Poviedka:
Pridaná: 29.6.2008, 20:57:50
Čítaná: 5182×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Lily Evans
Stručný dej: Severus Snape bol v noci mimo fakultnej klubovne. Niekto vypustil hnojové bomby. Má to na svedomí on, alebo niekto iný? Že by záškodníci? (Jednorázovka)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Po dlhej chvíli sa konečne upokojil. Postavil sa zo zeme, utrel si čelo od vody a vybral sa späť do hradu. Hlava ho bolela tak veľmi, že ani nevnímal, aký je celý mokrý. Odrazu začul nejaký dupot a čľapkanie na mokrej zemi. Malá schúlená osôbka v slizolinskom habite mu bežala naproti. Trochu sa šmykla, keď už bola takmer pri ňom, ale udržala rovnováhu. Ešte stále poriadne lialo, takže nevidel, kto sa to k nemu ozlomkrk hrnie.

„Ti šibe, či čo?!“ zapišťalo neznáme dievča. Snape si priložil ruku k čelu, aby niečo videl.

„Ťa hľadám už celú večnosť! Si nebol na večeri, tak som si myslela, že ťa už ani nenájdem,“ zúfalo dievča. Habit mala premočený do nitky, vlasy prilepené na lícach a čele a v topánkach jej čľapkala voda.

„Čo sa staráš, kde som!“ vyprskol Snape. „To je moja vec!“ hrdo prešiel popri nej a drgol do nej ramenom.

„Si nemysli, že sa ťa bojím!“ zagánila mu naspäť. „Hľadám ťa pretože dnes večer musíme byť všetci vo svojich izbách,“ oznámila mu.

Pomaly sa k nej otočil: „A to je čo za blbosť?“ neveriaco nadvihol obočie.

„Prefekti dnes budú kontrolovať izby a aj to, či je každý vo svojej klubovni.“

„Odkedy sa prefekti starajú, či je každý vo svojej klubovni o takomto čase?“ stále jej neveril.

„A čo má byť?!“ znechutene odvrkla Lily.

„Si nebol na večeri, tak si nemohol počuť Dumbledora ako im to kázal,“ podišla k nemu bližšie. „Vraj má niekto niečo zlé na rováši. Chcú prísť na to, kto to bol,“ dodala vecne.

„Kto a čo spravil?“ zaujímal sa Snape, ale dievča len myklo plecami a zamierilo k hradu. Keď si všimla, že on tam stále stojí, znova zastala.

„Tak ideš? Si celý mokrý a určite ti je aj zima. Prechladneš a budeš chorý!“ vyčítala mu.

Zvyšok cesty utekali. Keď už konečne dobehli do vstupnej haly hradu, zadychčaní zastali uprostred. V predklone sa na seba pozerali, lapali po dychu a sotva by sa zmohli na slovo, len si jeden druhého mlčky premeriavali pohľadmi. Dievča si chytilo toľko zo svojho habitu, koľko len vedelo a vyžmýkalo z neho vodu na podlahu.

„Filch ťa za to nepochváli,“ okomentoval to Snape.

„Ani nemôže, pretože sa nedozvie, že som to bola ja,“ veľavravne mu pozrela do očí. Potom pohľadom skĺzla na kaluž pod jeho nohami.

„Okrem toho, ty máš čo hovoriť,“ obaja sa uškrnuli a potom sa už ponáhľali do podzemia k slizolinskej klubovni. Utekali tak rýchlo, ako len vládali a tak opatrne ako sa len dalo, aby ich náhodou nezbadal školník Filch či školníkova mačka, pani Norrisová. Našťastie chodby boli prázdne. Pred vchodom do klubovne stál hlúčik študentov. Kamenná stena plná lebiek už odhalila vstup do vnútra, a tak postupne všetci vchádzali. Predtým ako Snape vošiel, sa ešte otočil k dievčaťu a skúmavo jej pozrel do očí.

„Ty si... ehm... ako sa to voláš?“ zaváhal, trochu sa aj hanbil, ale ovládol sa, aby to nebolo na ňom vidieť.

„McBlightová... Darien,“ unudene mu pozrela do očí. „Sme spolužiaci päť rokov a ty ani len nepoznáš moje meno,“ dodala rovnako znudene.

Vo vnútri už boli všetci. Posadali si do kresiel a na zem. Niektorí na stolíky, iní na schody. V strede stáli dvaja prefekti a oznamovali novinky týkajúce sa neznámych výtržníkov, čo použili hnojové bomby v Sieni trofejí a znehodnotili tým vzácne kusy, a okrem iného, narobili aj prácu navyše školníkovi Filchovi. Ten údajne vyhlásil, že odmieta upratovať akékoľvek nové výtržníctva, preto bol riaditeľ nútený nariadiť niekoľko zmien.

Na druhý deň ráno si Severus Snape jednu z nich čítal na veľkej tabuli na chodbe.

