Kapitola:
Pridaná: 11.7.2008, 22:15:37
Čítaná: 4360×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Jeer Cattiveriová, Sirius Black, Lily Evansová, Marcus Blenney
Stručný dej: Jeer nadovšetko miluje mágiu a slobodu. Hoci je v Chrabromile, je hanbou rodiny, ktorú z duše nenávidí. Vlastne, nenavidí asi všetko a všetkých. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Nenávidím ťa 2 » Ponuka a zvláštny pocit 3 » Pozvánky a to čo nenávidím... 4 » Všetkým preskočilo!

Stála pred zrkadlom.

Jej asi preskočilo, prebleslo jej hlavou a potiahla za visiaci pás šiat.

Jeer stála pred zrkadlom v dievčenskej spálni a na sebe mala čierne šaty. Pomyslíte si – nič zvláštne. Ale toto bolo rozhodne divné. Tie šaty boli dosť, nie, absurdne krátke a s veľkým výstrihom.

„To môžem ísť rovno v spodnej bielizni!“ vyprskla a trocha sa pootočila. Šaty vzadu odhaľovali takmer celý chrbát a vpredu...škoda hovoriť. „Toto je nenormálne,“ zašomrala a pozrela na lístok.

Nech ti ani nenapadne obliecť si niečo iné. Chcem aby si reprezentovala vznešený a starobylý rod Cattiveria.

„To ich mám reprezentovať ako štetka?“ rozhorčene vyprskla, keď si ho prečítala. Práve sa rozhodla, že pôjde v obyčajnom habite, keď na okno zaklopala sova s balíkom. S týmito...kusmi handier.

Pozrela na hodinky. Bolo trištvrte na osem. Ples sa začína o 15 minút a ona ešte musí dokončiť posledné prípravy. Nie je čas. Rezignovane vzdychla a hodila pokrkvaný papier na posteľ.

„Šľak aby to trafil!“ Na nohy si obula nízke čierne topánky a vyšla z izby. Dole v klubovni postávali páriky aj jednotlivci čakajúci na svojich partnerov. Priamo v strede stál, kto iný ako Sirius Black. Za ruku sa ho ako kliešť držala Charlotte a tvár jej “zdobil“ umelý úsmev.

Rýchlo prešla cez polovicu klubovne, odsacujúc pritom prvákov, keď sa ozvalo:

„Ideš stopovať na diaľnicu?“

Zaťala päste. On má snáď oči aj na zadku! Prevrátila očami a pokračovala v ceste.

„To beriem ako áno!“ zakričal za ňou Sirius a ona sa nahnevane otočila.

„Zdrž sa poznámok. Vyprosím si niečo také od niekoho, kto očividne strčil hlavu do záchoda,“ poznamenala pokojným hlasom, ukazujúc na jeho nagélované vlasy.

Siriusovi vyleteli ruky hore k vlasom a prepichol ju nenávistným pohľadom. Jeer mu ho opätovala sladkým úsmevom.

„1:0 pre mňa,“ zamrmlala si, keď preliezala cez portrétovú dieru.

Vo vstupnej hale čakali študenti na partnerov z iných fakúlt. Jeer po nich znechutene prebehla pohľadom, hľadajúc Snapa. Po chvíli ho našla v tmavom rohu pri bráne. Vykročila k nemu. Očividne ju nezbadal.

„Hej, Snape, vnímaš?“ zavrčala naňho, keď už bola dosť blízko.

Strhol sa zo zamyslenia a vrhol na ňu prekvapený pohľad.

„Nekomentuj to,“ varovala ho prísne a vrhla pohľad k dverám do siene. „Idem ešte niečo dokončiť, stretneme sa potom.“

Vošla do siene. Bolo tam dokončené takmer všetko, už bolo treba iba poroznášať fľašky s nápojmi. Rýchlo sa do toho pustila.

„Teší ma, že ste splnili do bodky všetko,“ povedal Dumbledore, keď vstúpil bočnými dverami pri pódiu. „Dúfam, že máte aj partnera,“ poznamenal akoby mimochodom a v očiach mu tancovali hviezdičky.

Nie, mám neuveriteľnú chuť byť pol roka po škole, pomyslela si nevraživo. „Áno,“ zašomrala krátko a otočila sa späť k nápojom.

Dumbledore sa usmial. „Môžem sa spýtať, kto to je?“

„Severus Snape zo slizolinu. Chcete aj rodné číslo?“ opýtala sa ironicky.

