Poviedka:
Pridaná: 25.3.2008, 09:23:57
Čítaná: 3737×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: Fiction
Postavy: Dhestian, Glosanga
Stručný dej: Z cyklu Poviedky, báje a dejiny Luhu. Príbeh o múdrom kráľovi Dhestianovi, ktorí vidinou bohatstva obalamutil starca, ktorý mal za ženu Glosangu, Dhestianovu vyvolenú.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Z cyklu Poviedky,báje a Dejiny Luhu

V pokojné ráno , niekoľko dní pred strašnou udalosťou o ktorej netušili ani tí najmúdrejší prišiel na svet Dhestian. Syn kráľa Molmosu Salemtina a kráľovnej Narky. Obaja sa mu veľmi tešili lebo to bolo zdravé a čiperné dieťa. Bola to jediná vec čo Narku spojovalo zo Salemtinom.

Maličkého Salemtina v postieľke v noci premkol neúnosný žiaľ z niečoho neznámeho a rozplakal sa. Nikdo ho neprišiel utešiť a tak rumázgal celú noc. Ráno bolo všade hromové ticho a ľudia si šepkali Náš kráľ bol zavraždený , už ho nieto.

Dhestian bol veľmi malý abi si všetko uvedomoval nmo aj tak bol nepokojný. Chodila za ním žena generála Frithimaia , ktorý bol Molmosský generál a Salemtinovi sľúbil že sa ˇo jeho syna postará ak by sa mu niečo zlé prihodilo.

Neustále ticho v hrade v Luphmene , hlavnom meste

Molmosu neprestávalo až kým neprišiel jeden pocestný. Jeho rev sa niesol všetkými komnatami ako bolestivá agónia zdochýňajúceho draka. Dhestiana z postieľky vybral mohutný chlap z ktorého vyžarovalo zvláštne čaro. Akoby jeho moc kráčala ruka v ruke s jeho aurou. Bol to Urläur Angdon. Otec Salemtina Angdona a prišiel sa pozrieť na svojho vnuka.

Napriek Dhestiánovmu nízkemu veku si túto udalosť zapamätal a spomínal na ňu ako mladík. Veľa cvičil a trénoval aby narástol a bol mohutný ako Urläur o ktorom mu musel Frithimai hodiny rozprávať. Jeho telo ho však neposlúchalo ako by chcel a rásť nechcelo. Rozhodol sa teda že rozum a dôvtip budú jeho prvoradími zbraňami.

To že si zo vznešeného rodu Angdonovcov nie je na chválu a spanie na vavrínoch. Musiš dokázať sebe i ostatným že si hodný nosiť svoje meno., lúčil sa s ním so slzami v očiach Frithimai.

Dhestian vždy chcel vidieť nádherné ostrovy Psej Labi v mori Fladi-askash.

Putoval až došiel na senné miesto svojej duše z nádejou nájdenia toho čo hľadá. A v skutku to našiel. Na trhu uvidel nádhernú dievčinu , ktorej krásu nemohol porovnať z ničim čo dovtedy videl. Jeho srdce búšilo a priam nútilo jeho nohy rozbehnúť sa smerom k nej no rozum našťastie zvíťazil. Neskôr totiž videl že kráča zo zlatom ovešaným starcom. Videla sa mu smutná. Asi to bol osud a pozrela sa jeho smerom. Usmiala sa naňho a viac mu nebolo treba hovoriť. Musel ju získať za každú cenu.

Od ľudí sa dozvedel že jej meno je Glosanga. Jej manžel bol zavistlivý,chamtivý a nepoznal žiadnu cnosť. Dhestian sa rozhodol že ju od neho oslobodí. Vyznačoval sa však trpezlivosťou a bedlivo tkal svoj plán.Potreboval naň množstvo vecí , ktoré si nezadovážil skôr než za tridsať dní a tridsať nocí až pokým nebolo všetko pripravené.

- Dobrý deň pane. Úctivo sa poklonil Dhestian Glosangilinmu manželovi uprostred rozjareného trhu.

- Poberaj sa mi z nôh ty čvarga. Kuš !!!

- Postojte trpezlivo milý pane. Viem o bohatstve na jednom z malých ostrovov.

- O bohatstve vravíš. Tak si poň choď sám. Niesom hlupák.

