Kapitola:
Pridaná: 29.3.2008, 08:57:09
Čítaná: 2569×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily Evansová, Susan Taylorová, Karin, Katie, James Potter, Sirius Black
Stručný dej: Ako prežijú chrabromilčania posledný ročník aj s novým prírastkom?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rokfortský expres 2 » Štvrtá baba 3 » Katiin bozk 4 » Záhadný Remus 5 » Plačúca Karin 6 » Lillyno šťastie 7 » Narodeniny 8 » Hádka a zmierenie 9 » Trojité rande 10 » Jamesova prvá slza 11 » Lillyne slzy 12 » Prečo ten oheň nezhasína? 13 » Skoré budenie 14 » Veľká hádka 15 » Jesenné ráno

Dvere sa otvorili a dievča prudko otvorilo oči. Vo dverách stál chlapec, ktorého vlasy lietali na všetky strany. Milovala ich. No nebol tam sám, ako čakala. Vedľa neho stálo dievča s krásnymi červenými vlasmi, ktoré miloval chlapec, na ktorého tak veľa čakala a vedela, že on sa tých červených vlasov nevzdá. Vedela, že nemá šancu. No bojovala. A stále si namýšľala, že on si ju raz všimne a bude len jej. No takisto vedela, že je to márne. Táto dvojica sa priblížila k jej posteli a milo sa na ňu usmiali.

“Susan, ako sa cítiš?” spýtal sa chlapec a tak krásne milo sa na ňu usmial. Bola šťastná a zároveň smutná, pretože tam bola aj ona.

“Báli sme sa o teba, skoro nás sem nepustili.” tentoraz to bolo to dievča, jej spolubývajúca Lilly.

“Och, áno už sa cítim lepšie.” povedala a nedala na sebe poznať, sklamanie, keď uvidela, ako James chytil Lilly za ruku.

“Doniesli sme ti nejaké sladkosti, no daj si na ne pozor. Totiž my sme ich sem prepašovali.” povedal chlapec.

“Áno a posielajú ti ich aj ostatné baby a chalani, len ich sem nechceli pustiť, vraj najviac dvaja. Tak poslali iba nás. “ povedala Lilly a položila dosť veľký balík na posteľ a Susan si ho vzala a schovala do skrinky.

“Ďakujem vám, aký je dnes deň?” opýtala sa a tuhšie sa prikryla, pretože zistila, že je jej zima. Bolo totiž otvorené okno.

“No myslím, že Utorok. Ale pustili nás z prvej hodiny, pretože profesor Binns má nádchu. Ale už pôjdeme, za chvíľu máme transfiguráciu.” odrapotala Lilly a už im Susan stihla len zakývať.

Na hodine sa nudili. Asi bol divný deň a každý učiteľ a žiak mal divnú náladu. Učiteľka im zadala opakovanie a domácu úlohu a pomohla slabším žiakom s minulým učivom a ostatným kázala byť ticho. Na ostatných hodinách to bolo podobné, až na výnimku veštenia, učiteľka bola podráždená a tak si ani ako obyčajne na hodine nepospali, pretože im dala písať test a keďže nik iný ako Lilly s Remusom sa neučil a tobôž nie na veštenie, dostali zlé známky. A k tomu ešte aj mínus desať bodov, za drzé poznámky Jamesa a Siriusa. Na to sa jedno dievča z ročníku tak naštvalo, že vylepilo jednu facku Síriusovi a opľula Jamesa a odpochodovala z učebne. Na to sa nahnevala učiteľka a aj jej strhla body. Zrejme tiež desať.

Lilly sedela v klubovni s Jamesom a s Karin. Nejakým zázrakom donútila Pottera konečne sa niečo učiť. A ako si tak pekne písali úlohy, James sa zahľadí na schodisko.

“James, ešte to nemáš dopísané. Nepôjdeš z tadiaľto, kým to nebudeš mať jasné?” spýtavo sa na neho zahľadela Lilly.

“Ja viem, ani nechcem, len nepočujete, to čo ja?” pozrel sa na nich.

“No, niečo sa z tade ozýva.” pripojila sa Karin.

“Ideme to obzrieť?” spýtala sa Lilly.

“Som za.” povedal James a už letel po schodisku do svojej izby, pretože tie výkriky vychádzali z tade. Lilly sa nestihla spamätať a už ho videla pri dverách, takže sa rozbehla za ním.

