Poviedka:
Pridaná: 19.3.2008, 20:00:26
Čítaná: 2802×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Albus Dumbledore, Minerva McGonagallová, Severus Snape
Stručný dej: Prečítajte si o Rokforte, ktorý je hore nohami preto, lebo štvrtým reprezentantom sa nestal Harry Potter ale Hugo Posera.

Literárna forma: próza
Žáner: paródia, slash

Varovanie! Môže sa vyskytovať MarySue prípadne GaryStue, sexuálne narážky, occ..

Neodporúčam čítať kardiákom a normálnym ľuďom!

Zámer: Spísať kapitolu s tematikou HP v ktorej je vsadená nová postava.

~~~

„Ja tomu neverím Albus! To nieje možné! Keby že to bol Potter, to by sa ešte dalo pochopiť. Ale ON?! To je vylúčené!“ rozčuľovala sa profesorka McGonagallová v riaditeľni po tom ako sa skončilo stretnutie rodín a šampiónov.

„Minerva, nemôžeme s tým nič urobiť, čaša sa rozhodla.“ Povedal kľudne, ale pokoj nebol ani zďaleka to čo cítil.

„Ale.. ale.. To je predsa hrozné! Nemôžeme dopustiť aby práve ON reprezentoval našu školu!“

„Bohužiaľ Minerva, pravidlá nedovoľujú odstúpiť zo súťaže..“ Zmierene si sadol za stôl, „nedáš si čaj?“

„Nie vďaka.“ ‚Tu bude potreba niečoho silnejšieho,‘ domyslela si a vstala z kresla. „Dovidenia Albus.“

„Dovidenia Minerva,“ počkal kým za sebou zavrela dvere a zničene zložil hlavu do rúk.

„Takže je to pravda? Naozaj budú štyria reprezentanti?“ Ozval sa zo steny portrét Phineasa.

„Ach, ani si nevieš predstaviť čo by som dal aby to tak nebolo,“ zalamentoval.

Podobné rozhovory prebiehali snáď v každom kúte Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Od zatuchnutých katakomb žalárov, cez chodby ktorých steny sú už od nepamäti potiahnuté pliesňou až po samotné hranice areálu.

Dokonca aj Acromantule to zaujalo.

Pri tomto nečakanom zvrate udalostí sa celkom zabudlo na druhého šampióna školy, Cedrica Diggoryho. Ten teraz sedel v kúte sovinca a vyplakával sa jednej Sove Pálenej. „Prečo, ja- ja som chcel byť reprezentant a namiesto toho si na mňa nikto nespomenie.. Každý len lamentuje nad ním a ja môžem kľudne zapadnúť prachom..“ jeho reč sprevádzalo niekoľko potiahnutí nosom.

„Hu Húů huh uhůůúh.. Hú,“ snažila sa ho utešiť a celkom sa jej to podarilo.

„Vďaka Hermelína, ty si ma vždy dokázala vypočuť a utešiť ma,“ usmial sa, dal sove jeden bozk chutiaci po višňovom lesku na pery a odobral sa do hradu nedbajúc na výkaly sov a kusy peria prilepenom na jeho plášti.

„Ako si to predstavujú! To JA som mal byť reprezentantom!“ Rozľahol sa krik chlapca-ktorý-dofrasa-nemôže-zomrieť, chrabromilskou klubovňou.

„Ukľudni sa, kamarát,“ Ronove slová “hrdinu“ usadili. Weasley - neWeasley, má rešpekt!

„Ale musíš uznať Ron, že je to nespravodlivé..“ Vraviac to sa mu z očí začali hrnúť slzy, mohla za to hlavne jeho náladovosť, ktorá sa nedávno začala prejavovať vo zvýšenej miere.

„Pravda kamarát.. Popravde nechápem ako sa právne niečo tak hnusné, blbé a dokonca zo Slizolinu mohlo stať reprezentantom..“ rapotal a pritom Harrymu prečesával rukou vlasy a v objatí sa spolu pohupávali dopredu a dozadu. Ron zrejme po svojej matke zdedil viac ako by si myslel.

