Kapitola:
Pridaná: 19.2.2008, 19:59:50
Čítaná: 1363×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ashton Sumerrey, Gabrielle McBeyová
Stručný dej: Aj takto nejako môže vyzerať prvý deň na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » Rokfort

Malé hnedovlasé dievča nastúpilo do rokfortského expresu. Kráčalo po prázdnej chodbe vlaku. Všade bolo ticho ako v hrobe a zdalo sa, že je tu prvá. Prechádzala sa po vozňoch, a nakoniec sa jej zdal sympatický ten predposledný. Sadla si hneď do prvého kupé. Kufor si vyložila na magicky zväčšenú policu a klesla na jedno zo sedadiel. Cez okno zamyslene hľadela na pustú stanicu...

Ubehlo asi dvadsať minút, kým sa objavili prví cestujúci. Malá čarodejnica si už medzitým stihla vybrať učebnice, a precvičovala si drobné zaklínadlá s jednoduchou teóriou. Tým zabíjala čas ešte niekoľko minút. Vtom sa otvorili dvere jej kupé, a vošiel potkýnajúci sa čiernovlasý chlapec v pridlhom habite. „Ahoj! Môžem si prisadnúť? Prišiel som medzi poslednými...“ Dievča sa pozrelo z okna. Stanica bola plná pary a postávajúcich rodičov, ktorý mávali svojim deťom na rozlúčku. Začudovalo sa, že už ubehlo toľko času.

„Áno. Jasné, sadni si.“ prikývla. Chlapec vďačne kývol, a tackavo si sadol.

„Ani ty ešte nie si v habite? Veď ja som im vravel., že ich netreba hneď...“ vravel zamračene.

„No, muklom by to bolo divné, keby som šla len tak po muklovských uliciach v habite. Vieš, nebývam v čarodejníckej štvrti.“ odpovedala mu.“ A komu si vravel, že ich tak skoro netreba?“

„Mojim rodičom. Tiež chodili na Rokfort, ale dosť dávno. Na všeličo už zabudli. Napríklad aj na to, že habity u madam Malkinovej sa dajú ušiť na mieru..“ hundral a potiahol si koniec pridlhého habitu. Chvíľu sme len mlčky hľadeli a potom sa znova ozval.

„Inak, ja sa volám Ashton Sumerrey, a ty?“

„Och, ja som Gabrielle.“ predstavila sa. „McBeyová.“

Potom opäť nastalo ticho. Prerušila ho až Gabrielle.

„Aj ty ideš prvý raz na Rokfort?“ spýtala sa ho, hoci sotva vyzeral na viac ako jedenásť rokov. Mal červené líca a veľké, modré oči.

„Áno.“ potvrdil. „Ale viem o ňom veľmi veľa, pretože aj môj brat Deen tam chodí.“

„Naozaj? A koľko má rokov? “

„Už je piatak.“ odvetil. „Mám ešte jednu sestru- Victoire, ale má ešte len sedem rokov.“

„Ja o Rokforte viem len z učebníc, a tie sa skôr zameriavajú na históriu a dejiny.“

„V tom máš pravdu. Ale my budeme mať predsa veľa času hrad preskúmať, nie?“ nadhodil. Gabrielle sa uškrnula. Ten nápad sa jej veľmi pozdával. Zamyslene si predstavovala tajné kamenné chodby, príšery ktoré ich naháňajú a prázdna komnata, do ktorej sa môžu skryť...

Z príjemného snenia ju vyrušilo tiché húkanie.

„Čo to bolo?“ spýtala sa.

„Och, to je len Bessie. Moja sova.“ vysvetľoval Ashton.

„Aha. Ja mám zasa mačku.“ Gabrielle sa postavila a zobrala košík, ktorý doteraz nehybne ležal na polici s batožinou. Položila si ho na kolená a vybrala z neho spiace mačiatko.

„Toto je Bubllie.“ zašepkala. Bessie však zahúkala hlasnejšie a mačiatko sa prskajúc zobudilo. Zdvihlo hlavičku k hnedej sove s jantárovými očami a nespokojne zamraučalo.

„Neboj sa Bubllie. To je len Bessie.“ chlácholila Gabrielle vystrašené mačiatko a škrabkala som ho medzi uškami. O chvíľu už pokojne priadlo.

„Prepáč Gabrielle.“ ospravedlňoval sa Ashton za svoju sovu . „Je hladná. Ráno sme sa ponáhľali, nestihol som ju nakŕmiť.“

„To nič Ash, veď koniec koncov, už bolo na čase, aby sa zobudila. Pozri! Už sme skoro tu.“

Ashton sa vystrel a pretlačil cez mreže klietky trochu sovích sušienok.

Cez zahmlené okno presvitali čierne vrcholčeky hôr. Gabrielle sa nahla, aby dovidela na stanicu, no bola príliš tma. Prudko sa posadila na späť, a Bubllie jej vyskočila z kolien a dopadla na policu vedľa Bessie. Tá sa vyľakala a začala prudko mávať krídlami o mreže klietky. Bol to len jeden okamih. Otvorili sa dvierka a Ashova sova vyletela cez pootvorené dvere kupé, rovno na chodbu. Tam spôsobila paniku medzi postávajúcimi študentmi. Ashton vybehol za ňou, potkýnajúc sa o habit. Gabrielle využila túto chvíľu samoty, a prezliekla sa do habitu. Znova sa otvorili dvere kupé a dnu vošiel upachtený Ashton s Bessie na pleci.

„Ash !Veľmi ma to mrzí!“ ospravedlňovala sa mu.

„To nič, to nič..“ zahováral. „Navyše som vyšiel na chodbu práve včas, aby som sa dozvedel, že sa máme nastúpiť na chodbe.“ informoval. „Tak poď Gabrielle.“

Vyšli spolu na chodbu a zaradili sa do radu postávajúcich študentov.

[ » na začiatok « ]