“James, počkaj!” zvreskla na neho Lilly, ani nechcela tak veľmi, ale neudržala sa. On totiž otváral dvere.

“čo je? Niekto tam kričí.”

“Ja viem, ale čo keď sa nás to netýka a nemali by sme sa do toho starať? “ povedala, a držala ho za rameno, aby neotvoril dvere.

“Lilly, ja neviem, či sa nás to týka alebo nie, ale zdá sa mi, akoby sa tam niekto hádal, alebo niečo také…čo keď sa stalo niečo, čo by sme mali vedieť, alebo možno treba pomôcť.” hľadal nejaký argument, aby tam už mohol vojsť.

“James, tak fajn, ale…..Aspoň tam nevtrhni ako nejaký nevychovanec zaklop.” prikázala mu.

James zaklopal, a keď mu nič nebránilo, dokonca ani Lilly otvoril dvere. Naskytol sa im nemilí pohľad. Katie na jednej strane izby celá uplakaná sedela v kúte a Sirius sa k nej neodvážil priblížiť, čo I len na meter. Ten zase stál na druhej strane izby a nevedel, čo má povedať. Obaja si všimli Jamesa, Lilly a Karin. Lilly sa hneď rozbehla ku Katie a pýtala sa jej, čo sa jej stalo.

“Nič mi nie je Lilly, nechaj to tak.” povedala s plačom.

“Katie ja nie som slepá ani hluchá, učili sme sa dole a tu sa niečo stalo. Kričali ste po sebe ako šialení, vy, čo ste sa nikdy nehádali. “ povedala Lilly a čakala odpoveď.

“Nechce sa mi o tom hovoriť možno v izbe…Prosím vezmi ma odtiaľto Lilly.”

Lilly jej pomohla vstať a škaredo sa pozrela na Siriusa, čím mu naznačila, že ak jej niečo urobil ona vlastnoručne sa mu pomstí. James mal Siriusa síce najradšej ale teraz keď videl, že je na vine on, radšej sa išiel odventilovať do Lillynej izby.

“Tak čo ti urobil?” spýtal sa na Lillynou prekvapenie James, od neho nečakala, že sa nezastane naj kamoša.

“James, ty sa do toho nestaraj, aj tak si na jeho strane.” povedala stále plačúca Katie.

“Nie ak ti ublížil nie som na jeho strane je to vôl, ak ti dokázal ublížiť.” povedal prvý krát vážne niečo o svojom kamošovi.

“No,….ja……on proste….našla som ho……” nedokončila, triasla sa a plakala. Lilly jej podala vreckovku a hladila ju po chrbte. James si prisadol k tým dvom a nevedel, či má Katie pohladkať alebo čo, a tak ju len neohrabane potľapkal súcitne po pleci.

“Nemusíš nám to povedať, ak nechceš.” povedala Lilly a čakala, kedy to kamarátka vyklopí.

“Ja….vám to chcem povedať……” rozprávala prerývane cez slzy.

“Tak nám to povedz, a ja ho zabijem.” povedal James.

“On…videla som ho ako sa bozkáva s nejakou blondínkou pred Veľkou sieňou.” povedala a rozplakala sa ešte viac.

“Katie, to sa nejako vyrieši.” povedala Lilly, aby nevznikol nejaký konflikt.

“Nie nevyrieši, ja ho zabijem…O áno on ťa miluje….nič také…on, on je somár.” nahneval sa James a vybehol z izby. Lilly bežala za ním, aby sa chlapci nepobili.

“Sirius, ako si mohol? Si naozaj taký, ako o tebe hovoria…Ja som tomu neveril, ale teraz tu mám dôkaz….Takže ona nebude ďalšia na zozname však?” reval na Siriusa James len čo otvoril dvere.

“James, stoj….” zakvílila Lilly, lebo James sa začal biť so Siriusom.

“Prestaňte, rozumeli ste? Rozumeli ste? “ vrieskala, lebo Jamesovi už z úst tiekla krv a Sirius mal pod okom menší monokel. Chlapci sa váľali po zemi a mlátili sa, pričom Lilly sa snažila odtiahnuť ich od seba tak, aby neobchytila aj ona jednu, alebo dve.

“Lilly, nechaj to tak, a choď radšej preč…Dobre?” s prestávkami ju radšej posielal James preč.

“Nie, ja nejdem…a už aj prestaňte…Rozumiete?” bola úplne rozčúlená Lilly. Vlasy jej lietali všade okolo hlavy, v tvári celá červená naďalej vrieskala na chlapcov, ktorí sa asi nerozhodli skončiť.

