 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella38. kapitola: KoniecKeď sme so Severusom prešli cez bránu, akoby sme vstúpili do iného sveta. Do sveta, kde už nechodila Aella s Remusom, a Severus nebol ten čudák zo Slizolinu. Boli sme spolu. Držali sme sa za ruky a nič sme nehovorili. Len sme sa prihlúplo usmievali. Nemohla som uveriť, že Sev bol schopný povedať mi niečo také krásne! Myslela som si, že je chladný. A odmeraný. Že prejaviť cit je preňho také nemožné, ako pre Hagrida napiecť chutné koláčiky. No mýlila som sa. Nielen že svoje city prejavil, ale prejavil ich tak jemne a milo, až som nadobudla pocit, že pri mne nestojí Severus, ale akýsi iný muž, ktorý vypil Všehodžús so Severusovým vlasom. „Kam teraz?“ spýtal sa, keď sme dorazili k dubovým dverám. Mlčala som. Myšlienka, že sa musím bezodkladne rozísť s Remusom, bola dotieravá. Vkrádala sa mi do hlavy a ja som ju nevedela za ten svet odtiaľ dostať. „Mohli by sme chvíľu ostať vonku?“ „Nebudú sa po tebe zháňať?“ zdvihol obočie. Tón jeho hlasu jasne dokazoval nechuť opustiť ma preto, aby som sa stretla s Remom. „Nech,“ usmiala som sa naňho a dúfala som, že to odoženie jeho chmúrnu náladu. Opäť sme mlčali. Prešli sme pri jazere a zamierili sme k záhradkám. K tým, v ktorých som bola s Remusom nespočetne veľa krát. K tým istým, v ktorých som sa od slizolinských metlobalistov dozvedela, že Severusovi sa „asi“ páčim... Bolo to tak dávno! Sadli sme si na lavičku. „Nie je ti zima?“ spýtal sa napäto. „Nie.“ „Hm, a nechceš niečo? Nie si smädná, alebo...“ „Severus!“ zasmiala som sa. „Nemusíš mať o mňa starosti. Nie som smädná, hladná a nie je mi zima.“ „Dobre, prepáč,“ zamrmlal. Potom sa prudko postavil a začal sa prechádzať predo mnou. „Ja len neviem, ako sa mám správať! Nikdy predtým som nemal problém rozprávať sa s tebou, ale teraz je to úplne iné! Ja...a ty...my sme sa....“ „Bozkávali?“ zdvihla som obočie. „No ak si si nevšimla, tak hej!“ Teraz som sa naozaj rozosmiala z plného hrdla. „Nesmej sa mi!“ zvolal. Bol taký milý! Dokázala som zneistiť Severusa Snapa! „Ale veď ja sa ti nesmejem,“ povedala som a vstala. Až teraz som si uvedomila, o koľko bol odo mňa vyšší. Keď som ho chcela objať okolo krku, musela som sa postaviť na špičky ako baletka. „Severus, proste sa ku mne správaj ako doteraz, dobre? Ja som tiež trochu nesvoja, ale to je len...“ zamyslela som sa, „...hm, sila zvyku!“ Odhrnul mi z tváre neposlušné vlasy a pritisol svoje pery mne na líce. Zašepkal: „Ja toto si nemusím zvykať veľmi dlho.“ Usmiala som sa. „Ale teraz už poďme. Lupin bude zvedavý, kde tak dlho trčíš.“ „Ty si hrozný!“
*
Do chrabromilskej klubovne som sa len tak vliekla. Čo im poviem? Kde som bola? „Ely!“ zvolal ktosi moje meno, keď som prechádzala po chodbe na treťom poschodí. Otočila som sa a zazrela som Lily. „Kde si sa túlala?“ spýtala sa ma zvedavo. „Ach, no,“ rozmýšľaj, Ely, rozmýšľaj! „bola som v soviarni. Poslať našim list.“ Dobré! Práve som si pridala Lily na zoznam osôb, ktorým klamem. Pekne sa to rozrastá. „Aha. Hľadal ťa Remus.“ „Veď už idem,“ vzdychla som si. Lily sa rozbehla a ja som šla za ňou. V klubovni bolo plno ľudí. Všetci siedmaci oslavovali koniec skúšok. Pridali sa k nim aj žiaci iných ročníkov, takže hluk bol takmer neznesiteľný. „Kde si bola?