Zákaz nosiť do školy zábavné výrobky zo Zonkovho obchodu až do odvolania. Akékoľvek nájdenie týchto predmetov u študentov sa trestá a výrobky sa zabavujú.

Určite je za tým Potter a jeho banda, pomyslel si. Keby to tak len mohol dokázať, možno by ich vylúčili zo školy. Tá predstava ho rozveselila, ale veľmi dobre vedel, že za takú neškodnú vec by im takýto trest nehrozil.

„Dobrá hlúposť, čo?“ vytrhla ho z myšlienok Darien. Stála rovno vedľa neho, dlhé a husté vlny vlasov jej zakrývali polovicu tváre. Naklonila sa k nemu bližšie a zašepkala:

„Čo si myslíš? Kto za tým môže byť?“

Snape jej však nič nepovedal, iba sa tváril nanajvýš mrzuto a škaredo sa zamračil na zákaz, čo bol na nástenke. Darien veľmi chcela vedieť, čo si práve teraz Severus myslí.

„Stavím sa, že to bol Black aj s Potterom,“ povedala len tak a úkosom pozrela na

Snapea. Pri zmienke tých dvoch mien mu akosi čudne zbledla tvár.

„Viem, čo práve cítiš. Ten pocit dôverne poznám,“ sucho podotkla.

„Nie! Nevieš, čo cítim!“ hneval sa Snape. Než mu stačila niečo na to povedať, bol preč. Rozdelila ich skupina bifľomarčanov, čo sa zhlukla pred oznamom. V tom dave sa jej stratil.

Neskôr, sa Severus Snape túlal sám po chodbách Rokfortu dúfajúc, že len tak náhodou natrafí na niečo, alebo možno na niekoho. Vlastne sa potajomky zakrádal za hlúčikom bľabotajúcich dievčat z Chrabromilu. Schovával sa za každý stĺp a na každom rohu, aby ho náhodou ani jedna z nich nezazrela. Zastavili sa na jednej z chodieb a posadali si na lavičky, aby sa mohli rozprávať. Snape ich pozorne sledoval obďaleč dosť ďaleko, aby ho nevideli a dosť blízko nato, aby ich počul. Zrazu začul výkriky a škodoradostný smiech od skupinky chlapcov, čo sa približovala k chrabromilským dievčatám.

„Evansová, počul som, že si dostala na VČÚ z elixírovprekonáva očakávania? “ poznamenal chlapec v okuliaroch, v ktorom Snape spoznal Jamesa Pottera.

„Nič, len som si myslel, že ťa slizoš na VČÚ pripravil na vynikajúcu,“ podpichol ju Potter a drgol pritom lakťom svojho kamaráta, Síriusa Blacka. Snapeovi sa obrátil žalúdok pri pohľade na tých dvoch, tak strašne ich neznášal. Zovrela v ňom žlč od hnevu a ani poriadne nevnímal, čo mu na to odsekla Lily. Zdalo sa, že ho nejako urazila, pretože jej kamarátky sa hlasno rozosmiali. Potom sa všetky postavili a obzerajúc sa odišli nevedno kam. Snape sa trochu zamyslel a hlúčik dievčat stratil z očí. Napadlo ho, že výsledky z VČÚ predsa ešte nikto nevie. Keď sa konečne spamätal, rozhodol sa ísť späť do klubovne, ale všimol si, že Potter a jeho kamaráti sú ešte na chodbe. Zahundral si čosi popod nos a chcel odísť, keď zbadal, že sa k nim rúti Filch. Bol mŕtvolne bledý od hnevu, ale zároveň mal v očiach nebezpečné iskry víťazstva. Chytil Jamesa Pottera za golier habitu: „Mám ťa! Teba aj tvojich kumpánov, Potter,“ radostne skríkol. Prikázal im vyprázdniť vrecká habitu a keď našiel to, čo hľadal, odviedol ich do riaditeľne. Snape nemohol veriť vlastným očiam. Spokojne a veselo sa vrátil do klubovne. Táto správa sa šírila rýchlosťou svetla a zakrátko už každý vedel, že Filch chytil výtržníkov.

Spomenul si, že to dievča s veľkými vlnami vo vlasoch... akože sa to volala, nemohol si spomenúť... sa s ním rozprávala a spomenula, že za tým môže byť Potter a jeho kamaráti. Až teraz si uvedomil, že pri tom mala čudný výraz a oči sa jej leskli, akoby vedela, že to boli oni. Hľadal ju, hľadal všade. V klubovni, v knižnici, v triedach a pýtal sa aj niekoľkých slizolinčanov, ale keďže si nemohol spomenúť ako sa volala, tak ju len stroho opisoval opýtaným. Akoby sa pod zem prepadla, nikde ju nemohol nájsť. Nikto ju nevidel, nikto ju nepoznal a nikto nevedel ani jej meno. Unavený si sadol za stôl do Veľkej siene. Bol tam skoro sám, iba zopár študentov ešte dojedalo zvyšky svojej večere. Napadlo ho, či vôbec existuje to dievča, či si ju len nevymyslel, alebo či sa mu to celé s ňou iba nesnívalo. Vzápätí tie myšlienky rozohnal. Nie je predsa blázon, dobre vie, čo videl. A určite nebola ani duch ani prízrak, či iné stvorenie alebo kúzlo. Podoprel si hlavu a smutne tam sedel hladiac na stôl, keď mu zrazu tieň vošiel so zorného uhla. Dievča, čo tak úporne hľadal, tam teraz sedelo oproti nemu a milo sa naňho usmievalo.

