Kapitola:
Pridaná: 17.7.2008, 18:20:36
Čítaná: 1530×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Moriendy Arsová, Sirius Black, Severus Snape, Remus Lupin
Stručný dej: Sirius Black je známy svojou prelietavosťou. A ako sa to už stáva, jedno ruské dievča ho skrotí. Ruské čarodejnice však nebývajú tak obyčajnými...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: Prológ 1 » Nový svet 2 » Kamaráti sú svätí 3 » Trpké hádky 4 » Priznať vinu 5 » Ples 6 » Záblesky z minulosti 7 » Pôvod nie je dôležitý 8 » Zmeny 9 » Symptómy lásky 10 » Ťažké rozhodnutia 11 » Začiatok výcviku 12 » Skúška osudu 13 » Rana osudu 14 » Dočkali sa Epilóg » Amor

Od vtedy Sibír strážila obrovská vlčica. Ten, kto ju videl vravieval, že vyzerá ako boh vlkov, stávala na najvyšších horách, aby videla dianie v Sibíri, alebo behala po lesoch. Ako žena niekedy prišla do Durmstrangu, aby sa pozrela do iných častí Ruska. Jedine cez spln si nič nepamätala. Teraz, keď bola vlkom, to fungovalo opačne. Za splnu sa premenila na človeka a nemohla sa premeniť späť, a ťahalo ju to na sever stredozemného mora, do jednej cely, kde ešte bola duša s nádejou. Sirius niekedy videl obrysy ženy v bielych šatách, keď sa strácala v opare hmly, no nevedel, či si to len nenamýšľa z nevyspatosti nocí, keď jeho myseľ zamestnávali nenávidené chvíle - Jamesova smrť, Moriendyn odchod...

Až raz, počas splnu, kedy sa prehadzoval v posteli a myslela na potkana z novín, prebudil sa. Nad ním sa skláňala nádherná žena.

„Moriendy...“ zachrapčal.

Moriendy sa sklonila a vdýchla mu bozkom do úst nádej. Hneď na to sa rozplynula.

„Škriatok vraví, že ho v tom dome navštevuje Harry Potter, pane,“ hovoril vzrušený ženský hlas.

„Čo ešte hovorí?“ spýtal sa vyšší mužský hlas. Jeho pôvodca stál otočený k žene chrbtom, tvárou ku kozubu.

„Vraví, že môj bratranec je jediný, za koho by dal Potter aj život!“ ponáhľala sa s odpoveďou.

„Zaujímavé,“ zašepkal muž.

„Pane, ak by ste mi dovolili...“

„Nie, Bella, nezabiješ ho. Aspoň nie hneď. Ešte ho potrebujeme. Okrem toho, v tom dome je nedobytný.“

„Samozrejme, môj pane,“ sklonil hlavu.

„Sirius Black je veľmi dôležitý. Môžeme zabiť viac ako dve muchy jednou ranou.“

Otočil sa, až mu plášť zavial.

„A teraz ma nechaj! Zavolám ťa!“

Bellatrix sa poklonila a vyšla. Voldemort si sadol za dubový stôl a sústredil sa na mysle dvoch ľudí. Dôležitý bol Potter. Ale tak isto Moriendy. Ešte stále strážila Rusko, aj keď vedel, že mala problémy.

“Kde je?“

„To ti nepoviem. Aj keby som to vedel, ty by si sa to nedozvedel,“ odvetil muž kľačiaci na zemi

„Tak si počkáme... uvidíme, či bude cítiť naša jasnovidka bolesť svojej veľkej lásky...“

„Zabi ma, Voldemort, ak chceš... ale ona nie je hlúpa... nepríde!“

„Och, neboj sa, zabijem ťa, lenže najprv si užiješ veľa bolesti...“

Vo veľkej jaskyni sa vlčica prebrala zo spánku, no na jej mieste už o chvíľu stála žena v bielych šatách. Stále vyzerala na dvadsať, hoci sa cítila stará.

Rozplynula sa v opare hmly, aby sa znovu objavila na Grimmauldovom námestí, pred domom dvanásť, ktorý však nevidela.

„Sirius!“ vykríkla. „Sirius!!!“

Vykrikovala jeho meno, kým sa nezjavil medzi domom dvanásť a trinásť muž.

„Čo sa...“ zastal, keď ju spoznal.

„Moriendy?“

„Remus!“ vrhla sa k nemu.

„Kde je Sirius? Však je tu? Povedz že je tu!“

„Áno, je, ale prečo...?“ nedopovedal, musel ju zachytiť, pretože sa jej podlomili kolená od úľavy.

„Videla som, ako ho... ako ho mučil... ale to bol asi len obyčajný sen... dávaj na neho pozor, Remus!“

„Počkaj! Nechceš ho vidieť?“

Chvíľu len stála a zmietala sa medzi túžbou vidieť ho a povinnosťou ochrániť Rusko.

„Áno.“

Remus vyšiel k domu a o chvíľu už kráčal po jeho boku čierny pes. Prešiel k nej a pozrel jej do očí. Remus odišiel bokom.

Moriendy sa dotkla Siriusovej srsti, prešla mu ňou po prednej nohe a pritom jej po líci stiekla slza.

Zradila si ma

„Pochop ma, láska,“ pri tom oslovení sa mykol.

Prečo si prišla?

Tá otázka ako tá pred tým sa mu zračila v hĺbke očí.

„Bála som sa o teba,“ zašepkala.

Ešte tak chvíľu stáli oproti sebe, človek a pes, no Sirius sa odrazu otočil a vybehol ku skrytému domu. Moriendy ešte za ním zavolala.

„Milujem ťa!“

Remus sa pobral za ním.

„Remus!“ zavolala a on sa otočil.

„Povedz mu, že som ho milovala, lebo mňa nechce počúvať.“

„A myslíš, že mňa áno?“ usmial sa smutne a zmizol.

Moriendy sa rýchlo vrátila do Ruska. Jej ochrana nezoslabla, takže buď chcel Voldemort na ňu zaútočiť, alebo to bol naozaj len sen.

V tú noc pocítila bodnutie v srdci, akoby jej z tade niekto nasilu kus vytrhol, a chlad. Navodila si víziu, ale jediné, čo videla, bola Siriusova tvár, jeho čierne oči...

Bola to tmavá noc. Moriendy ako vždy od posledného stretnutia videla vo sne len Siriusove oči. Ráno sa prebudila celá spotená. Najprv to nechápala, lebo vlky sa potia jazykom, no uvedomila si, že je opäť žena. Pokúsila sa premeniť, no nešlo to.

„Čo sa to deje?“ zašepkala

A vtedy jej to došlo. Keď ju opúšťali schopnosti a sily, keď upadla do bezvedomia a prebrala sa, len aby naposledy videla zem, ktorá jej toho toľko zobrala, vedela, že jej dcére sa to podarilo, že našla druhú známu jasnovidku, porodila dieťa a vyučila ho.

Zomrela vo veku 56 rokov.

Ocitla sa vo svetle, ktoré ju najprv oslepilo, no potom videla Siriusa, mladého, ako sa na ňu usmieva, a vedela, že je všetko v úplnom poriadku.

Rozbehla sa k nemu, hodila sa mu okolo krku a pobozkala ho.

„Vedel som, že sa dočkám,“ usmieval sa na ňu.

Zodvihol ju na ruky a odišiel s ňou.

[ » na začiatok « ]