Kapitola:
Pridaná: 4.1.2008, 22:47:18
Čítaná: 3605×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Bellatrix B.
Stručný dej: Pár dní zo života vašej obľúbenej postavy...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » osemstomiliónta časť denníka Bellatrix B 2 » Vlastne už DBL :D (miliarditá časť ) 3 » Ležatoosmičková časť alebo teta Araminta 4 » Nepomenovaná časť Bellinho denníka

2.9. 5. Ročník

Mohla som si to myslieť...ešte som sa ani nestihla poriadne nadýchnuť keď do triedy vletel Nicolas so svojím typickým pohŕdavým výrazom v tvári a premeral si nás všetkých od hlavy po päty. Niektorí, ktorí cez prázdniny zabudli na jeho spôsoby sa ešte spamätávali zo šoku, keď sa zvalil za stôl, vzdychol si a bez štipky záujmu prehodil „PIATACI do šľaka aj s týmto sprostým ročníkom...“ mávol prútikom na tabuľu, ktorá sa dokorán otvorila a vyštekol na nás : „Uvedomuje si aspoň dakto okrem mňa v tejto triede čo to znamená piaty ročník??“ samozrejme nikto ani nedýchal, ako vždy keď sa nás niečo pýtal, nie to ešte, aby sa dakto odvážil odpovedať. Na OPČM dokonca mlčala aj Evansová, i keď na všetky jeho otázky samozrejme odpovede poznala, tak ako i my ostatní (pravdaže...veď OPČM...)

„Ak na mňa aj o desať mesiacov bude niekto takto čumieť, ako na smrtochvata na korčuliach prisambohu ...nech si ma nepraje.“ Znova namieril prútikom na tabuľu, do ktorej sa vryli tri písmená... také isté, aké sa vzápätí vytlačili každému z nás na predlaktie, akoby ich tam vytískala nejaká neviditeľná pečiatka. „VČÚ...pre tých dementnejších“ odmlčal sa a pozrel na chrabromilský rad „skúšky vynikajúcej čarodejníckej úrovne...“ nechal v tom tichu doznieť svoje slová

„V tejto triede, ste sa toho naučili viac než dosť a predpokladám, že to na skúškach aj dokážete, lebo ak bude mať niekto náhodou známku horšiu ako D...“ prútikom namieril na Siriusa, ktorému vzápätí otrieskalo o lavicu ruku, v ktorej držal brko a niečo ním čmáral na zdrap pred sebou.

„S jeho hlavou sa stane niečo podobné ako s rukou Blacka...“ usmial sa na zazerajúceho bratranca, ktorý si so zaťatými zubami zvieral zlomenú ruku. (alebo čo to s ňou mal)

„Tento rok, budete drieť ako domáci škriatkovia, budú vám praskať lebky vo švíkoch príčinou preplnenosti mozgov...samozrejme“ zasmial sa... „tým, ktorí mozgy majú...“ veľavravne sa pozrel na Pettigrewa, na čo sa ozval z nášho radu rehot a bezgulovec si celý červený dačo zašomral.

Nooo takže asi takto nás po prázdninách privítal náš milovaný vedúci fakulty. Ten má na rozdiel od Gonnie, s ktorou sme mali hodinu poobede aspoň šmrnc... zatiaľ čo ona a pred ňou Laproaková len monotónne mleli o tom, že tento ročník bude ťažký a náročný a skúšky najdôležitejšie v živote, Nicolasove slová mali aspoň nejaký účinok, lebo ako som po hodine zistila, žiadnym kúzlom mi tie debilné písmená z ruky nešli preč a ako som si stihla všimnúť, ani Ciss a nikou inému. Evanovi a Edovi sa ich síce podarilo premeniť na SČÚ (sexuálna čarodejnícka úroveň- rebríček nemenovaných činností od najnevinnejšej, po tú najperverznejšiu), ale to sa po desiatich minútach zas zmenilo na pôvodné.

Po večernom metlobalovom zhromaždení a oboznámení nás s našim novým kapitánom (Rodo) som mala konečne príležitosť sa v súkromí šatne privítať po ubíjajúco dlhom čase prázdnin s mojim najdrahším (taktiež Rodo :D)

„oooooch tak strašne si mi chýbal...“ dostala som zo seba po takmer únavne dlhom splynutí orálnych dutín :D

„Ty mne ani nie...veď mám ruku...“ žmurkol na mňa, za čo si zaslúžil pekný kopanec.