„Ešte je tu Cedric!“ Pripomenula im zubatá bifľa-.. (autorka sa ospravedlňuje za odhalenie neprajných faktov) ..-ich dobrá kamarátka Hermiona Grangerová a zasnene sa pozrela do časopisu Playboy schovaného za knihou Aritmancie.

„Čo to tam máš?“ Opýtal sa Ronald rozrušený jej pohľadom a knihu aj s časopisom jej vytrhol.

Po zhliadnutí tela kulturistu Hlinku pri sexe s jej fotkou vlepenou do časopisu -pripomeňme že spomínaný kulturista mal namiesto svojej hlavy hlavu Cedrica Diggoryho- zozelenal, zčervenal, zmodrel a nakoniec i zhnedol. Keď sa jeho farba ustálila na fialovel zmohol sa len na: „fuj,“ a bežal zvracať.

„Bleeeeeeeeeeeeee,“ keď však nárek chlapca-ktorý-prežil nevzbudil u pozorovateľov žiaden dojem, Harry prestal plakať, utrel si tvár a so šomraním o ignorantských egoistoch opustil klubovňu.

Cestou na pozemky sa ale stretol so štvrtým reprezentantom. Nahneval sa a začal naňho kričať, ten však nejavil žiadne známky vnímavosti a posúval sa ďalej smerom ku kuchyni.

„Prečo ma ignoruješ! Som predsa Harry Potter! Hviezda! Keby som chcel mohol by som ťa dať zavrieť do Azkabanu!“ Ten bol však voči hrdinovi sveta apatický, jedlo bolo dôležitejšie.

„Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!“ začal Harry jačať, keď vtom k nemu z vedľajšej chodby pribehol niekto známy.

„Harry! Upokoj sa! Tu máš, daj si čokoládu.“ Niekto mu násilne strčil do krku kus výbornej čokolády z Medových labiek, bol to Lupin. Skôr ako sa hviezda čarodejníckeho sveta spamätala zo šoku bol ex-učiteľ Obrany proti čiernej mágii preč.

Cestou k Hagridovi stretol len pár deciek obhadzujúcich sa kameňmi a párik testralov mužského pohlavia ktoré si zrejme mysleli že ich pri ‘párení‘ nikto neuvidí.. kto by aj?

„Hagrid! Otvor!“ Keď sa však dvere neotvárali, chlapca chytila nervozita ktorá vďaka jeho zlému psychickému stavu prerástla do hystérie a neskôr do depresie. Zrútil sa k spodku dverí sa ticho nariekal.

„POTTER!“ Zajačal niekto ale chlapec nereagoval.

„Harry, zlatko..,“ skúsil to muž jemnejšie, to však len vyvolalo u chlapca šok. NAOZAJ ho nazval tak ako ho nazval?!? Vytreštil oči a utiekol smer hrad zanechávajúc za sebou škeriaceho sa profesora elixírov.

Psychika urobila svoje a o chvíľu niečie telo padalo z astronomickej veže. Nenarazilo však na ostré kamene ale dopadlo na niečo mäkké, no i tak dosť tvrdé na to aby ho to zabilo.

Pod vežou totiž ležalo zhruba 300 tiel. Medzi nimi sa dali rozpoznať ku príkladu pozostatky Minervy McGoagallovej, Albusa Dumbledorea a Cedrica Diggoryho.

Nestávalo sa predsa každý deň že by sa reprezentantom Trojčarodejníckeho turnaja stal Hugo Posera..

~~~

//áno viem, zámer sa tak celkom nevydaril (~;

*slová: "Tu máš, daj si čokoládu" nepatria mne ale k poviedke Severus Snape a primuska v plamenech na stránkach Fantasmagorium.net

odporúčam prečítať ;)

[ » na začiatok « ]