Kapitola:
Pridaná: 27.11.2006, 20:29:25
Čítaná: 1855×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Remus Lupin, Peter Pettigrew
Stručný dej: V Pomste Vám chcem opísať život Siriusa Blacka, od obdobia keď stretol James Pottera a spriatelil sa nim. Písala som to iným štýlom ako ste možno zvyknutí. Prítomnosť som prekrývala s minulosťou. Pomaly ale isto chcem napísať všetko, od ich stretnutia vo vlaku, premeny na animágov, po uväznenie Siriusa, až nakoniec jeho smrť. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Začiatok i koniec 2 » Priateľ alebo zradca? 3 » "Nedáš si čaj?"

„Veľa šťastia,“ túto vetu mal teraz v mysli Sirius. „Áno, tvoju smrť kamoško pomstím. Teba, Harryho aj Lily!“ Sirius zaťal prsty a odmiestnil sa.

„A, áno vidím tu odvahu a vedomosti, ale zároveň aj odpor ku ľuďom, ktorí ti rozkazujú. V krvi ti prúdi krv, krv ktorú som roky posielal len do jednej fakulty. Slizolinu. Ale niečo mi hovorí, že rebel ako ty, by sa mi pomstil keby som ho nezaradil do fakulty, do ktorej chce ísť. Neviem, neviem, nechcem skončiť ako popol...Počuj, prečo mi vlastne nič nepovieš? V akej fakulte by si sa najradšej videl?

„Ja,....nevedel som, že, no...“

„Tak? Odpoveď som nepočul! Ako som už povedal, nechcem skončiť ako popol....aká fakulta?

„No...chcem ísť do Chrabromilu.“

„Ani sa ti nečudujem. V srdci máš túžbu niečo dokázať. Keď chceš, si tam“ pošepkal mu klobúk a zároveň vykríkol:

„Chrabromil!“

Sirius ledva vstal. Nohy akoby ho neposlúchali, ale bol šťastný! Skôr ako prišiel do Rokfortu, matka mu tak, ako stále, rozkázala nech sa neopováži vstúpiť do inej fakulty ako je Slizolin. Vtedy jej povedal všetko, čo mal na srdci. Ako nemôže ani počuť tú hlúposť, čo mu od narodenia vtĺkali do hlavy. Čistokrvní a lepší? Ha, hlúposť. Spočiatku si myslel, že majú pravdu. No ako skoro na to prišiel, že to nie je ani zďaleka pravda. Aj tí, čo nie sú čistokrvní čarodejníci sú rovnako dobrí, ak nie lepší ako „čistí“. Dorazil ku stolu.

„Blahoželám! Som Artur Weasley, perfekt. Si v Chrabromile, nikde lepšie si skončiť ani nemohol.“ Chalan s ryšavými vlasmi ho privítal. Na trošku ošúchanom habite sa mu leskol odznak prefekta, ale čo bolo najlepšie, na tvári mal úsmev od ucha k uchu.

„Ďakujem, tiež si myslím.“ Sirius mu úsmev opätoval. Podľa gobelínu, čo mali v salóne na prízemí, tak Artur bol jeho bratranec. „Ide James....“

Profesorka naozaj prečítala meno: „James Potter“ a James vykročil ku klobúku. Onedlho nato klobúk vykríkol: „Chrabromil“ a James sa ku nim pridal.

Keď klobúk zaradil posledného študenta, ktorý sa pridal ku výskajúcemu Slizolinu, zase vstal profesor Dumbledore.

„Tak, vitajte. Och, aký som rád, že vás vidím. Ale, načo toľko slov? Pusťme sa dojedenia. Dobrú chuť!“

Sirius sa pozrel na stôl, kde sa pred ním zjavili plne misy. Neváhali, a hneď sa s Jamesom pustili dojedenia. Keď dojedli všetko, čo sa jesť dalo, profesor Dumbledore opäť vstal:

„Keďže sme už všetko popapkali, mám pre vás niekoľko organizačných pokynov. Študenti nižších ale aj vyšších ročníkov majú zakázané vstupovať do lesa, pri okraji Rokfortu. Kto sa o to pokúsi môže byt vylúčení zo školy. Takisto ma aj náš školník, pán Filch upozornil že, všetky zakázané predmety , ktoré budú objavené, a ktoré nemajú nič spoločné s vyučovaním, zhabe. Tak, na bližšie info sa pýtajte profesorov a vedúcich fakúlt. A teraz šup- šup- šup do postieľky, zajtra vám začínajú prvé hodiny, tak aby ste boli vyspaní. Dobrú noc a pekné sníčky.“

Profesor Dumbledore a niekoľko profesorov vstalo. Artur teraz vstal a rýchlo pribehol ku prváčikom.