V izbe už lietalo perie z vankúšov a perín…Víril sa v nej prach a Katie už začala takisto vrieskať nech prestanú.

“Lilly? Poď sem…” pošepkala jej Katie.

“No čo je Katie?”

“Ja len, že by sme ich modli odtiahnuť nie?” spýtala sa Katie, no sama tomu veľmi neverila.

“No pokúsime sa o to.” povedala Lilly. “Takže ty vezmeš Siriusa a ja Jamesa.” dopovedala.

“Nie, v žiadnom prípade sa už nechytím Blacka.” povedala urazene.

“Dobre tak ja Blacka a ty Jamesa…v poriadku?” povedala Lilly, keď videla ako sa Katie tvári.

“Dobre…Poďme na vec.” povedala bojovne Katie.

Dievčatá si na chvíľu vymenili chlapcov a ťahali ich od seba, čo nebolo tak ľahké, ako čakali. Sirius sa trhal ako divý, takže Lilly mala problémy.

U Katie to tiež nebolo najlepšie, ale James sa už krotil.

“Katie? Ja ho už dlho neudržím….Black, ihneď prestaň…Už dosť…..dosť vravím…” podráždene vravela Lilly, keď ho už držala len jemne, kvôli tomu, že nevládala.

Po hodnej chvíľke sa chlapci skoro dokonale ukľudnili, ale že by sa všetko vrátilo do starých koľají to sa povedať nedalo.

“Black, vieš čo si myslím?” povedal mu James.

“Čo , čo si ty myslíš?” povedal mu a zazrel na neho.

“Že nie si ten, za ktorého som ťa považoval. Toľko ti trvalo, kým ti Katie podľahla a ty to takto pokazíš?.. Čo si si myslel, že si jej ľahostajný? Môžeš sa za seba len hanbiť. “ povedal opovrhujúco.

“Hej? Vieš čo? Mne je to úplne jedno, hovor si čo chceš…Kašlem ťa.” ľahostajne mu odpovedal.

“Hej? Tak tebe je to jedno? fajn… “ Povedal a urazene odišiel nevedno kam.

“Katie poď už tu nemáme čo robiť.” povedala smutne Lilly a potiahla ju za ruku.

“Počkaj Lilly.”

“Dobre, príď do izby…” povedala, lebo videla, že Katie sa chce rozprávať so Siriusom. A odišla čakajúc, že Katie ju za chvíľu dobehne.

“Black, dúfam, že si to čo si povedal práve Jamesovi, bola pravda.” povedala znechutene.

“To je snáď jedno nie?”

“Nie, lebo, keby bola nestratil si len jedného človeka na ktorom ti vôbec nezáležalo.” povedala a čakala, či mu dôjde, čo práve povedala.

“Vieš čo? Vôbec ma nezaujímajú tvoje múdre reči. Daj mi pokoj jasné?” povedal a Katie sa zazdalo, že za chvíľu bude kričať. Bol totiž nafúknutý ako balón.

“Dobre dám ti pokoj, ja ti už vlastne ani nemám čo povedať, len, choď niekde.” povedala a odišla do izby s plačom…Netušila, že je až taký aký nikdy nechcel byť…Ako pravý Black, bezcitný a veľmi dôležitý.

/Veď ja mu dám pocítiť, ako veľmi ho neznášam….Ale veď ja ho ešte stále ľúbim…./ rozmýšľala. /Tak mu aspoň dám pocítiť hnev, môže sa tešiť../ škodoradostne sa zasmiala cestou po schodoch do svojej izby.

“Čav Lill.” povedala už trochu menej smutná.

“Ahoj, stalo sa niečo Katie, keď si taká….no …šťastnejšia?” spýtala sa a nechcela raniť jej city, preto taká opatrnosť.

“Predstav si, že nie a aj hej….on je proste presne taký ako jeho matka. Rozhodla som sa, že sa mu poriadne pomstím. Veď jeho ešte bude trápiť, že sa zaplietol práve so mnou a že ma podviedol. To mu len tak ľahko neprejde ako že sa volám Katie Willová.” zase škodoradostne, až sa to Lilly nezdalo a skúšala, či nemá horúčku.

“Lilly? Ja mám veľmi škaredé priezvisko však?” začala nepríčetne.