“ spýtal sa s úsmevom Remus a objal ma. „Gratulujem k známkam!“ „Veď ty máš ešte lepšie ako ja.“ „No...na známkach nezáleží,“ uškrnul sa. „Len som chcel nejako začať rozhovor.“ „Rem, musím sa s tebou rozprávať,“ povedala som ticho. „Osamote,“ dodala som, keď Remus kývol na dve voľné sedadlá pri kozube. „Čo sa deje? Tváriš sa tak vážne,“ zasmial sa. Kráčali sme po schodoch k mojej izbe. Vnútri nikto nebol, okrem... „Kleio!“ zvolala som, keď som uvidela sovičku. Poponáhľala som sa k nej a stiahla som je z nôžky list. „Čo píšu?“ spýtal sa Remus. „Neviem, práve som ten list zobrala,“ odsekla som. Možno až príliš drzo. „Prepáč,“ zahundrala som a schovala som si list do vrecka. Musel počkať. „Naozaj, prepáč, nechcela som byť taká hnusná,“ vzychla som si. Remus sa na mňa usmial. Bože, to bude ťažké! „Tak, čo bolo také dôležité, že sme sa museli rozprávať osamote?“ „Rem, ja...“ Ale ako začať? Ako mu mám povedať, že sa s ním rozchádzam? Načo som, ja hlupaňa, chodila tri roky s jedným chalanom? Teraz nemám vôbec skúsenosti s rozchodmi! „Ja,“ zhlboka som sa nadýchla a spustila som: „Posledné roky boli pre mňa ťažké,“ Remus si sadol a zaujato na mňa hľadel. Ja som sa prechádzala pred ním. „Ty to nechápeš, pretože tvoji rodičia ťa majú radi. Aj napriek tomu, že si....iný.“ Trhane sa zasmial. „No moji nie. Nemajú radi nikoho, kto nie je ako oni. A to bolo ťažké. Tento rok bol najhorší. Ocko...ten sa so mnou ani nerozprával. Nenapísal mi jediný list. Poly na mňa zaútočila! Bol si pritom...A mama...tá ma už ani nenazývala svojou dcérou. Rem, to bolí. Keď ma ľudia, ktorých mám nadovšetko rada, ignorujú. Tak,“ odmlčala som sa a pozrela som sa mu priamo do očí. „Tak som sa rozhodla. Už viac nechcem byť čierna ovca rodiny.“ Chvíľu na mňa hľadel. Potom, akoby pochopil význam mojich slov, vyvalil oči. „To znamená že si...“ Vyhrnula som si rukáv. Zalapal po dychu a nedokázal odtrhnúť zrak od môjho predlaktia. „To však neznamená, že s nimi súhlasím. Len...len som pokladala za vhodné, aby si to vedel.“ Zakašľal. „Hm, tak to ďakujem, že si ma informovala,“ povedal chladne. Ani neviem, čo som čakala. No rozhodne nie takú bolesť, akú mi ten jeho tón hlasu spôsobil. A vedela som, že to bude ešte horšie. „Rem, to nie je všetko.“ Zdvihol obočie. Prišla som až k nemu, chcela som ho chytiť za ruky, no odtiahol sa. Vstal a postavil sa k oknu. „Remus,“ začala som. „Dnes po skúškach som šla...“ „Viem, kam si šla. Práve si mi to ukázala.“ „No, áno,“ opäť ten tón! „Ale nevieš, s kým som tam šla. Ja...šla som so Severusom.“ „S Ufňukancom?“ „On nie je Ufňukanec!“ zvolala som prudko. „Aella, načo mi to hovoríš?“ „Lebo chcem, aby si to vedel!“ povedala som. „Remus, ja ťa ľúbim, to vieš. Ja som len nevedela, že sa dá ľúbiť viac, ako jedného človeka.“ „Čože?“ „Severus, on...“ „Snape?!“ Privrela som oči. „Rem,“ otvorila som ich, no Remus tam nebol. „Rem? Ako voláš Snapa?“ ozvalo sa od dverí. Otočila som sa. Stál tam Remus sa na tvári mal akýsi neurčitý výraz. Niečo medzi hnevom a pobavením. „Sev? Sevi? Fňučko môj?“ „Remus, prestaň.“ „A čo si čakala?!“ skríkol. Ešte nikdy na mňa nekričal! „Že ti zagratulujem? Poprajem vám všetko dobré do života? Že budem taký veľkorysý, že ti dám čas na rozmyslenie? Chceš jeho, či mňa...je to jedno, rozmýšľaj ako dlho chceš...?