Poviedka:
Pridaná: 14.1.2008, 17:19:06
Čítaná: 3447×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Alice, Frank, Bellatrix
Stručný dej: Asi takto vyzeralo pamätné stretnutie Alice, Franka a Bellatrix...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

Hodiny stojace na nočnom stolíku chladnej nemocničnej izby ukazovali neskorú nočnú hodinu. Ich hlasné tikanie občas prerušilo zavytie vetra opierajúceho sa do okien mokrých od divých snehových vločiek lepiacich sa na prázdne sklá,ale ani táto januárová hra počasia nemohla prerušiť sen bledej ženy zmietajúcej sa na jednoduchej kovovej posteli.

„nie Frank...nehovor im to!“ ozval sa jej v hlave vlastný výkrik po ktorom sa prudko obrátila skĺznuc pri tom z vankúša. Opäť bola ovládaná snom, ktorý ju prenasledoval už viac ako desaťročie.

„ticho ty aurorská špina v momente mi odpovedz na otázku CRUCIO!“

Po ozvene výkriku v ktorom sa odrážalo všetko utrpenie jej manžela rukou silno narazila o studenú mrežu postele, no ani to ju nevytrhlo zo spomienok na tú desivú minulosť. V hlave sa jej ozval šialený smiech a za ním mužský hlas vyrieknuci zaklínadlo, ktoré pred ním použila jeho manželka.

Ešte teraz podvedome zatínala päste pri spomienkach na tú bolesť. Na čele sa jej zjavili kvapôčky potu a škripot jej zubov bol rovnaký ako v tú noc pred viac ako štrnástimi rokmi.

„Alice nehovor im to...nehovor nič...“ hlas jej milovaného sa opäť zmenil v sluchtrhací vresk.

„Alice nie...“ dozneli posledné slová muža, ktorý sa následne na to opäť začal zmietať na kamennej podlahe s desivým výrazom v zmučenej tvári... a potom už len ticho...

Ticho následne prerušené ľadovým ženským hlasom „Nechceš skončiť ako tvoj úbohý nepodarený manžel však nie?“ žena nechala svoje slová doznieť a pozrela sa na mužov stojacich vedľa seba

„Nemusíš...stačí mi pár nepodstatných slov... no tak Alice, už to nemusí tak bolieť...“ uškrnula sa, no keď sa nedočkala odpovede len nenavistného pohľadu zvreskla: „no hovor ty humusácka suka!“ opäť na ňu namierila prútikom. Ich oči, také rozdielne sa vtedy poslednýkrát stretli. „nenávidím ťa ty beštia... NIEEEEE“ žena sa začala bláznivo smiať keď jej kliatba zasiahla bezbrannú aurorku krčiacu sa vedľa bezvládneho tela svojho manžela. „Manžel nie je jediný muž v tvojom živote však nie? Neboj sa moja, my si ho nájdeme... CRUCIO!“ keď ju naposledy zasiahla kliatba trýzniteľkin výsmech prehlušilo jej posledné slovo „NEVILLE....“ vykríkla do temnoty a strhla sa so spánku.

V tej istej chvíli ako Alice Longbottomová otvorila oči ,dopadol na zem hárok pergamenu stále skrčenému prstami desiatky kilometrov vzdialeného chlapca. Pri jeho nohách ostalo bezvládne ležať utorkové vydanie Denného proroka a tých pár slov v nadpise nemohlo zhmotňovať nenávisť a strach, ktorý zaplnil celú chladnú miestnosť. Nebol na svete hádam nikto iný ktorý by pociťoval pri písmenkách tvoriacich vetu „Hromadný útek z Azkabanu“ také bolestivé pocity...

[ » na začiatok « ]