„Nie, to nie. Iba chcem, aby si nezačarovávala svojich spolužiakov,“ odvetil on vážne.

Keby mi dali pokoj...

„Albus, malo to byť pre vás prekvapenie!“ zaznel hlas profesorky McGonagallovej. Najprv sa za pódiom zjavil jej špicatý čarodejnícky klobúk a potom aj ona.

„Drahá Minerva, nemohol som odolať,“ srdečne povedal Dumbledore. „Ale už idem, samozrejme. Len som sa potreboval niečo spýtať tuto slečny Cattiveriovej.“ Uprel svoje žiarivomodré oči na Jeer, ktorá mala znova pocit, ako keby ju röntgenoval. Pozrela na hodinky. Päť minút. Rýchlo poroznášala zvyšné nápoje a unavene si sadla na stoličku pri stene. Keď odbilo osem hodín, dvere Veľkej siene sa otvorili a celý ten dav sa vovalil dnu. Medzi poslednými vošiel Snape. Poobzeral sa a našiel Jeer. Podišiel až k nej a sadol si. Žiadne rozhovory nie sú potrebné.

Keď sa všetci usadili, na pódium vyšla profesorka McGonagallová.

„Prosím o pozornosť,“ zavolala na celú sieň a hluk ako – tak utíchol. „Vítam vás na plese pri príležitosti oslavy narodenín nášho riaditeľa, profesora Albusa Dumbledora. Prajem mu všetko najlepšie a zároveň ho žiadam, aby prišiel sem na pódium povedať pár slov.“

Jeer vzdychla. Neznášala príhovory. Dumbledore so širokým úsmevom vyšiel na pódium a jasnými modrými očami prešiel po všetkých tvárach, ktoré sa naňho upierali.

„Ani nemôžem povedať, ako veľmi ma teší, že ste pre mňa pripravili túto skvelú oslavu. Mnohí tu usilovne pracovali,“ uprel pohľad na Jeer, ktorá sa naňho škaredo pozrela „za čo im veľmi ďakujem. Za môjho života som už oslávil mnoho narodenín, no dúfam, že tieto budú ešte lepšie ako všetky doteraz. Spomínam si raz...“

Jeer prestávala počúvať. Pripadalo jej to nekonečne nudné, najradšej by už niekam vypadla, ale nemohla, pretože Dumbledore ju neustále sledoval.

Úchyl.

„Chcel by som poďakovať slečne Jorleen Cattiveriovej za neúnavnú prácu na príprave tohto plesu...“

„Nevolaj ma Jorleen,“ zavrčala Jeer a netrpezlivo si odfrkla. „A svoje poďakovanie si strč.“

„...a ako prejav vďaky by som ju chcel teraz poprosiť o otvorenie tohto plesu.“

ČOŽE!? Vyvalila naňho oči, či mu náhodou nešibe. Ona a otvoriť ples? Ani nápad? Ucítila na sebe pohľady ľudí v sieni.

„Slečna Cattiveriová, pán Snape, poďte prosím sem,“ zavolal na nich Dumbledore, naširoko sa usmievajúc.

Jeer sedela na stoličke ako prikutá a na Snapovi bolo vidieť, že by sa najradšej prepadol pod čiernu zem. No po chvíli začali študenti skandovať ich mená, smejúc sa pri tom. Jeer zachytila Dumbledorov pohľad, ktorý hovoril za všetko. Pol roka.

„Poď,“ potichu zasyčala na Snapa.

„Čo?“ nechápavo sa na ňu otočil.

„No poď!“ povedala ráznejšie a potiahla ho za rukáv.

Vliekla ho cez uškŕňajúcich sa ľudí až do stredu tanečného parketu. Dumbledore dal pokyn a niekde vzadu začala hrať hudba. Jeer pevne chytila Snapa a položila si jeho ruku na chrbát. Vlastne tá ruka má byť nižšie, ale to predsa nemôže dovoliť. Teraz je ale vo svojom živle. Jeer milovala tanec. Tancovala rada, vlastne tancovať musela vedieť, keďže často bola rodičmi nútená zúčastňovať sa trápnych kokteilových večierkov. Jediné čo na spoločenských tancoch neznášala, bolo, že pritom musela mať partnera.

„Cattiveriová, ja...“ začal Snape, no ona ho umlčala pohľadom.

Po niekoľkých sekundách zistila čo chcel. Skákal jej po nohách ako kačica. Musela ho viesť, pretože vôbec nepoznal kroky. Z davu sa ozýval tlmený smiech, no Jeer si ho radšej nevšímala. Po trištvrte minúte sa k nim pridali aj ostatní, takže si obaja trocha vydýchli. Nenápadne sa presunuli na okraj parketu a zamierili ku svojim miestam.