„Prváci ku mne! Poďte za mnou, ideme do chrabromilskej klubovne, kde je prechod do spalní. Tak poďte za mnou.“

Sirius s Jamesom vstali, a zaradili sa nakoniec skupinky. Spolu nových chrabromilských prvákov bolo 13. On a James, Remus, Peter, Jimmy, Bob a Mathias a z báb Alice, Lily, Nina, Katie, Sarah a Noemy. Keď dorazili ku obrazu Tučnej panej a Artur vyslovil heslo( „Emanuel“), chlapci vykročili smerom ku spálňam. Keďže sa s Remusom a Petrom z vlaku ako- tak poznali, vybrali si teda izbu s nimi.

„Sme radi, že ste s nami. Ten Jimmy a Bob sa mi veľmi nepozdávali,“ trochu koktavo začal Peter. „Ale, to je v pohode, cestou sme sa so Siriusom rozprávali, že keď, tak s vami v izbe. Dúfam, že sa spriatelíme,“ povedal James a začal vybaľovať veci.

„No áno. Ako sa vám páči Rokfort? Zatiaľ môže byť, nie? Och, ospravedlnite ma. Idem napísať sovu mame ako som došiel,“ tak trochu smutne povedal Remus. „Majte sa, vrátim sa až neskoro večer.“ Vyšiel za dvere ale v zapätí sa vrátil. „Och, dúfam, že nebonzniete, že idem sám vonku, ale tak...“ „Nestratíš sa?“ Začal Sirius ale Remus ho hneď prerušil. „Cestou tu som sa pýtal Artura na Rokfort a všetko ostatné a zároveň som sa ho spýtal ako by som sa dostal do soviarne z klubovne. Podľa toho, čo hovoril nie je to ťažké...“Mam“ orientačný zmysel veľmi vyvinutý....“ Ironicky povedal Remus a hneď sa vybral na odchod.

„Je tak trochu divný. Sám sa vybral po Rokforte hneď prvý deň. Ja by som šiel až na druhý.“ povedal James a opäť sa vrátil vybaľovať si veci.

„Áno, idem spať. Zažil som traumu, keď ma ten bezočivý šiestak zdvihol do vzduchu. Dobrú noc, kamoši.“

„Dobrú noc, kamoši. Kamoš alebo zradca?“ Sirius kráčal ku domu v ktorom býval Peter.

„Vitajte na hodine transfigurácie! Ako už viete, som profesorka McGonagallová. Na svojej hodine nestrpím žiadne flákanie, ani hluk. Snažte sa pracovať čo najusilovnejšie. A teraz ku tomu, čo na hodine transfigurácie budeme robiť tento školský rok. Ako mnohí viete, transfigurácie je jedným z najťažších odborov mágie. Ak niečo stransfigujete veľmi...“

„Blá, blá, blá“ Potichu podotkol James.

„Je to premene jednej veci na druhú, pričom....“

„Hej, Lil!“ Pošepky volal Lily Evansovú. Lily však nedala ničím najavo, že ho počuje, alebo ho nejak inak vníma.

„Lil! Hej, Lily otoč sa!“ Jamesa to už začalo štvať. Ešte nikdy, NIKDY ho nijaká baba tak neodignorovala.

„ Kamoško, máš smolu. Ako vidno, úplne ta ignoruje. Kašli na to, a zatiaľ sa venuj príjemnejším témam....“

„ A to sú?“ Začal prekvapene James.

„Ak chceš Lily zbaliť, musíš ísť na to takticky.“ Radil mu Sirius.

„Pchá, poradíš mi?“ Neveriaco krútil hlavou James. Sirius sa tváril, akoby vyhral Majstrovstvá sveta vo balení dievčat.

„ Mali by ste dokonale zvládnuť transfigurácie skrine na nejaké domáce zvieratko, napríklad na psa. Takisto by ste mali vedieť....“

„Mám taký pocit, že by sme mali vedieť všetko.“ Remus si vzdychol. Nikto nevedel kedy sa v noci vrátil. Sirius a James sa vybalili, ešte „chvíľočku“ pokecali a nakoniec išli spať. Mohlo byt tak 1:36 keď konečne zaspali, no Remus sa ešte stále nevrátil zo soviarne. Ako poznamenal Sirius, možno ho teraz jeho orientačný zmysel popustil. Aj keď sa ráno zobudili, Remus ešte stále nebol vo svojej posteli. Nevedeli, či by to mali niekomu ohlásiť, veď Remus nebol celú noc v posteli, ale keď prišli do Veľkej Siene, našli ho tam s vypadnutými očami , ako sa piple v raňajkách (hrianky).