“Nie, Katie máš ho veľmi zaujímavé.” snažila sa odľahčiť tému, na ktorú bola Katie citlivá a začínala ju vždy, keď bolo ťažké obdobie.

“Ale ja viem, že ho mám škaredé, nemusíš ma utešovať…Som len….hnusná a bezcenná a mám škaredé meno.” vravela a slzy sa jej tlačili zo očí.

“Ale nie si bezcenná….A na priezvisku nezáleží…No tak Katie.” povedala Lilly a chytila kamarátku okolo pliec.

“Ale som…som bezcenná a zbytočná, prečo inak by ma nechal?”

“pretože je sprostý. Preto.. Nie si bezcenná a ani zbytočná a už s tým prestaň, lebo aj ja chytím nerv.” povedala Lilly zvýšeným hlasom.

“Rozhodla som sa, že sa mu pomstím.” povedala a stále ju trápia myšlienka s jej menom.

“No konečne naša stará dobrá Katie.” odfúkla si Lilly. Pohladila svoju kamarátku po vlasoch a ona si nakoniec unavená išla ľahnúť do postele, kde hneď zaspala.

Lilly sa nedalo vôbec spať, vždy keď si po náročnom dni hlavne po tej citovej stránke chcela odpočinúť a ľahla si do postele, musela myslieť len na problémy. A po dlhom rozmýšľaní, či ostať, alebo sa ísť prevetrať si vybrala možnosť dva, aspoň nebude rušiť Katie.

Vyšla na schody a potom sa rozhodla, že ďalej nepôjde…Na schodoch sa jej zapáčilo a tak si na ne sadla.

***********************************************

James prechádzal portrétom a stále sa nevedel spamätať zo zrady najlepšieho kamaráta….Ani z toho, ako mohol byť taký ku nemu.

No už ho netrápilo tak ako predtým. Veď je to jeho vec. Nech si je aký chce. Ako tak prechádzal popri ohnisku na okamih sa zastavil /Pôjdem do izby?/ rozmýšľa, či už Sirius spí. Ak áno nerobilo by mu to problém.

Rozhodol sa, že sa pozrie cez kľúčovú dierku, ak teda aspoň niečo cez ňu uvidí. Keď prechádzal popri schodoch do dievčenských internátov, zbadal na schodoch ležať nejakú postavu.

Podišiel bližšie a uvidel, že je to jeho Lilly, jeho dievčatko. Pousmial sa, keď videl ako krásne spinká. Ako bábätko.

Nevedel, či ju má zobudiť, pretože, sa mu nepáčilo, že spí na tých tvrdých schodoch.

Zobral si ju na ruky a trošku nemotorne jej odhrnul zopár vlasov z tváre. Vyšiel po schodoch a skúsil otvoriť dvere. Na jeho prekvapenie neboli zamknuté a vošiel do Lillynej izby. Položil ju na posteľ, zakryl ju perinou, no nechcelo sa mu ísť od nej preč. Bál sa, ako by asi zareagovala, keby si k nej priľahol.

Bál sa toho, ale skúsil to. Dal jej na ústa jemnú, takú pusu, aby ju ani náhodou nezobudil, keď tak krásne tuho spala. Chytil ju za ruku a onedlho zaspal.

Ďakujem všetkým, čo túto poviedku aj naďalej čítajú, a ktorým nevadí, že mi táto kapitola tak trvala….Viem, že nie je dobrá, pretože mne osobne sa nepáči, ale aj tak prosím hlasujte a komentujte…hlavne komentujte ..:D

**************************************************

Chcela by som túto poviedku venovať:

*LullyJoan za pridanú chuť do písania…

Aileen:, ktorá síce nečíta túto poviedku, ale je to super baba….odporúčam si s ňou písať…a gratulujem k meninám…

Mojej Betta readerke Domčike Blackovej….veď ona vie za čo všetko…

MARY JANE SNAPE: za super priateľstvo a takisto za chuť písať.

Ariane Dumbledore: to isté ako MARY

“Lilly Evans-Potter: ktorá čítala moju poviedku aj vtedy, keď nebola registrovaná

Mrs. Stanely M. Green:(či ako sa to teraz píše): za to že je tak super chalan.. aj keď túto poviedku iste nečíta….

A takisto všetkým, ktorí ju čítate ale nejakým nedopatrením som zabudla.

A ak by ste našli nejaký chybu pls napíšte mi ju..:) Ďakujem

[ » na začiatok « ]