„Neviem tancovať,“ vydýchol Snape, ktorý vyzeral, ako keby mu bolo zle.

„Došlo mi,“ otrávene poznamenala Jeer a sadla si unavene na stoličku.

„Nevypadneme?“ navrhol a ukázal na dvere, kde nikoho nebolo.

„Nemôžem. Musím po plese upratať. Ale ty choď, ja ťa tu predsa na reťazi nedržím.“

Snape si sadol na stoličku vedľa nej. Jeer sa znechutene odtiahla. Neznášala, keď bol niekto príliš blízko nej. Aj ten tanec bol pre ňu hotová pohroma. „No choď!“ povedala dôraznejšie.

„Nechceš s tým pomôcť?“ obrátil sa na ňu a ona naňho vrhla nevrlý pohľad.

„Nie,“ odvetila a pozrela na druhý koniec siene. Tancovali tam Potter a Black so svojimi “úlovkami“ a očividne sa dobre bavili. Jeer by radšej zjedla švábie hrčky, ako by si to mala priznať, ale závidela im.

Snape teda vzdychol a odišiel.

„Poďte, ideme do klubovne! Pokračujeme tam!“ zvolal na ostatných Sirius a všetci sa začali hlučne poberať zo siene.

„Čo je Cattiveriová, ušiel ti Snape?“ zavolal za ňou a odišiel.

Prisámvačku raz ho zastrelím, prebehlo jej hlavou. V sieni už ostali len poslední študenti, ktorí mali očividne prebytok energie. Jeer sa pobrala k zbieraniu odpadkov a upratovaniu. Dumbledore bol taký “láskavý“, že jej už dovolil používať prútik, takže to všetko zvládla raz – dva. Keď sa asi o tretej v noci konečne dostala do postele, preklínala Dumbledora, Blacka a všetkých, ktorí ju dnes naštvali. Aspoň mala útechu – dva mesiace ich neuvidí. Budú to dva mesiace, počas ktorých bude mať pokoj...

Ako veľmi sa len jedna stvora môže mýliť...

„Zmeškáme!“ zavolala na Rose Lilly a tá sa skĺzla z postele. „Švihni!“

Lilly vybehla z izby a Rose sa strapatá rýchlo pobrala do kúpeľne. Jeer namáhavo pootvorila pravé oko a zahľadela sa na hodiny zavesené na stene oproti.

Tej babe fakt šibe, pomyslel si jej mozog, čo spôsobilo, že jej z neho do všetkých svalov v tele vystrelila bolesť.

„Au!“ zhíkla a chytila sa za hlavu. Spala sotva štyri hodiny. Po desiatich minútach rozhodovania, či vstať, alebo nevstať sa napokon zdvihla z postele a vošla do kúpeľne. Vyhnala z nej Rose a zamkla. Pustila vo vani vodu a pod tečúci prúd si strčila hlavu. Bola ako opitá a trocha sa tackala z nedostatku spánku. Napokon si hlavu vytiahla spod vody a siahla po prútiku. Triasli sa jej ruky, keď si sušila vlasy, no nič si nevšímala. Keď sa napokon obliekla do habitu a vyšla z izby, v klubovni už takmer nikto nebol. Ponáhľala sa teda dole do siene. Keď napokon otvorila dvere a vošla, boli tam už takmer všetci. Zamierila k svojmu obvyklému miestu a siahla po párkoch. Na druhom konci stola práve McGonagallová začala rozdávať obálky so známkami. Keď napokon prišla k Jeer, prísne si premerala jej kruhy pod očami a rozlietané vlasy a bez slov jej obálku podala. Jeer ju trasúcimi sa prstami otvorila a vystrela pergamen. Ani ju neprekvapilo, keď zbadala samé V-čka. Nič iné ani neočakávala, hoci niekedy si priala prepadnúť len preto, aby pohoršila rodičov. Keď sa konečne najedla, znova vstala a šla do izby pobaliť sa. Celé jej to trvalo desať drahocenných sekúnd. Zvyšok času venovala čítaniu.

Keď neskôr sedela vo vlaku a hľadela na vzďaľujúci sa Rokfort, znova ju premkla beznádej. Znova sa tam vracia. Domov. Odfrkla. Ak by ste chceli nazvať Residenza Cattiveria nejakým výstižným slovom, domov by to určite nebol.

