Poviedka:
Pridaná: 15.12.2007, 17:25:10
Čítaná: 3572×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: Fiction
Postavy: Sally, Nymfa Janka
Stručný dej: Žilinčanka Sally na ceste lesom stretne Nymfu Janku, ktorá beznádejne túži po priateľke. Jednorázovka obsahuje 5 veľmi krátkych kapitol - nedokončené.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

1. Kapitola : Cudzie dieťa

V Žiline býva, jedno dievča menom Sally, ktoré sa na Slovensko nasťahovalo z mesta Santa Monica, keď malo 1 rok. Jej vlastná mama aj otec zahynuli pri autonehode. Teraz žije s ujom, tetou, sesternicou a bratrancom, ktorý majú mená Viktória a Ján Pekní. Nevenujú jej veľa pozornosti, lebo je mladšia ako oni. Popravde sa narodila aj ona na Slovensku, ale so svojimi rodičmi bývala v Amerike. Keď zomreli tak sa znova vrátila do svojej rodnej zeme. Len meno jej ostalo, ktoré má po matke.

2. Kapitola : Prechádzka v lese

Raz sa Sally vybrala do lesa v Závodí, kde aj býva. Obliekla si rifle a vyťahané tričko. Na nohy si obula tenisky.Bolo teplé slnečné ráno a ona stúpala horou. Zrazu sa jej zazdalo, že niekto ide za ňou. Obzrela sa, ale nikoho nevidela. Pomyslela si, že je to nejaké zviera.

A veru aj bolo, ale čarodejné. Prechádzala sa za ňou neviditeľná nymfa, ktorú v lese volali Janka. Nemala nohy ako žiadne takéto bytosti, ale mala vlasy, ktorými sa mohlo pýšiť len malo nýmf. Bola krásna, pôvabná a tvár sa jej na slnku nádherne ligotala. Len tak z ničoho nič si pomyslela: „To dievča predo mnou je také obyčajné. Určite nevie, že ju sledujem. Mohla by som mať novú kamarátku, ktorá by ma spojila s ľudským svetom. Hoci žijem tam, kde oni vôbec netuším čo robia, lebo nemôžem opustiť les. Tu chodia len bezdomovci a sem - tam ide po blatistej ceste niekto so psom. Nemyslím si, že toto bol ich svet. Starká mi predsa rozprávala ako je to v meste krásne. Aj ja by som chcela ísť aspoň do ich dediny, ale musím sa napojiť na človeka ako je ona. Len, aby sa nevylakala.

3. Kapitola : Stretnutie s Jankou.

Sally pobehovala po lese, liezla na stromy a hojdala sa na lanovej hojdačke, ktorá bola vyrobená z hasiaceho prístroja z paneláku. Ale aj napriek zábave sa nemohla zbaviť pocitu, že za ňou niekto je a sleduje ju. Zrazu na pleci pocítila niečo teplé. Nebola to ruka, ale niečo podobné. Akoby to bolo chápadlo chobotnice, ale nemohla tomu uveriť. Prudko sa otočila, ale nikto ani nič za ňou nebolo. Sally nebola zvyknutá ako my, že ju nejaká kamárátka nastraší v lese. Ona nemala priateľky, lebo ju kvôli jej neznámemu dôvodu nemali radi v škole. Dokonca aj triedna učiteľka jej bola akási nepriateľská. Zachvílu sa nad tým zamyslela a potom sa znova vrátila do reality chcela predsa len zistiť kto alebo čo sa jej dotklo. Bola veriaca a každú nedeľu chodila do kostola. A tak si pomyslela či ju to Boh nechytil. Nebola si tým však istá, ale usúdila, že to bolo niečo nadprirodzené.

4. Kapitola : Rozhovor so Sally

Po tom čo sa Janka sotkla Sally nemohla uveriť tomu, že neušla. Toto bolo prvé dieťa z asi dvadsiatich, ktoré nepodlahlo panike a nevzalo nohy na plecia. A tak rozmýšľala o ďaľších krokoch: „Má sa jej ukázať a prehovoriťk nej alebo by mala počkať kým nepríde druhý raz? Nie! Toto si nemôžem nechať ujsť.“ opakovala si stále v duchu. A tak začala konať. Znova ju dostihla a druhý-krát jej položila ruku na plece. Sallyna reakcia bola jasná. Strhla sa a chcela ujsť, ale vtom ju Janka zachytila a ukázala sa jej. Zázrakom akoby to na dievča zabralo, ostala stáť a obzerala si zvláštnu bytosť. Nymfa k nej prehovorila ľudským jazykom: „Ako sa voláš? Budeš moja kamoška?“

Sally sa na ňu prekvapivo zahladela. Nemohla uveriť, že tam kde chodila už 10 rokov a myslela si, že les dobre pozná sa objaví nejaké čudo, ktoré sa k nej prihovorí našou rečou. „V-v-volám sa Sally. Môžeš byť moja kamarátka, ale najprv mi povedz kto si a odkiaľ vieš našu reč?“

