Poviedka:
Pridaná: 13.7.2008, 14:47:58
Čítaná: 2803×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťaž poviedok, ktorá sa konala v lete...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor

Súťažná poviedka: 1 » Keď sa sny stávajú realitou... v snoch 2 » Súťažný príbeh č. 2 3 » Neznáma, Socka, Buran a Ja 4 » Trapasy a iné zábavné príhody ... 5 » Trapas Elizabeth a Kardamisa Malfinierovcov 6 » Súťažný príbeh č. 6 7 » Myšlienky vedia divy 8 » Môj trapas s HP 8 » Schôdzka členov HP klubu 10 » Deň s Harrym Potterom AKO VYŠITÝ 11 » Nesúťažné poviedky

***

Tu je pár (presnejšie pár + jeden) príbehov, ktoré do prvej desiatky nepostúpili.

Neukazujeme vám tieto FF preto, aby ste sa smiali z autorov, alebo aby ste ich riadne poohovárali. Ale preto, aby ste zistili, že sme skutočne vybrali 10 najlepších a najzaujímavejších príbehov a že naozaj, fakt nie sme zaujaté a nepridávame príbehy protekčne(dva z nich sú od bifľomorských študentov :D) Koniec oznamu.

***

Nesúťažný príbeh č. 1

Bol som s Harrym Potterom v skole a ucili sme sa hodinu premiestnovania sa bol to trapas. Harry zmizol a uz sa ani nevratil Ron s Hermionou zacali velmi plakat Ron plakal preto lebo uz nebude most s Harrym chodit za Voldemortom do krcmi si vypyt Hermiona pravy opak ona plakala preto ze on bol najlepsi do postele a ze uz si ho neuzije.Ja som sa smjal ked nam Harry z telofonnej budky zavolal ze s Voldemortom su v restauracii na pizze a sem-tam si daju poldecaka. O hodinu prisli aj s Voldemortom a mali velmi vela vypyte Ked Harry zacal spievat Voldemort prinieso papier a zacal vypisovat Hermione romany Hermiona bola hotova hned ho chcela zbalit do posteel.No ale Ron jej povedal ze on je Chutnejsi a Hermiona sa otocila pobozkala Ron ju odstrcil a povedal jej:ty si hnusna ja ta nechcem. A teraz je Harry s Voldemorton najlepsi kamarati a terazHarry nechodi uz do rokfortu ale do voldemortaku uci ho tam Voldemort.

Nesúťažný príbeh č. 2

Ako ja chápem, že ľuďom sa stávajú trapasy a nie je to nič príjemné, ale prečo sa TOTO muselo stať práve mne?

Aby sme si to ujasnili: Som úplne v poriadku. Nemám rozdvojenú osobnosť, nemám maniodepresívne sklony, som milá, vtipná, pekná, dokonalá.

Ľuďom sa snažím nerobiť zle (vedome), neťahám ich za vlasy, ruky, nohy, uši..., nevysmievam sa im, keď majú hrb.

No, a z toho vyplýva, že som vlastne dobrý človek. Tak prečo sa zlé veci stávajú aj dobrým ľuďom?

Jedného dňa (včera) som si vykračovala po ulici. Bolo ráno, slniečko svietilo a ja som si myslela, že dnes bude krásny deň.

Zrazu oproti mne ide chlap. Och, a aký! Vysoký, tmavý, čierne vlasy, okuliare, jazva na čele...

Veru! Oproti mne šiel Harry Potter!

Okamžite som zašmátrala v kabelke a zistila som, že nemám pero. Ako sa mi Harry podpíše, keď nemám pero? A vlastne – ja nemám ani papier!

Hm, možno on bude mať!

Priskočila som k nemu so slovami: „Ahoj, Harry, dáš mi autogram?“

Pozrel sa na mňa, usmial sa a povedal: „Ale pravdaže, máš pero a papier?“

Sklamane som zavrtela hlavou. No potom ma napadla spásonosná myšlienka: veď kto povedal, že písať sa dá iba perom? V taške mám predsa ceruzku na oči. Vytiahla som ju a pritom som rukou zavadila o niečo tvrdé. Jasné, sem sa mi podpíše!

Šťastne som hľadela na malý tvrdý biely papierik.

Podala som ho Harrymu a povedala som: „Napíš tam: S láskou pre moju najväčšiu obdivovateľku!“ a potom som trochu miernejšie dodala: „Prosím.“

Harry sa mi podpísal a podával mi papierik.

S láskou pre moju najväčšiu obdivovateľku, Harry Potter.

Lenže ja nemehlo! Samozrejme, že mi papierik spadol! A ako padal, trochu sa otáčal a ja som mala pocit, akoby mi niekto nasypal do žalúdka ľad.

To nebol papierik! To bola fotka Draca Malfoya!

Nosím ju v kabelke už od minulého leta, odvtedy, ako bol Draco vyfotený v tom časopise. Čarodejka. Má tam nádherné spodné... ehm, bol iba v spodnom odeve a nemusím zdôrazňovať, že v ňom vyzeral výborne.

Veď baby, ktoré čítajú Čarodejku to vedia, že?

No a tie jeho sivé očká tak žiarili!