„Ahoj! Spal si vôbec? Kedy si sa vrátil? Lebo keď sme išli spať, ešte si tam nebol.“ James si sadol ku Remusovi, pustil sa do jedenia.

„Ach, áno, vrátil som sa okolo druhej, ak nie neskôr....“

„Nestratil si sa?“ Tak, na toto bol Sirius veľmi zvedavý. Oni ledvaže našli dnes ráno správnu cestu do Veľkej siene na raňajky.

„Nie, ako som už spomínal, mám orientačný zmysel „veľmi vyvinutý“. Remus sa po prvýkrát na nich usmial.

„ Ach, fajn, ako len chceš. Som zvedavý, aký budeme mať rozvrh.“ Povedal James, a naozaj na to prišla ku nim profesorka McGonagallová a rozdala im rozvrh. ( „No nemohol som spomenúť milión galeónov?“)

„Prvá Transfigurácie, druhá Herbológia, potom Obrana, Obedňajšia prestávka, aspoň, že tie existujú a nakoniec elixíry. Dnešný deň bude o nervy.“ Začal Peter ale Sirius ho prerušil.

„ Peter, neber to tak tragicky. Dnešok nedopadne až tak hrozne, uvidíš. Bude to pecka.“

Teraz sedeli na hodine transfigurácie, a preberali „taktiku“.

„Keď chceš Lily zbaliť, musíš ju nejako zaujať. Baby to majú rady. Majú rady, keď sa chalan o nich zaujíma, keď pre nich robí „veľké“ činy. V skutočnosti to však nemusia byt veľmi „veľké“ činy. Stačí, ak za babou prídeš napríklad pred metlobalom, a povieš jej, že pre ňu vyhráš metlobalový zápas. Keď ho vyhráš, budú si myslieť, že len spomienka na ňu, ti dala silu, aby si metlobal v skutočnosti aj vyhral.

„A čo ak prehráš?“

„Ak v metlobalovom zápase prehráš, budeš mať veľmi veľkú smolu.“ Poúčal Jamesa Sirius.

„ Pochybujem, veď ktorí prvák sa dostal do metlobalového družstva?“ Začal James, ale Sirius mu zase skočil do reči.

„ Ak aj nie, je tu stále ďalšia možnosť.“ Sirius sa uškrnul.

Sirius prišiel ku domu, podržal kľučku, a otvoril dvere. „Peter, si doma?“ Sirius kráčal ďalej s prútikom. Prišiel do obývacej izby, keď to zbadal. Kufre zbalené, akoby sa Peter niekde chystal, no Petra nikde. „Hajzel, utiekol!“

„Som rada, že sme sa práve stretli na hodine herbológií. Som Pomona Spourtová a budem vás vyučovať práve tento odbor mágie, ktorí síce mnohým nevonia, no je však veľmi potrebný. Mnohé rastliny sú dôležité ako látky, pri výrobe tých najťažších elixírov. Nuž, tak ma už poznáte tak si myslím, že by sme mohli začať. Rozdeľte sa do skupín, a nech je v každej skupinke 5 ľudí. Ako skupinka, potom budete spolupracovať cely školský rok.“ Po týchto slovách v skleníku nastal chaos, lebo každí chcel byť s každým. James a Sirius boli v skupinke s Petrom a Remusom, no stále im chýbal jeden. Nakoniec sa im ušiel chalan s veľkými hnedými očami, ktorý sa im prestavil ako Thomas Lovegood a chodil do Bystrohlavu.

Lily, Alice a Sarah boli s Noemy a s babou, ktorú triediaci klobúk zaradil tesne pred nim. Skončila v Bifľomori a volala sa Emeline Vanceová.

„Teraz, keď ste každí rozdelený, tak pristúpte bližšie ku rastlinám. No tak, nebojte sa, ony nehryzú. Jeden zo skupinky príde po misku a kvetináče, do ktorého rastlinu presadíte. A ešte jedna otázka. Vie niekto ako sa táto rastlinka vola? Prípadne aké ma účinky?“ Ruku zdvihla len Alice. Alice zbožňovala herbológia, a všetko, čo s ňou súviselo.