„Volám sa Janka a som nymfa. Ľudskú reč ma naučila moja babka, ktorá sa tiež tým istým spôsobom prihovorila nejakej Lucii. Ale ona to mala ťažšie, lebo nepoznala vašu reč. Bývam tu už 18 vašich a 180 našich rokov. Som pomerne mladá, lebo nymfy sa dožívajú 3000 našich rokov, čo sa normálny ľudia nedožívajú.“ predstavila sa mladá čarodejná bytosť. „Ja mám 13 čiže ak som správne pochopila 130 vašich rokov. Tvoja starká bola, alebo je veľmi odvážna a tá Lucia tiež. A ako si predstavuješ naše priateľstvo? Vieš ja nemám moc kamošiek.“

„Ty, že nemáš kamarátky? Tomu neverím! Veď si taká milá a priateľská. Vieš, ja by som sa chcela pozrieť na váš svet v meste či ako sa to volá. Babka mi spomínala, že je tam veľmi pekne a veľa cudzích tvorov. Napríklad tam stretla elfa, trpaslíka a dokonca aj draka.“

„Fajn. Prevediem ťa po meste, ale čo mám urobiť? A ešte jedna otázka. Veď draci predsa už dávno vymreli a po meste nechodia.“ čudovala sa Sally.

„Nie! Ty si ma asi správne nepochopila. Oni sú v ľudskej podobe a vyzerajú ako ľudia aj sa tak správajú. Aj ja musím byť ako oni. Lenže potrebujem tvoju pomoc. Musíš mi doniesť obrázok nejakého osemnásť ročného dievčaťa, jeho oblečenie a topánky. To mi stačí. Poznáš niekoho?“

„Jasné, že poznám! zvestovala Sally radostnú zvesť.

„Moja sesternica má 18 a mám aj jej fotku. Oblečenie si od nej požičiam. Nebude to potom až také zložité ako som si myslela.“ zajasala.

5. Kapitola : Janka sa mení

„Janka? Ak chceš to oblečenie tak musím ísť domov.“ rozhodla sa Sally.

„Jasné, ale musíš mi povedať kde a kedy sa stretneme“

„No ja sa idem ešte najesť takže o tretej pri tamtom strome.“ ukázala na starý vysoký strom na ktorý predtým liezla.

„Dobre tak dones topánky, nohavice, tričko a nezabudni obrázok.“

„Tak ahoj!“ rozlúčila sa malá.

„Čau!“ odpovedala jej nymfa.

Keď Sally prišla domov ihneď začala zháňať sesternicu. „Viki! Kde si?“

„Tu som Sall.“ zvolala Viktória. Čo odo mňa chceš? pokračovala pokojným hlasom.

„No mohla by si mi požičať tvoje nohavice, topánky a tričko?“

„Na čo ti to bude?“

„Vieš, hrala som sa s mojou kamarátkou, ktorá má toľko rokov ako ty len je hrozne chudobná a potrebuje nejaké oblečenie, aby mohla chodiť po meste.“

„To nieje až taký problém. Mama mi kúpila také kraťasy čo sú mi trochu úzke a k tomu aj triko. Mám tenisky, ktoré sa mi nepáčia takže ti to všetko môžem ponúknuť. Tvoja teta bude rada, že to niekto vynosí.“

„Fajn. Tak dáš mi to?“

„Áno s radosťou!“už aj bežala do svojej izby a zo skrine vytiahla veci čo Janka potrebovala.

Sally sa jej poďakovala a išla hľadať Vikinu fotku. Hľadanie netrvalo dlho, lebo ju mala na stole. Starostlivo si všetko uložila do batôžka a šla sa najesť. Keď tak urobila vzala ruksak a závratnou rýchlosťou uháňala do lesa na dohodnuté miesto.

Chvíľku čakala až kým sa tam neobjavila jej čarodejná kamarátka. Navzájom sa pozdravili a Sally vytiahla z plecniaka oblečenie a sesternicin obrázok. Nynfa zajasala a prezerala si čo jej doniesla.

„Tie nohavice mi budú dobré, lebo sú dostatočne úzke. Aj tričko ujde a o botaskách ani nehovorím. Máš peknú sestru či čo ti to je!“

„Volaj ju Viktória alebo Vika. Gate jej boli malé preto mi ich ponúkla. Ináč by mi ichlen tak nedala. Čo urobíš teraz?“

„Musím vysloviť jedno zaklínadlo, pritom si obliecť toto a pozerať sa na ten obrázok. Musíš mi ho držať, ale nemôžem ťa vidieť. Tak mi to vysvetlila babka.“

Ak chcete pokračovanie hlasujte 5 Hviezd

[ » na začiatok « ]