„Veď ty počkaj!! Aby si tú ruku nemusel používať do smrti...“ a asi nejako takto sa rozvíjala naša debata, kým sme neprišli do pohodlia vyhriateho hradu a prázdnej chodby, kde sme si mohli vymeniť ešte pár tých slín (romantika 4ewaa :D) v jednom zvlášť nenápadnom rohu. Teda, aspoň sme si mysleli, že je nenápadný, kým sme si nevšimli vo vzdialenosti asi 3 metre také malé otrasné žlté(bifľomor :S) vyvaľujúce na nás okále, akoby sme práve predvádzali nie 3. métu (SČÚ) ale dvadsiatu...

Bolo mi to vrcholne nepríjemné, byť terčom prváckych humusáckych (to sa pozná na prvý pohľad) orgánov zraku, nuž som na tú malú chiméru zvreskla, že nemá čumieť jak mucha na rozšľapnuté hovno, na čo ona ale vykrivila ksicht do grimasy podobnej Andromedinej, keď dostane teta Morgana záchvat a začne do Siriusa hádzať všetko, čo má po ruke vrátane nožov a sklenených nádob.

„Ja...ja...som vás nesledovala...“ vykoktala sa a Rodo dostal záchvat smiechu, čo bolo podľa mňa nemiestne, ak berieme do úvahy, že ja som si práve získavala autoritu.

„A ja...ja ne mám pristúpený mozog...“ zopakovala som jej intonáciou a namierila som na ňu prútikom. Chytila ma diabolská nálada... Za sprievodu Rodovho nezaujatého výrazu a zívania som na ňu poslala capilli-volito ktoré jej dlhým hnedým vlasom spôsobilo dopravný kolabs a okrem toho, že jej zatienili výhľad ju začali aj štekliť, na čom som sa ja výborne zabávala. „Ale no taaak...veď sa bráň!“ vyprskla som na ňu, keď sa rukami márne oháňala a snažila sa skrotiť svoje háro.

„To ťa doma neučili ani jedno posraté obranné, alebo upokojujúce kúzlo?...čo to máš za rodičov, že ťa nechajú ísť do Rokfortu s vedomosťami trolla...“ znechutene som sa jej prihovárala, keď sa vtom takmer urevaným hlasom ozvala „moji ro-rodičia nevedia čarovať...“

„Naozaj? Oni sú muklovia?“ sklopila som prútik a keď malá prikývla, očividne čakajúc moje ospravedlnenie, poslala som na ňu silnú dávku môjho obľúbeného u umrnčancov, „reicio!“ so slovami „špina jedna humusácka“ Potom som s pôžitkom sledovala ako ju odhodilo o pár metrov ďalej a s vyrazeným dychom ju to nechalo ležať na zemi. Keď sme s Rodom okolo nej prechádzali premohla som nutkanie na ňu napľuť a zasyčala som „byť tebou rýchlo zabudnem na to, čo sa ti prihodilo... a ešte jedna rada... viac sa mi na oči neukazuj...ani nikomu, kto má aspoň štipku čarodejníckej cti, lebo môžeš dopadnúť ešte horšie... ja som ťa len upozornila na možné nebezpečenstvo vzhľadom na tvoju zasratú krv...“ a usmiala som sa uchopiac Rodovu ruku.

„Ako pekne si ju na Rokforte privítala“ zazubil sa na mňa drahý len čo sme zašli za roh

„Veď si musíš získať rešpekt pred humusáckymi prvákmi... aby vedeli, čo ich do budúcnosti čaká, keď ma stretnú v zlej nálade, lebo bambus je slepý jak dementor a nemôže si špinu chrániť všade.

„Rodo ale ja to nechápem...ako tie detiská môžu mať vôbec odvahu sem vojsť a všetko tu...“

„špiniť už len dýchaním čistého čarodejníckeho vzduchu...“ ukončil vetu za mňa a pokrčil plecami

[ » na začiatok « ]