Jamesa to ani veľmi neprekvapilo. On vzťah ku herbológií nemal, no ani o Siriusovi sa to nedalo povedať, čo sa poľahky dalo zistiť podľa toho, že na oproti stojacie dievča vrhal zvodne pohľady. Ono sa len červenalo.

„Je to rastlina, ktorú nazývame Herion. Jej kvety, Adaili, za mesačného svitu robia neuveriteľné divy. Kvet Adaili dokáže za splnu vyliečiť každú chorobu.“ Povedala Alice.

„Výborne, 25 bodov udeľujem Chrabromilu. Aby však kvet Adaili svoju čarovnú moc, v tomto maličkom púčiku obsahoval,“ ukázala na púčik, „musí sa po splne presadiť do iného kvetináča. Počas splnu hlina zhorkne, čo znamená, že ak necháte Herion v tom istom kvetináči, jeho čarovná moc sa stratí. Včera bol mesačný svit, mesiac bol v splne. To znamená, že teraz musíme rastlinu Herion presadiť, aby potom o mesiac kvet Adaili opäť čarovnú moc. Príďte si po kvetináče, ideme Herion presádzať.

Zvyšok hodiny by Sirius nazval NUDOU. Doslovne. /Možnože kvet Adaili ma neuveriteľnú čarovnú moc,/ pomyslel si, /ale teraz Herion vyzerá ako obyčajný kvet, čo vysádzajú mukli na jar. Nevidím v tom žiaden rozdiel. Do kelu i s herbiológiou./, kým presádzal Herion. No nebol jediný, kto si toto myslel. Mnohým v mysli dokonca prebiehali aj horšie nadávky (okrem Alice, samozrejme). Teraz si však mohol poriadne (/KONEČNE!/) pozrieť všetky dievčatá z ich ročníka. Včera na to nebola vhodná chvíľa a na hodine transfigurácie na to nemal čas. Polovicu hodiny profesorka McGonagallová básnila o tom, čo budú robiť, ďalšiu však im dala do ruky ihly, aby ich premenili na ceruzky. To sa však podarilo len piatim ľuďom. Jemu (/Hračka, niečo ťažšie ste vymyslieť nemohli?/), Jamesovi, Lily, Sarah a ešte jednému chalanovi z Bystrohlavu, Frankovi Longbottomovi. Po hodine transfigurácie sa vybrali do skleníkov na ďalšiu hodinu.

**************************************************

Teraz stal s kvetináčom v ruke, a pokúšal sa presadiť Herion, a popri tom sa venoval (pre neho) tej najlepšie činnosti na svete.

/Hmm....Baby z Chrabromilu sú pekné. Aj Bystrohlav sa ešte dá, ale Slizolin a Bifľomor? Hrôza!/ prebehlo mu mysľou. A sčasti mal aj pravdu. Najkrajšou babou v Chrabromile bola Sarah. Jej sivé oči a dlhé, hnedé vlasy sa páčili mnohým ( a to bol len prvý deň začiatku nového školského roka). Po Sarah by sa dalo povedať, že Lily, Alice a Noemy majú rovnakú priečku. Liline zelené oči mandľového tvaru neboli na zahodenie, no Alice mala najkrajšie tvarovane ústa (/Ako stvorené na bozkávanie/). Noemy mala prekrásne blond vlasy, ktoré by jej mohla závidieť hoc aj víla. Katie mala hnedé vlasy, a orieškové oči, ktoré jej žiarili šibalstvom. Nina bola bucľaté dievčatko, s červenými lícami a širokým úsmevom.

****************************************************

„Herbológia mi nevonia,“ kyslo poznamenal James, keď presádzal svoj Herion.

„Niečo mi o tom hovor!“ Sirius bol cely zablatený od mokrej hliny.

„ Fuj!“ poznamenal Thomas a aj on bol rovnako špinavý.

„Asi odpadnem....“ Na Petrovej bucľatej tvári bolo vidno, že mu nie je najlepšie.

„Neznášam herbológiu,“ dodal Remus vo chvíli, keď Peter odpadol.

„Myslíte, že je mŕtvy?“ smial sa Sirius.

„Bolo by pre teba lepšie, keby si bol mŕtvy, Pettingrew!“ zareval Sirius a tuho zovrel svoj prútik v ruke.

Upozornenie: V pomste budu len okamihy, ktoré pre Sirusa znamenali veľa. Preto, odo mňa neočákavajte (aj niekto očakáva) každý jeden jeho deň. To by bolo pre vás(aj pre mňa) veľa.

A špecl ďakujem Zafire McDragon, Mei, Ludke a všetkým ktorým sa Pomsta páči.:)

[ » na začiatok « ]