Fotka spadla na zem. Žiariace oči hľadeli na Harryho a tie Harryho sa nebezpečne zužovali.

Rýchlo som sa zohla a zaševelila som: „Ďakujem za autogram."

Harry sa na mňa pozrel ako na totálnu hlupaňu a povedal najironickejším hlasom, akého bol zrejme schopný: "Za málo. Ak budeš mať Voldemortovu fotku, daj vedieť, s radosťou sa ti na ňu podpíšem."

Nesúťažný príbeh č. 3

Taký obyčajný deň počas skúškového obdobia

Neznášam ich! Rána skúškového obdobia.

Pomyslenie na to, že sa mám ísť zas učiť na skúšku, mi zoberie chuť vyteperiť sa z mäkučkej postieľky.

Ani dnes tomu nie je inak. Lenivo otvorím ľavé oko. Pozriem von oknom, natiahnem sa a zazívam.

„Ešte chvíľočku,“ zašomrem si sama pre seba.

Spolubývajúca, o rok mladšia študentka tej istej fakulty, je už kdesi vonku aj so svojím priateľom.

Izbu som mám dnes len sama pre seba. Prevaľujúc sa v posteli si vychutnávam chvíľku samoty a rozmýšľam ako si naplánovať deň.

Aj napriek môjmu skvelému plánu som sa k učeniu dostala až o tretej poobede.

Do ôsmej som sedela nad knihami, skriptami, poznámkami a atlasmi. Snažiac sa dostať čo najviac z tej suchopárnej látky do môjho vzpierajúceho sa mozgu.

„Dosť! Teraz si dám pauzu!“ zavriem zošit a otvorím svoju obľúbenú knižku Harry Potter a Polovičný princ.

S úsmevom sa usalaším v kresle, jedinom v našej izbe a už hltám písmenká.

Harry sa vracia s Dumbledorom do Rokfortu, ktorý napadli smrťožrúti.

Dumbledore zomiera.

Harry beží za Malfoyom.

„Harry, počuli sme hluk a niekto hovoril niečo o Temnom znamení...“ začal Ernie Macmillan.

„Z cesty!“ zreval Harry, odsotil dvoch chlapcov a uháňal k plošine a dolu zvyšným úsekom mramorového schodiska.

Niekto hlasno zabúcha na dvere.

V šoku vyskočím z kresla ako splašená laň a....

Hlavou tresnem o poličku nado mnou.

„Javajz!“ tresnem rukou do poličky, akoby som jej chcela vrátiť úder a šmahom druhej ruky zaženiem pár hviezdičiek lietajúcich okolo mojej hlavy.

„Profesor Dumbledore?“ hľadím na starca stojaceho na prahu mojich dverí.

„Profesorka McGonagallová?“ vyjachtám meno ženy za ním.

Pohľadom behám z jedného na druhého. Čo tu robia? Ako sa sem dostali? Nie je Dumbledore náhodou mŕtvy?

„Si v poriadku?“ spýtala sa ma vedúca Chrabromilu. Z jej tváre nemizol prísny, no trošku ustráchaný výraz.

Dumbledorovi myklo kútikmi úst. „Je presne taká istá, ako bola aj pred tým.“

„Vy ma poznáte?“

„Jasné, že ťa poznáme,“ odpovie mi riaditeľ, odsunie ma od dverí a vojde do izby. McGonagallová so znepokojeným pohľadom upreným na mňa, ho nasleduje.

„Ako ste sa sem dostali?“

„Výťahom,“ hľadí na mňa Minerva, ako na blázna.

Presne tak si pripadám. Ako sa sem mohli tí dvaja dostať? Veď ja som na internáte, v Trenčíne, na Slovensku. Tu nie sú čarodejníci.

„Kto je Dumbledore a McGonagallová?“ spýta sa Dumbledore.

„Predsa vy,“ ukážem na oboch prstom.

Obaja si ma premerajú. „Si niečo pojedla?“

Aj ja sa zmýšľam nad touto situáciou. Oni predsa nie sú skutoční. Nemôžu stáť v mojej izbe. Ale sú tu.

Zamierim k umývadlu, pustím vodu a strčím si pod ňu celú hlavu. Chladné pramienky mi stekajú po vlasoch a utišujú bolesť na uderenom mieste.

„Fakt si myslím, že jej niečo je,“ počujem Ivanin hlas.

Zdvihnem zrak a miesto McGonagallovej a Dumbledora vidím svoju spolubývajúcu s frajerom.

Ivana drží v ruke moju otvorenú knihu o Harrym a s pobavením sa na mňa pozerá.

„To sú nejaké postavy odtiaľto, však? Som si mohla myslieť. Ona je ním posadnutá,“ ukazuje obálku knihy Marekovi.

„Mala by si navštíviť psychiatra,“ odporúča mi.

Stále nechápem čo sa stalo. Veď pred chvíľou tu boli....

Učenie, stres, teplo, čítanie, zľaknutie, buchnutie hlavy. Zapína mi.

Asi by som mala fakt navštíviť psychiatra. Aj keď pochybujem, že by mi pomohol.

Predpokladám, že Ivana a Marek mi po tejto príhode nepovedia inak, ako Harry Potter.

***

[ » na začiatok « ]