„Ehm, ahoj. Môžem si sadnúť?“ prihovorilo sa jej odvážnym hlasom nejaké dievča vo dverách jej prázdneho kupé. „Všade je už obsadené.“

Jeer si ju chladne premerala. Dievča bolo zrejme tretiačka a malo svetlohnedé kučeravé vlasy. V jej bledomodrých očiach sa zjavil záblesk poznania, zrejme si uvedomila, ktorú šiestačku má pred sebou. Jeer sa však na nej veľmi páčilo, že nezačala koktať, ako sa to stáva mnohým prváčkam pri pohľade do jej očí.

To som až taká strašná?

„Pre mňa – za mňa,“ odvrkla. „Ako sa voláš?“ opýtala sa bez náznaku záujmu a stále hľadela na Rokfortský hrad.

„Samara Hideová,“ odvetilo dievča a posadilo sa oproti Jeer. „Ty si Jorleen Cattiveriová, však? Otvárala si ples,“ poznamenala Samara a uprela na ňu oči.

Jeer ju prebodla vražedným pohľadom, ktorý mala už poriadne nacvičený, pretože ho používala prakticky stále. „Tak po prvé, áno som Cattiveriová, ale nevolaj ma Jorleen, lebo to neznášam. Som Jeer,“ zasyčala na Samaru, s ktorou to nič neurobilo.

To dievča má guráž, pomyslela si uznanlivo, pričom sa posunula bližšie k oknu.

„A po druhé?“

„Teší ma,“ povedala Jeer, hoci to vôbec nemala v úmysle. Blbé prekliatie! Ruka sa jej pohybovala ako na povrázku, keď ju natiahla smerom k Samare, ktorá ju váhavo chytila. Vtedy popred kupé prešli Black a Potter, hlučne sa o niečom dohadujúc.

„Väčších idiotov som ešte nevidela. Myslia si, že sú bohviečo. Niekto by im mal skopnúť hrebienok,“ zavrčala za nimi Samara a vytiahla z malého batoha nejaký časopis.

„Aspoň niekto má na nich rozumný názor. Je to banda kreténov. Z ktorej si fakulty?“ spýtala sa Jeer, hoci si bola istá. To dievča sa jej začínalo páčiť – bolo odvážne a malo správne názory.

„Slizolin,“ odvetilo dievča spoza časopisu. „Ako to, že ty si v chrabromile? Neviem, myslím, že by si sa oveľa viac hodila do slizolinu.“

Jeer nad tým už veľakrát rozmýšľala. „Myslím...“ zakašľala. „Asi preto, aby som urobila napriek svojej rodine. Nenávidím ich, možno okrem brata, ale aj ten je na ich strane,“ priamo povedala a pozrela Samare do očí. Nikdy sa pocitmi k svojej rodine netajila.

„Nie si jediná,“ odfrkla Samara a potriasla časopisom, aby naň lepšie videla.

Jeer v Samare našla niekoho, kto ju pochopil a kto zastával jej názory. Bolo to niečo, čo dovtedy nepocítila. Jeer Cattiveriová mala prvý krát v živote niekoho, koho možno pre nedostatok lepšieho výrazu nazvať priateľom.

„To je tvoja matka?“ ukázala Samara na ženu v stredných rokoch s lícnymi kosťami ako kôň a so širokými mužskými ramenami.

„Nie, to je tetuška Flavia,“ odvetila Jeer kyslo a zaťala päste.

„Vyzerá ako hráčka rugby,“ ohodnotila ju Samara a potiahla k dverám svoj kufor.

„Máš postreh.“

Vtedy vlak úplne zastal a dvere sa otvorili.

„Tak ahoj. Dúfam, že prežiješ prázdniny. Potom tamtým,“ ukázala na Blacka a spol., ktorí práve vystupovali „pripravíme peklo na zemi.“

Jeer sa uškrnula a vykročila k Flavii. „Budem hádať. Otec je opitý a matka na fláme s priateľkami,“ povedala Jeer namiesto pozdravu a položila si k nohám svoj kufor.

Flavia si odpľula. „Bastardo,“ zavrčala, keď zbadala Siriusa Blacka, ako okolo nich prechádza k východu. Znova si odpľula a trocha svoju neter zaprskala slinami. „Ako sa to vyjadruješ o svojej rodine? Hovorila som Francesce, že ťa mala už dávno vyhodiť z domu. Robíš len hanbu svojej rodine.“

„Ja im hanbu robiť nemusím, sami si jej narobia dosť. Ideme?“ ani nepozrela na tetu a zamierila k východu. Prešla ním a za malú chvíľu sa za ňou objavila Flavia. Strčila si do úst cigaretu a končekom prútika si ju zapálila, pričom sa jej chytil aj okraj rukáva.