- Šiel by som pane no nemám loď. Clácholil ho Dhestian.

- No a počul som že vy máte jednu, najrýchlejšiu v tomto mori.

- Dobre si počul. A o aký poklad to ide ?

- Ani sto či tisíc mocných Phalasských slonov by neutiahlo tú váhu. A všetko čisté zlato.

- Dobře ty darmožráč. Zajtra ráno ma povedieš no hovorím ti ak ma klameš čaká ťalen smrť.

A tak na druhé ráno prišiel Dhestian do prístavu z batohom z baranej kože. Čakala ho loď plná mocných chlapov pripravených chrániť život svojho živiteľa. Tak jako Dhestian čakal. Navigoval ich dňom i nocou aby chlapi oslabli predlžoval cestu .Jedlo dochádzalo. I videl jako sa bohatý držgroš trápi hladom a radšj už zamieril ku koncovému ostrovu aby ho nedal podrezať.

Ostrov vyzeral jako každý iný. Všetci boli vyslabnutý od hladu len Dhestian a Glosanga mali žalúdky plné jedla ktoré skrýval vo svojom batohu z barana. Kráčali smerom k jaskyni na ktorej konci sa niečo blištalo. Ale bohatstva nebolo vidieť lebo blisk za držal v tme. Od toho miesta ich však delila rýchla rieka ktorá si cestu predierala pomedzi skaly.

Ihneď to upútalo skupánove oči a priam dichtivo sa ťahal za tým odrazom svetla.

- Hneď sa ta dostaneme len musíš chlapom prikázať aby dotiahli z tamtoho kopca tri loďky čo nás preplavia cez silný prúd.

Neváhal a hneď to chlapom prikázal a tí stratili poslednú štipku síl ktorá im zostala.

Prvý sa preplavil najväčší chamtivec a po ňom Dhestian a Glosanga ktorí na seba stále pokukovali. Glosanga v tom odhodila veslo a v miku oka ju unášal prúd.Chlapi sa opreli do lana aby ju zachraňovali ale nemali síl a tak sa im vytrhlo z rúk a plávalo ďalej za loďkou. Keď to jej muž zbadal len mávol rukou a vesloval dychtivo ďalej.

Aj Dhestian odhodil veslo a prúd ho začal unášať. Ani jeho chlapi pomocou lán neudržali a chamtivec po druhý krát mávol rukou. Keď sa mu podarilo preveslovať na druhý breh zbuptnala v ňom zlosť lebo namiesto zlata tam našiel iba črepiny zo skla pribité na skalu.

Prúd rieky Dhestiana a Glosangu priniesol k pláži kde mali ukotvenú loď. Nasadli do nej a až keď sa húpali na vlnách uvideli dychčiacich, na smrť vyčerpaných chlapov utekajúcich beznádejne za loďou a za nimi sa tmolil chamtivec z vyplazeným jazykom.

Glosanga ešte Dhestiana priviedla do domu jde žila zo svojím možom a všetky jeho poklady vyhádzali spolu chudobnému ludu , ktorí pod okaňnjami načahovali ruky. Pustili sa ulice do spevu a hudobníci hrali na slávu Dhestiana.

V Luphmene v Molmose sa už Frtithimai netrpezlivo prechádzal po hradbách lebo mu Dhestian poslal holubicu zo správou jeho skorého príchodu. Z diaľky započul spev. Ľudia z hradu ale aj domov okolo hradu vybehli von a pozerali jako sa im vracia kráľ v dlhom a veselom sprievode.

Žobráci čo sa nedávno vďaka nemu stali páni , zadĺžený tťeraz v prekrásnych šatách či len chudobný v zlatom obíjaných kočoch pripíjali na Dhstianovu slávu a všetci sa radovali. I radovali sa aj ľudia v Luphmene a dali sa do spevu a muzikanti do hrania a oslavovali dni a noci. Dhestian zriadil hostinu. A keď aj tá skončila nová radosť bola na svete lebo Glosangu požiadal o ruku a tak sa celý Molmos radoval a radoval sa po ďalšie početné roky lebo Dhestian panoval múdro a ľud ho miloval pre jeho dobrotu.

--------------------------------------------------------------------------------------

Veľmi netrpezlivo čakaňám na vaše komentáre (:

[ » na začiatok « ]