Kapitola:
Pridaná: 21.3.2008, 09:23:55
Čítaná: 3654×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Opál McKay, Severus Snape, Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Stratená, sama... 2 » Niečo nové, nepredvídané... 3 » Nočné stretnutie I. 4 » Nočné stretnutie II. 5 » Nočné stretnutie III. 6 » Nový začiatok 7 » Trest 8 » Sectusempra 9 » Slečna McKay?...nie!... 10 » Stretnutie, boj a rozlúčka

„Kde to sme?“ spýtala sa Lily, keď všetci vstali zo zeme, čo popadali z prenesenia.

V tom sa falošná profesorka začala meniť a zmenila sa na...

„Ty? Mohol som to vedieť!“ povedal Severus znechutene pozerajúc na muža.

Malfoy sa uškrnul.

„Hovoril som ti!“ povedal posmešne a vytiahol prútik a ostatní ho nasledovali.

No nemali šancu sa brániť. Okolo nich bolo plno ľudí s maskami na tvárach a s čiernymi plášťami. Opál zostala vydesená.

/Priviedla som všetkých do pasce!/ pomyslela si nešťastne a namierila na najbližšie postavy v maskách prútik.

„Ty jeden humusácky idiot!“ povedal Severus nahnevane.

„To hovorí ten pravý! Polovičný princ! Ha! Otec prašivý mukel a mama čarodejnica! Povedz mi Snape, kto je tu teraz humusák? A princ! To si si nemohol vymyslieť nejakú lepšiu prezývku aspoň?“ posmieval sa Malfoy a provokatívne mával prútikom.

Nastalo trápne ticho. Opál pozrela na Severusa. Pozeral si na svoje topánky. Už pochopila, čo chcel povedať tým Polovičným princom. Severus sa hanbil za svojho otca...

„VITAJTE!“ zreval nejaký vysoký hlas.

Všetci sa obzerali a v tom ho zbadali. Voldemort... v plnej kráse sedel na niečom, čo vyzeralo ako trón a jeho červené oči sa upierali na korisť. Vstal a jeho plášť sa okolo neho zavlnil. Uškrnul sa a začal zostupovať dolu schodmi.

„Opál! Sesternička moja! Dalo by sa povedať, že sme rodina!“ povedal s úškrnom.

Opál vystrúhala znechutenú grimasu.

„Radšej byť mŕtvou ako byť rodinou s niekým ako si ty!“ povedala.

Voldemort sa ešte viac uškrnul. Potom sa otočil ku svojim smrťožrútom.

„Zviažte ich! A zoberte im prútiky!“

Začali lietať zaklínadlá, ale nakoniec všetkých okrem Severusa zviazali. Opál na neho prekvapene pozrela.

„Á, ty si nevedela, že Severus je smrťožrút?“ spýtal sa jej Voldemort pokojne.

Opál pokrútila hlavou, smutne a vyčítavo na Severusa pozrela. Severus zaboril pohľad do zeme. Opál sa otočila k Voldemortovi.

„Povedz mi, čo odo mňa chceš?“ spýtala sa ho ostro a chladne.

„Vidím, že ideš presne k veci! Chcem len Rokfort a vychovávať v tom svojich poddaných, zahľadených do čiernej mágie!“

„To viem, ešte niečo?“

„Chcem ťa zabiť!“

„Prečo vlastne?“ Opál hrala o čas a horúčkovito rozmýšľala, ako by sa z tohto vykrútila.

A nielen aby z toho vykrútila seba ale aj ostatných.

„Lebo ty si jediný právoplatný dedič Rokfortu! A Rokfort chcem ja!“ povedal Voldemort a svoje oči si zavrtával do jej.

„Budeš ma teda musieť zabiť, ale to sa ti nepodarí!“ povedala Opál a vyslala naňho zaklínadlo, ktoré Voldemort odklonil jediným lenivým mávnutím prútika.

Začali bojovať a ich zaklínadlá nikdy netrafili cieľ. Namiesto toho zopár Voldemortových zaklínadiel trafilo smrťožrútov, ktorí padli mŕtvi na zem. Voldemort však ani okom nemihol.

„Vidím, že si taký, ako som o tebe počula!“ povedala Opál, keď videla ako ďalší smrťožrút spadol na zem bez duše.

„Áno? A čo si o mne počula?“ spýtal sa Voldemort bez záujmu.

„Že si krutý a bezcitný a tiež zabiješ každého bez mihnutia oka! A teraz tu mám aj názorné ukážky!“ povedala Opál a uškrnula sa.

„Tak to je presný opis!“ povedal Voldemort a znova na ňu vyslal kúzlo.

Vzápätí sa niečo stalo, čo si nikto nevedel vysvetliť. Opál nestihla zaklínadlo odvrátiť. Skrčila sa a pred ňou sa vytvoril akýsi oranžovo-žltý štít. Opál jej na krku začal žiariť. V Opál sa prebudila nová sila. Zaklínadlo sa akoby rozpadlo. Voldemort na ňu meravo hľadel.

„Ako...?“ spýtal sa nechápavo.

Opál vstala, vyrovnala sa a nebojácne naňho pozrela.