„Cazzo!“ odfrkla a rukáv rýchlo zahasila. „Dúfam, že premiestňovať sa už vieš,“ oborila sa na Jeer a potiahla si z cigarety. Okamžite ju zahalil obláčik dymu z čarodejníckeho fajčiva.

„Áno,“ odvetila Jeer. Len pred dvomi mesiacmi si spravila premiestňovacie skúšky. Otočila sa na mieste a pohltila ju tma, pričom sa chvíľu nemohla nadýchnuť. Potom tma zmizla a ona stála na kamenných schodoch pred obrovským domom – Residenza Cattiveria. Niekde na druhom konci námestíčka hlasno puklo, keď sa tam objavila teta Flavia. Nadávajúc sa opäť otočila na mieste a vzápätí sa zjavila vedľa Jeer.

„Keby si šla pešo, prišla by si sem asi o päť sekúnd neskôr,“ poznamenala otrávene a zobrala do ruky kufor.

„Neodvrávaj a radšej sa uprav. Máte návštevu.“

„Ale čo? Ministerstvo sa rozhodlo zavrieť mojich genitori?“ sucho to okomentovala a už stála pri dverách.

„Keby si bola moja dcéra, zmastila by som ťa ako hada. Čuš, veď uvidíš,“ zavrčala teta Flavia a otvorila dvere. „Ten kufor nechaj škriatkom a choď do salóna. Matke povedz, že som odišla,“ oznámila, nečakala a rýchlo zmizla.

Jeer za ňou zatresla dvere a vyšla po starobylých drevených schodoch. Spoza odchýlených dvier salónika sa ozývali hlasy. Rozmýšľala, kto mohol byť teraz u nich, najmä, keď chceli vidieť aj ju. Nadýchla sa a otvorila dvere.

„Questo é Jorleen,“ povedala Jeerina matka a ukázala na ňu.

V miestnosti boli okrem jej rodičov a uškŕňajúceho sa brata Giacoma štyria ľudia. Jednou z nich bola otcova sesternica z Talianska, s ktorou sa Jeer stretla pred tromi rokmi. Pôsobila dojmom bohatej ženy bez zábran a takou aj naozaj bola. Zvyšní traja boli jej manžel a dvaja synovia. Tí si Jeer premerali.

„Ha una bella figura,“ zasmial sa jeden z nich, nižší tmavý muž s plnými perami.

Jeer ho prebodla spaľujúcim pohľadom.

„Okamžite ich pozdrav!“ zasyčala matka a Jeer sa s úškľabkom otočila k návšteve.

„Teší ma, že ste prišli, hoci vás dobre nepoznám a pravdupovediac po tom absolútne netúžim.“

„Nerozumejú po anglicky!“ zavrčala Francesca a bolo vidieť, že by Jeer najradšej zbila.

„Benvenuti,“ otrávene pozdravila a chcela z izby urýchlene vyjsť. Otočila sa však, keď začula niečo neočakávané.

„Zajtra ideš s nimi na mesiac do Talianska,“ povedala akoby mimochodom matka. Jeer otvorila ústa.

„ČOŽE?! Ja nikam nejdem!“

„Mne nebudeš odvrávať Jorleena. A teraz choď do svojej izby a zostaň tam až do večera,“ odvrkla matka a ďalej sa venovala hosťom.

„Nie som malá,“ povedala Jeer a prudko zavrela dvere. „To nemyslia vážne!“

______________________________________________________________

Takže, dúfam, že vás táto kapitola nesklamala, trocha som sa s ňou sekla na mŕtvom bode, ale teraz je tu.

Strašne dúfam, že sa vám páčila, hoci neviem, či to ešte vôbec dakto číta...

Ak by ste náhodou nerozumeli istým talianskym slovám, napíšte to do komentára, ale myslím, že väčšinu významov je ľahké si domyslieť.

Čo povedať? V budúcej kapitole bude tých talianskych viet ešte viac, pretože, ako ste si vy múdre hlavičky určite domysleli, tak Jeer cestuje do Talianska...a čo tam zažije? Veď uvidíte... :)

Otázky na zamyslenie dávať nebudem, sú nepotrebné teraz...

A posledné: sovky, komenty, hviezdičky!!! Diky moc

Vaša Rory Brook

[ » na začiatok « ]