Poviedka:
Pridaná: 10.7.2008, 19:33:36
Čítaná: 2564×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Biba, Sirius
Stručný dej: Sirius jedného dňa kruto doplatil na svoju bezohľadnosť k dievčatám...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

"Dobre, dievčatká, dávam sa na to," uškrnula sa Biba.

"Ideeeeeš! Bibianaaaaa!" začala sa neovládateľne rehotať Moniqe.

"To sa ti nemôže podariť!" zvolala Lily.

"Nech sa len milý Siriusko teší! Za toto mi zaplatí! Našu Michi pomstím, aj keby som ho mala zbiť do nemoty!"

Všetky sa začali tak rehotať, že ich boleli bruchá.

Biba preskočila pár posledných schodov a ocitla sa v klubovni, kde už sedelo len pár študentov, najviac siedmakov a piatakov, ktorý mali o pár dní skúšky. Prešla k Záškodníkom, ktorí už napoly zaspávali v kreslách, a chytila za ruku Siriusa, ktorý ožil a odišiel s ňou von. Otvorila dvere na triede, ktorá bola na najrušnejšej ulici celého hradu, a začala ho bozkávať, pričom si dala záležať, aby si nevšimol, že dvere nezavrela. Zapojila do bozkov aj jazyk, čo rýchlo prijal a začal ju hladiť na celom tele. už chcela ucuknúť, keď si spomenula na cieľ. Nechala ho hladiť ju po zadku a sama mu vyzliekla habit. Sirius prekvapene na ňu pozrel.

"Chceš to alebo nie?" zašepkala. Keď neodpovedal, upútala ho svojimi perami. Po chvíli bol do nej úplne zabratý, tak znovu mohla začať, rozopla mu košeľu a nohavice. On jej tiež vyzliekol habit a kým mu zvliekala nohavice, rozopol jej aj košeľu. Keď bol Sirius len v slipoch, začala ho veľmi pomaly otáčať a tak, aby to vyzeralo, že ho chce pritlačiť o stenu, pritlačil ho o zárubňu dverí a vonku ho pritlačila ho o starú sochu. Že sa niečo deje si všimol, až keď si vybrala z vrecka prútik a vyslala k jeho rukám za jeho chrbtom povrazy, ktoré ho pripútali o sochu. Odstúpila od neho a hľadela, ako sa pokúša oslobodiť.

"Toto nie je vtipné!ô zvolal.

"Ale áno, ani nevieš, ako," uškrnula sa, keď si ho obzerala. "Som zvedavá, či ti to vydrží do rána..." poznamenala, hľadiac na jeho pýchu krytú slipami.

"Pusti ma!" prosil a mykal sa.

"To nebude možné. Čo myslíš, koľko ľudí tadeto denne chodí? Ráno aspoň polka hradu, tým som si istá," provokatívne si naprávala podprsenku a zapínala košeľu. Jeho veci spálila.

"A koľko asi profesorov? Nemyslím si, že hneď prví žiaci budú po niekoho bežať. Skôr si ťa vychutnajú."

"Čo chceš?" vyjednával zúfalo.

"Čo chcem? Aby si sa už nikdy nedotkol nijakého dievčaťa."

"Už nikdy! Prosím, pusti ma!"

Biba k nemu prišla a prešla mu jazykom po krku.

"Ty si nedáš povedať, však?" zašepkala a pritlačila mu koleno medzi nohy, až zasyčal.

"Chudák... von sa tak rýchlo nedostane, čo?" zasmiala sa, zobrala si svoj habit a odišla za stáleho Siriusovho volania.

Ráno všetky dievčatá išli chodbou, kde ho Biba zanechala. Už tu bolo veľa žiakov a všetci sa na ňom rehotali. Sirius naštvane odkopol nejakého tretiaka, keď sa k nemu priblížil. Dievčatá sa začali rehotať, iba Michaela prišla k nemu a prútikom mu odstránila povrazy, od ktorých už mal odreniny.

"Ďakujem," poďakoval ticho. Michaela sa otočila, no Sirius ju stiahol naspäť.

"Prepáč," pozrel jej do očí. Michaela chvíľu len stála.

"Choď sa obliecť," povedala mu napokon a prešla okolo dievčat, ktoré na seba rozhorčene pozreli.

Odvtedy sa naozaj na nijaké dievča nepozrel - len na Michi.

ja viem, je to odveci, ale keď ja som musela niečo také napísať, mala som také nutkanie...

[ » na začiatok « ]