„Zabudol si na jednu vec!“

„Čo? O čom to hovoríš?“

„Ja som potomok Chrabromila a Bifľomorovej!“ povedala Opál a vyslala naňho kúzlo, ktoré ho na chvíľku odpútalo a on musel niekoľko zaklínadiel vyčarovať, aby to zmizlo. Opál zatiaľ využila čas a všetkých okolo rýchlosťou blesku začarovala a smrťožrúti jeden po druhom padali na zem omráčení alebo znehybnení, Severus medzi nimi nebol, lebo jej pomáhal. Dostala sa k svojim priateľom a odčarovala ich. Veľa času nezostávalo.

„Musíte odísť!“ prikázala im.

„Nenecháme ťa tu samu!“ ihneď zareagovala Lily a hneď začala vysielať kúzla na preberajúcich sa smrťožrútov.

Ostatní sa k nej pridali. Avšak sami zostali znova obkľúčení alebo omráčení.

„Vidíš to, nemáš šancu na útek!“ povedal Voldemort posmešne, keď sa toho kúzla zbavil.

Opál sa k nemu otočila.

„Si sama! Prehráš!“ povedal stále posmešne.

„Nie! Nie je sama!“ ozval sa mohutný hlas po sieni.

Obaja skameneli. Voldemort od zdesenia a Opál od vďačnosti a nadšenia. Otočili sa a zbadali Dumbledora. Stal s prútikom pripraveným na boj. Ustarostene sa pozrel na Opál.

„Všetko je v poriadku?“ spýtal sa jej.

„Áno, otec!“ povedala Opál.

Dumbledorove oči sa naplnili slzami.

„Dcérka...“ zašepkal, no potom sa rozhodne otočil k Voldemortovi, „Dobrý deň, Tom!“ pozdravil ho slušne.

„Ale..čo...čo tu robíte?“ spýtal sa Voldemort a v jeho hlase bolo začuť pohŕdanie ale i štipku strachu.

„Prišiel som zachrániť svoju dcéru!“ odpovedal Dumbledore.

„Tak to ste prišli úplne zbytočne! Zabijem aj vás aj vašu dcéru, tak ako som zabil vašu ženu!“ povedal Voldemort a vzniesol sa do vzduchu.

Opál v tom momente pocítila hroznú nenávisť voči Voldemortovi. Otočila sa k nemu a pristúpila bližšie a ani nevedela ako, ale aj ona sa vzniesla do vzduchu.

„To si nemal...!“ zavrčala a začala naňho vysielať silné hrozivé zaklínadlá.

„Opál!“ zakričal Dumbledore vystrašene.

Voldemort Opál odzbrojil. Opál zostala bezmocne visieť vo vzduchu. Voldemort vyslal na ňu usmrcujúce kúzlo, ale Opál mávla rukou a odrazila ho a začala čarovať bez prútika. Voldemort zostal zarazený, no do boja sa zapojil aj Dumbledore.

„Zachráň ostatných!“ zakričal na Opál.

Opál sa rozbehla ku svojim priateľom, ktorí boli celí doráňaní a vyčarovala im prenášadlo, ktoré ich prenieslo na niektoré namietanie do Rokfortu. V sieni zostali už iba Voldemort, Opál, Dumbledore, Severus a ostatní smrťožrúti.

„Avada Kedavra!“ zrúkol Voldemort mieriac prútikom na Dumbledora.

„Nie!“ skríkla Opál a rozbehla sa pred Dumbledora a zároveň vtedy, keď ju zasiahlo smrtiace zaklínadlo, Voldemorta zasiahlo jej smrtiace zaklínadlo.

Opál padla na zem a Voldemort sa vyparil ako duch. Dumbledore a Severus vykríkli a hodili sa k Opál, ktorá ležala na zemi. Mala neprítomný pohľad a nehýbala sa.

Severus začal vzlykať, podišiel k nej a pritúlil si ju k sebe. Dumbledore bol k nim otočený chrbtom, ale aj jemu sa plecia natriasali od vzlykania.

Opálin kameň na krku pomaly vyhasol. Stratil lesk a zmatnel.

Opál mala na tvári pokojný pohľad, akoby práve spala. Severus ju silno držal a nemohol...nedokázal pochopiť skutočnosť...

Pobozkal Opál na jej ešte teplé pery.

Ach, áno, tá krutá skutočnosť... Chúďa Opál...Opál je mŕtva...a už nikdy...

...nepocíti Severusove pery na svojich.

...neobjíme svojho pravého otca.

...si nezažartuje so svojimi kamarátmi.

Už nikdy... sa opál nerozžiari na hrudi Opál.

Opál sa už nikdy nepreberie... opustila svet...navždy...

__________***__________

takže toto je koniec mojej poviedky:)dúfam že sa vám páčila:)

takže si poprosím komentáriky...a už chystám ďalšiu...s názvom Čierna ruža!..takže sa tešte..poprosím hodnotťe a kometujte!!!:)

Vaša Bernardette:)

P.S. ja viem má to divný koniec, ale tak musela som ju dať nejako aby sa mohla rozlúčiť...:(...je mi trochu smutno...a okrem toho ona má predsa silnú krv takže chvíľku ešte mohla predsa žiť...takže trošku si to usmrcujúce zaklínadlo a jeho účinky upravíme:P...papa majte sa:)

[ » na začiatok « ]