Kapitola:
Pridaná: 26.1.2008, 14:15:44
Čítaná: 2341×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Holly Penny, Harry Potter, Vernon Dursley, Petunia Dursley,
Stručný dej: Tento príbeh bude samozrejme o Harrym Potterovi, ale bude to z pohľadu jeho nevlastnej sesternice Holly Penny. Ona je dcéra Vernona s prvou manželkou. Petúnia je jej macocha, nemá ju moc v láske ale musí sa k nej správať vľúdne lebo Vernon si naňu dosť potrpí asi ako na Dudleyho. Dudley, jej nevlastný brat, ju tiež moc nemusí ale celkom s ňou vychádza, už len kôli otcovi. Harry ďaleká rodina. Takmer vlastne nič. taká ďaleká rodina sa ani nepočíta ako rodina... Príjemné čítanie....

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Pán a pani Dursleyovci z Privátnej cesty číslo 4, práve ako zvyčajne robili raňajky v kuchyni. Holly sa práve zobudila na dupot Dudleyoho ktorý bežal do kuchyne. Vstala z postele,pozrela sa von oknom a potom sa prešla ku skrini ktorá mala otvorené jedny dvere na ktorých bolo zrkadlo. Pozrela sa doň, a hned sa začala obliekať. V tej izbe však bola ešte jedna postel. na tej spal chlapec s čiernymi vlasmi, malou jazvou v tvare blesku na čele. Práve sa mykol na posteli až vyzeralo že sa prebere. A naozaj otvoril oči a hľadel na postavu pri skrini, už oblečenú no rozmazanú. Dal si okuliare z kruhovými sklami, a zadíval sa na postavu na ktorej bolo jasne vidieť že je to Holly a usmieva sa naňho veľkým úsmevom takmer cez celú tvár ružovej farby. Mala oči veľmi podobné Harryho očiam boli zelené. Vlasy mala blond ale z hnedou farbou.

,,Dobré ráno Harry" povedala odrazu Holly, stále sa usmievajúc.

,,Dobré ráno" odpovedal Harry a aj on sa usmial. ,,Ako si sa vyspala?" povedal Harry vstávajúc z postele.

,,Celkom dobre, a ty?"

"Ano určite lepšie ako v komore pod schodmi" a pousmial sa. ,,Som ti zato naozaj vďačný" začal sa obliekať ,,Keby že si to u strýka Vernona nevydupeš tak tak spím ešte teraz... Aj ked po dupote Dudleyho by som už nespal"

Holly sa začala smiať ,,Rada som to pre teba spravila. Bolo to nefér že ja a Dudley máme také veľké izby a ty si v komore na metly!" dopovedala a podišla k dverám ,,Počkám ťa dolu pri raňajkách" a odišla. Pomaly šla dolu schodmi, a počúvala o čom sa dolu rozpráva. Bolo ticho až na zvuk príbora. Pridala na kroku a vošla do kuchyne. ,,Dobré ráno Vám všetkým" to posledné dosť zvýraznila. Petúnia a Dudley naňu vrhli zabijacký pohľad. ,,No dobré ránko zlatíčko" odpovedal milo Vernon. ,,Pod sadni si a napapaj sa." dokončil Vernon. Holly sa pozrela na Dudleyho ktorý vyzeral akoby šiel prasknúť od zúrivosti. Holly sa potichu zasmiala, lebo takéto pohľady Dudleyho ju tešili. ako ona vravela: ,,Občas mu to nezaškodí, ak nebude stredobod pozornosti". Vtedy vošiel Harry. ,,Dobré ráno" povedal a prišiel bližšie. ,,Dobré, dobré" odpovedal Vernon. Holly mu totiž prikázala aby sa aspoň trochu choval k Harrymu dobre. ,,Ahoj, pod sadni si" povedala Holly. Po jedle išiel Vernon do práce a Petunia išla kúpiť novú rovnošatu do školy. Harry a Holly zostali sami. Išli sa hrať na počítač, pozerali telku, v ktorej hovorili a zvláštnych udalostiach a medzitým už prišla aj Petunia z Dudleym

a Vernon s práce. než sa nazdali, bol večer a išlo sa znovu späť.

Ráno sa Holly zase zobudila na dupot Dudleyho za raňajkami, no tentoraz bol o niečo väčší. Dudley sa zrejme veľmi ponáhľal. Asi bol dosť hladný. Harry bol hore skôr ako ona. Bol už oblečený, len niečo robil pri stole. Vstala a šla do kúpeľne. Harry si ani nevšimol že odišla. Prišla z kúpeľne už oblečená a učesaná. Išla dolu aj s Harrym a potom ju to napadlo ,,Ved Dudley má dnes narodeniny" pozrela na Harryho ktorý sa tváril kyslo. ,,Takže dnes ideme do zoo" doplnil Harry. Vošli do kuchyne a videli veľké balíky v ktorých mal Dudley darčeky. Jedlo už bolo na stole, ale Dudley nejedol ale pozeral si z vrchu darčeky a potom zreval. ,,Tridsaťšesť" pozrel na mamu a otca. ,,Chrobáčik, nerátal si darček od tety Marge" povedala potichu Petunia. ,,No tak je tridsaťsedem" a už bol celý červený. ,,Menej než minulý rok" a čakal nejakú odpoved.

,,A ked pôjdeme von kúpime ešte dva darčeky, čo ty nato? Bude to stačiť?" Dudley sa na chvíľu zamyslel zjavne to nebolo preňho ľahké. ,,Takže ich bude tridsať... tridsať..." ,,Tridsať deväť, srdiečko" pomohla mu Petunia. ,,No dobre" a zvalil sa na stoličku.

Holly a Harry sa na seba pozreli zhrozenými pohľadmi. A dali sa dojedla. Po ceste bolo ticho. Nikto neprehovoril ani slovo až v zoo. Holly išla s Harrym a Vernon, Petunia a Dudley šli spolu. Stretli sa až pri teráriách. Holly odišla lebo nemá rada plazy. Harry podišiel k jednému hadovi, kde stál aj Dudley a reval ,,Pohni sa, no tak pohni sa!" had sa však nepohol. Dudley prešiel sklamaný k ďalšej pre sklenej klietke. Harry sa oprel o zábradlie a pozeral na hada. Had odrazu zdvihol hlavu a žmurkol. Harry neveril vlastným očiam. Tiež žmurkol. Had pozrel na Dudleyho ,,Toto tu mám v jednom kuse."

,,Viem" zašepkal Harry ,,Musí to ísť hrozne na nervy" had prikývol. Odrazu tam dobehol Dudley, odsotil Harryho na zem a nalepil sa na sklo. Dobehla tam Holly a ked uvidela že sklo zmizlo odpadla. Had vyšiel ,,Brazzília, už nech sssom tam.. vďaka, kamoššš." Harry pozeral ako na zjavenie. Harry vstal a zobudil aj Holly. Pozreli na Dudleyho a on bol za sklom presne tam odkiaľ vyliezol had. Pop ceste domou bolo počuť iba drkot Dudleyho zubou. Zvyšok dňa strávili len tým že sa prechádzali po dome a sem tam si niekto povedal ničo popod nos. Ráno bolo rovnaké. No však tesne po raňajkách, ked šiel Harry po poštu, našiel tam zvláštny list. Bol preňho. Vošiel späť do kuchyne a začal si svoj list otvárať.

Pokračovanie nabudúce....

_____________________________________________________________

Takže chcem povedať len toľko.... Vdaka že ste to prerčítali... ohodnotili hviezdami a okomentovali v komentároch.:D

[ » na začiatok « ]