„Hľadal si ma?“ nežne sa ho opýtala. Snape sa chvíľu spamätával, myšlienky sa mu rozutekali a odrazu nevedel, čo povedať. Zmohol sa len na:

„Možno,“ zamračil sa na Darien. Videla na ňom, že sa hanbí priznať a tak začala prvá.

„Počul si o tom, že chytili tých výtržníkov?“ Snape sa vystrel a ožil, akoby čakal práve na toto.

„Jasné, že si počul. Celá škola o tom hovorí.“ Cítila z neho aký je zvedavý a zároveň presvedčený o tom, že nik iný to byť ani nemohol.

„A vieš už, aký trest dostali?“ lačne sa opýtal.

„Nie. Neviem,“ unavene mu ofrkla a oprela si hlavu o ruku. Dlhé vlasy jej padali až na stôl. Podozrievavo sa na ňu zahľadel a nebezpečne pritom prižmúril oči.

„Prečo mám pocit, že ty o tom vieš niečo viac?“ opýtal sa napokon.

„Neviem, prečo máš taký pocit. Možno máš schopnosť o ktorej nevieš, v každom prípade je tvoj pocit správny,“ šialene sa naňho uškrnula. V tej chvíli si pomyslel, že sa pozerá na stopercentného blázna, ale neprekážalo mu to.

„Ako to myslíš?“

„To ja som zariadila, aby Filch našiel u Pottera hnojové bomby. Našiel ich aj u neho v izbe a u Blacka tiež,“ všimla si na Snapeovi prekvapený výraz, tak pokračovala ďalej: „už ma nebavilo ako si ma stále doberajú. Hlavne Black. Ja som zamorila sieň trofejí. Vedela som, že budú mať pri sebe hnojové bomby, pretože som ich videla ako si ich kupujú minulý týždeň v Rokville. A práve dnes sa ich zbavovali, tak som upozornila Filcha, že náhodou viem kto to mohol byť. Už rozumieš?“

„Takže to bolo z pomsty?“ opýtal sa.

„Povedzme skôr z nudy,“ smutne si vzdychla.

„Konečne dostanú, čo si zaslúžia,“ dopovedal a potom si už iba všimol ako sa k nim približuje James Potter aj so Síriusom Blackom a za nimi obďaleč stáli Remus Lupin s Petrom Pettigrewom. Snape sa trochu zľakol a vo vrecku zovrel prútik. Bol pripravený brániť sa v prípade útoku. Ale oni si ho nevšímali, práve naopak. Správali sa akoby tam vôbec nebol. James Potter vystrel ruku a ukazovákom „prebodol“ Darien hruď.

„Ty! Ty...!“ zrazu sa zakoktal a bolo vidieť, že sa od zlosti nevie vyjadriť. Darien tam iba ticho sedela a sledovala ho. Black sa nemohol pozerať, ako jeho kamarát zbledol od hnevu, tak pokračoval miesto neho.

„Počúvaj, ty krpaňa! Vieme, že si to bola ty a nesnaž sa to poprieť. Všetko vieme a môžeš si byť istá, že to máš spočítané,“ celkom pokojne jej povedal Sírius, ale jeho pohľad hovoril, že je poriadne nabrúsený.

„Budeš ľutovať, že si sa s nami zahrávala. Ty jeden malý slizolinský trpaslík!“ Všetci štyria odišli.

„Uf, myslela som si, že to bude horšie,“ obrátila sa na Snapea. Bol trochu v šoku z toho, čo práve videl a väčšmi ho zarazilo to, že si z toho Darien nerobila ťažkú hlavu. Namiesto toho si ukradla zvyšky z hranolčekov z taniera vedľa seba.

„Čo budeš teraz robiť?“ opýtal sa.

„Nerozumiem, ako to myslíš?“

„No, predsa, teraz je jasné, že sa skončili tvoje nudné dni na Rokforte,“ bezducho jej odvetil.

„To je pravda,“ doširoka sa usmiala, „doteraz som bola iba malé škaredé dievča, ktoré si nik nevšímal a ktorého meno nikto nevedel. Odteraz budem známa ako slizolinský trpaslík a dievča, čo nachytalo Pottera aj s Blackom na hruškách“

Snape mal pocit, že sa mu to celé iba zdá, že to dievča nemôže byť skutočné. Prepadla ho myšlienka, že sa pri nej cíti dobre, ale hneď ju aj zavrhol. Každopádne odteraz aj jeho čakajú horúce chvíle.

[ » na začiatok « ]