Poviedka:
Pridaná: 26.6.2008, 14:57:03
Čítaná: 6121×
Hodnotenie: (počet hlasov: 51)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Alex a Lisa Sebotovci
Stručný dej: Táto poviedka vznikla, keď mi preskočilo. Takže ju berte s rezervou. Dalo by sa aj pokračovať a ukázať aj zápletku, ale neviem či to má zmysel. Každopádne som vám len chcel ukázať, že sa dá napísať aj niečo originálne, doposiaľ nepísané (dúfam), snáď to aspoň trocha vyšlo. Asi sa už nebudem pliesť vám poviedkárom do remesla. Prajem príjemné čítanie!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Ďaleko od Anglicka, kde žije údajne slávny Harry Potter, v úplne nepodstatnej časti zemegule, leží malá čarodejníka dedinka, Divný Čudák. Tá sa tu krčí v tieni okolitých veľkomiest ako napríklad: Smradľavá Diera, Teľacie Hody, Veľká Mrzutá a veľa iných, všetkým známych miest. Zvláštnosťou tejto dedinky je, že zvyky v nej sú úplne iné, ako na celom svete, ľudia tu nie sú bežne hrdinskí, udatní a láskaví . A hlavne sa na ostatné kúty sveta pozerajú s nepochopením. Ale to už predbieham.

Tento príbeh začína v jedno sobotňajšie ráno mnoho rokov po páde toho, čo už môžete menovať, v čase, keď Harry Potter je už veľmi starý, nudný a ufrflaný dedo.

Presnejšie bude keď napíšem, že začíname v rodine Sebotovcov. Bola to veľmi stará rodina s dlhými koreňmi a množstvom príbuzných. Po dedine sa vravelo, že koho sa Sebotovský klan rozhodne podporiť v dedinských voľbách, ten to má predom vyhraté. Hlavou rodiny bol otec Augustus a po jeho boku vždy stála jeho žena Gerda. Pred jedenástimi rokmi sa im narodili dvojičky, Alex a Lisa. Po týchto dvoch zázrakoch Sebotovci usúdili, že dve deti im úplne stačia a postavili si krásny domček z dreva pri brehu miestneho jazera, kde žijú dodnes.

Spomínané sobotné ráno, začalo o ôsmej hodine, keď sa z detskej izby ozval strašný krik:

„Alééééééx! Ak tú mŕtvu ropuchu nezložíš z mojej postele, tak ťa budú dnes pochovávať spolu s ňou.“

„Ale veď tá ropucha vôbec nie je mŕtva, len upadla do kómy, keď ťa uvidela a náhodou prišla za tebou sama,“ uškŕňal sa Alex.

„Jasné sama! Tak to potom vysvetľuje, prečo má na sebe zaseknutú pascu na myši. Hovorím ti to posledný krát, vyhoď ju, lebo sa postavím a urobím z teba štyroch!“ kričala Lisa a od hnevu jej až zmodrali uši.

Mama vtrhla do izby práve keď ropucha letela von z okna a skríkla tak, že takmer vybilo okná:

„Alex! Zase robíš hlúposti?“

„Ale mama ja... ja som len chcel.. veď vieš...“

„Áno presne viem, čo si chcel. Ak neprestaneš robiť somariny, tak dnes pre teba nezačne žiadna výučba čarovania a teraz rýchlo obaja bežte do kuchyne, raňajky sú na stole,“ prísne dodala mama.

Deti v tejto dedine nechodili do školy čarovania, ale učili ich doma rodičia. Alex a Lisa mali mať dnes svoju prvú výučbu a nevedeli sa už dočkať. Ich rodičia boli totiž veľmi talentovaní čarodejníci. Počas raňajok nepretržite rozmýšľali nad tým, čo ich asi budú učiť. Obaja zbožňovali, keď otec s mamou čarovali a veľmi sa tešili na deň, kedy aj oni budú môcť. Prútiky podľa tradície mali kúpené už rok, ale nemohli s nimi čarovať. Alex ho však rád používal ako lyžičku na miešanie nápojov.

Po raňajkách už boli deti pripravené v pracovni a pred nimi stála ich mama, ktorá mala mať s nimi prvú hodinu. Na nič nečakala a hneď spustila:

„Tak deti, ako prvé by som vás chcela naučiť základné kúzla do domácnosti, bez ktorých sa žiadny človek nezaobíde. Napríklad vznášacie zaklínadlo je veľmi dôležité pri upratovaní.“

Alex a Lisa boli neskutočne šťastní, keď im mama prvý krát dovolila čarovať a vôbec im neprekážalo, že vlastne upratujú. Lisa až tak veľmi, že rozbila luster svojim vznášajúcim sa budíkom. Postupne sa ale naučili aj ďalšie zaklínadlá na umývanie riadu, zametanie a vysávanie. Keď skončili, šli sa naobedovať a čakala ich teoretická hodina z otcom.

