou,

Tvoj Remus."

Tinna sa naňho nemohla hnevať. Nemohla jednoducho zanevrieť. Jej láska, ktorá pramenila z hlbín srdca nebola falošná. A Remus istým spôsobom predsa len ostal s ňou. O mesiac totiž zistila, že jej ostane naňho niečo krajšie ako spomienka. Jej ostane ich dieťa.

[ » na začiatok « ]