“ „Chcela som byť len úprimná.“ „Tak to si si našla naozaj zlú chvíľu!“ „A kedy som ti to mala povedať?“ kričala som aj ja. „Keď sa presťahujeme do nášho domu? Alebo keď ma prichytíš, ako ťa podvádzam so Severusom? To si chcel? Aby som predstierala, že milujem len teba? Aby som ťa zranila o niečo neskôr? Dobre, ako chceš! Môžeme sa tváriť, že tento rozhovor sa nikdy nestal!“ „Si smiešna,“ odfrkol. „A ty si hlúpy,“ odsekla som. „Odíď!“ „Si v mojej izbe!“ „Fajn!“ skríkol. „Fajn!“ „Zbohom, nechápem, ako som ťa mohol ľúbiť.“ Zvrtol sa, vyšiel von a zabuchol za sebou dvere. „Nechápem, ako som ťa mohol ľúbiť.“ V momente, keď to vyslovil, srdce akoby sa mi rozpadlo na dve časti. Jedna, tá ktorá vedela, že som sa nezachovala správne, krvácala. Druhá sa tešila, že je voľná. Usmiala som sa. Našťastie tá veselá časť je väčšia.
*
Som hrozný človek. Klamem, podvádzam, zraním muža, ktorého milujem a potom mi je do smiechu. Som skazená skrz na skrz. Pár dní po konci školského roka som si uvedomila, že rozchod s Remusom bol jednou z najlepších vecí, aká sa mi mohla stať. Zistila som, že utrpenie, ktoré som videla v jeho očiach, mi spôsobilo veľkú radosť. Ako to? Nuž, to, že som dokázala jedného človeka zraniť, je neskutočne lichotivé. Áno, som hrozný človek! A je mi to jedno!
*
Bola polovica júla a ja som sa prechádzala po svojom domčeku a zhľadúvala som špinavé veci. Dnes mal prísť Severus prvý krát na návštevu, tak som chcela, aby to tu bolo aspoň trochu čisté. Schmatla som nohavice, ktoré ležali v obývačke. Keď som ich chytila, ucítila som v nich niečo ako papier. Jasné! List od Kleio! Od konca školského roka som ich nemala na sebe(tak si viete predstaviť, aký neporiadok u mňa bol, keď nohavice, ktoré som mala pred dvoma týždňami, stále ležali na pohovke). Vytiahla som lístok z obálky a začítala som sa
Ahoj, Aella, Mama mi práve povedala, čo si urobila. Je šťastná. Rovnako ako ocko. No nie preto ti píšem. Pamätáš sa na Kassandrinu knihu? Vieš, že je moja, však? To znamená, že mám jej schopnosti. Bude to znieť zvláštne, no aj ja vidím budúcnosť. Viem, čo sa stane. Alebo aspoň, čo by sa malo stať. Preto sa ozývam. Ely, presne o rok musíš ísť so Severusom do Kančej hlavy. Vieš, tej krčmy v Rokville. Nepýtaj sa, prečo. Ja to neviem, no viem, že tam musíš ísť a vypočuť si jeden rozhovor. Severus potom MUSÍ ísť za Temným pánom a povedať mu, čo počul. Ely, ak to nespravíte, zomrie veľmi veľa ľudí. Ty MUSÍŠ! Prosím! Nepísala by som ti, ak by to nebolo dôležité. Smrteľne dôležité. A ešte niečo, Aella. Musíš podpísať prísahu. Prikladám papier, na ktorom je kúzlo. Stačí jeden podpis. Prosím. Tak, to je asi všetko, Ely, želám ti veľa šťastia. S pozdravom
Medea
Z obálky som vytiahla druhý lístoček. Bolo na ňom len jedno slovo:
„Blasfimo“ „Prisahám“
Pozrela som sa naň trochu nervózne. Staré grécke kúzlo, silnejšie ako Neporušiteľná prísaha, i keď sa to možno nezdalo. Váhala som. Znova som si prečítala Medyn list. Predstavila som si ju, ako ho píše a usmiala som sa. Takmer som pred sebou videla tú jej detskú tváričku, ako vraští obočie, tvári sa zúfalo.... „Accio, brko!“ Vletelo mi do ruky a ja som sa podpísala. V momente, ako som to spravila, papier vzbĺkol a prísaha bola spečatená.