„Tak deti, mama mi povedala, že sa vám s prútikmi veľmi darilo, ale teraz aby ste si oddýchli som naplánoval hodinu histórie.“

Nasledovalo veľký výbuch nespokojnosti.

„História je hlúposť a je nám nanič,“ rozčuľoval sa Alex.

„Tak to sa ale veľmi mýliš, je to najlepšie, čo máme. Vďaka histórii sa môžeme učiť z chýb iných čarodejníkov a už ich viac neopakovať,“ povedal otec a tváril sa trocha netrpezlivo.

Potom, keď sa deti utíšili, začal:

„Na úvod bude asi najlepšie prerozprávať pomerne mladý príbeh istého zloducha Toma Riddla. Je v ňom veľa ponaučení. Pred vyše storočím sa v Anglicku narodil nejaký Tom Marvolo Riddle, pravdepodobne bol taký škaredý, že ho hneď rodičia dali do detského domova. Tom si zaumienil, že nebude mať rád muklov a ani čarodejníkov muklovského pôvodu, lebo ako malému mu zrejme dosť ubližovali, zotierali ním tabuľu, kradli mu desiate, pchali hlavu do záchoda a podobne. Časom sa však z neho stal veľmi veľký čarodejník, mocný a krutý a dal si meno lord Voldemort. Čoskoro si našiel prívržencov, ktorí mali tiež podobné nepríjemné príhody z detstva a nazval ich Smrťožrúti.“

„Tak to je pekne hlúpe meno, ten Voldemort musel mať fantáziu asi ako pes na kolotoči,“ chichotala sa Lisa. „Tak to je jedna z teórií, prečo tak zle dopadol,“ usmial sa otec a pokračoval:

„Časom si ale Voldemort uvedomil, že je ešte jeden mocnejší čarodejník, riaditeľ školy čarovania, Albus Dumbledore. A keďže nebol práve jeho dobrý kamarát, tak si odložil kúsky svojej duše do rôznych predmetov, aby ho držali medzi živými. Potom, keď už bol prakticky nepremožiteľný, urobil totálnu kravinu a šiel zabiť jedno batoľa menom Harry Potter, ktoré vďaka matkinej ochrane odvrátilo útok späť proti Voldemortovi a on na dlhý čas stratil telo. Veľa čarodejníkov si myslelo, že je po ňom. Ešte dlho potom sa báli povedať jeho meno, taká hlúposť, si predstavte. Po niekoľkých rokoch Harry Potter vyrástol, stal sa z neho v čarodejníckej škole hrdina: riskoval život a zachránil nejaký vzácny kameň, zabil Baziliska, vyhral nejaký nebezpečný turnaj a vykonal ešte veľa iných odvážnych činov.“

Alexovi to už nedalo: „Oci? A prečo to všetko vlastne robil? To tam akože nemali riaditeľa? Alebo skúsenejších profesorov?“

„To je výborná otázka!“ zaradoval sa otec. „Harry bol vraj veľký hrdina, ale čoby! Hlupák to bol, keď stále riskoval život. Nakoniec sa Voldemort vrátil aby ho mohol Harry totálne zlikvidovať, čo sa mu aj nepriamo podarilo, lebo ten hlupák sa zabil vlastnou kliatbou. Tak a to by bolo všetko.“

„A aké plynú pre nás z tohto príbehu ponaučenia?“ krútila hlavou Lisa.

„Predovšetkým nestrácaj čas vymýšľaním blbých mien a radšej študuj! Neubližuj malým deckám a nevracaj sa, kým tvoji nepriatelia žijú! A to najdôležitejšie: Nebuď hrdinom, keď to môže za teba urobiť niekto iný!“

Týmito poučnými slovami skončili dnešnú výučbu a šli sa navečerať. Počas večere sa neustále bavili o skvelom dni, za čo dostali pár faciek od nahnevanej mamy. Po výdatne večeri šli, aj keď veľmi neradi, spať.

„Zajtra nás vraj čaká skvelý deň,“ radoval sa Alex. „Ja sa už veľmi teším, dnes to bolo super, čarodejnícky svet je zábavný,“ dodala Lisa a o päť sekúnd už bola tuhá.

[ » na začiatok « ]