Tak, teraz už len treba povedať Severusovi o tom liste. A splniť to, čo som sľúbila. Vtom som si uvedomila, že so Severusom sa stretnem skôr, ako som plánovala. Zacítila som totiž pálenie na ľavom predlaktí. Temný pán nás volá. Musím ísť.
* * *
posledné SNZ: Som veľmi rada, že ste so mnou vydržali až doteraz. Vlastne, ani nie tak so mnou, ako s Aellou, neskutočne náladovou, trochu hyperaktívnou, veselou a trochu čudnou, možno máličko záhadnou, ale rozhodne milujúcou. Toť krátka charakteristika postavy. Dlho som tiež rozmýšľala, čo vám na záver napísať. Veru som vypustila aj pár slzičiek, aj som sa šialene a hystericky smiala, keď som si predstavila vašu reakciu na epilóg(už čoskoro vo FF HP.sk!), dokonca som prešla „fázou“ odmietania pridania Aelly do FF. No ako vidíte, je tu. Pridaná. Takmer posledná. A ja som zase trochu smutná. Je mi ľúto, že už nezažijem tie perfektné nálety soviek, ktoré ma vždy potešili; alebo že mi Kait nenapíše reklamu, pri čítaní ktorej som sa vždy červenala ako rak(inak, ja som naozaj rak); a vlastne mi bude smutno aj za otázkou, ktorú som uplynulých niekoľko mesiacov nenávidela: „kedy bude nová Aella?“ Preto sa vám chcem najprv poďakovať: Ďakujem! A potom vás o niečo poprosiť: Prosím, ohodnoťte mi túto kapitolku. Nejde mi o 5 hviezdičiek, to naozaj. Vlastne mne o tie hviezdičky nikdy nešlo. Len ju ohodnoťte, ako uznáte za vhodné, ok? A nakoniec vás na niečo upozorniť: Upozorňujem vás, že v tejto kapitole sa asi nachádzajú nejaké tie gramatické, resp. štylistické chyby a to z toho dôvodu, že som "prepustila" moju betareaderku. Chcela som mať totiž túto kapitolu IBA pre seba. Tak, už sa s vami rozlúčim natrvalo(myslím natrvalo pre FF, nie pre túto stránku). Som rada, že napriek množstvu oveľa lepších FF v našej FF ste si našli čas a prečítali si aj toto moje dielo(tzv. kapitolovú prvotinu). Tiež dúfam, že som sa od prvej časti aspoň trochu zlepšila, aj keď, pravdupovediac, mojim zámerom nebolo napísať umelecky dokonalý príbeh. Chcela som proste zabaviť seba aj iných. A pritom som vytvorila úplne nového človeka, ktorého si budem pamätať do konca života – Ely – a vďaka ktorej som „profesijne“ postúpila na rebríčku funkcií tu na hápéčku. Pretože ak by nebolo jej, nikto by si ma ani len nevšimol, nedostala by som sa k Peterke a Aliyz a Sedovi, na chatu v Jáne, na stretko v Prievidzi, nespoznala by som Kiwwiho a Swayna(okrem mnohých iných úžasných ľudí), nenapadlo by ich, že by som mala byť vedúcou Bifľomoru a je možné, že keby som nepísala Aellu, nikto by o mne vôbec nevedel. Vďaka nej som teda spoznala kooooopec ľudí a som jej za to nesmierne vďačná. Jin
PS: Chcela som sa vám poďakovať každému osobne, ale akosi mám pocit, že by som na mnohých zabudla. Preto ďakujem takto hromadne. J.
PPS: Ale špeciálne poďakovanie predsa len patrí Kaitlin a Peterke. A Aliyz a Lusi a Nicce a Ludke. To je už fakt všetko. J.
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|