Kapitola:
Pridaná: 16.11.2007, 19:13:26
Čítaná: 1486×
Hodnotenie: (počet hlasov: 30)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lilia Grown, Stanley Green
Stručný dej: Lilia je smutná, pohádala sa so svojim priateľom. Ak chcete vedieť prečo, čítajte ďalej.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Hádka 2 » Nemocnica sv. Munga

Túto kapitolku venujem Lilie Grown, Evul12345, Dominike Black a kikuske, ktoré vyhrali moju súťaž o to, že sa ich meno zobrazí už v prvých kapitolkách, bohužial som tam dal moje a jedno s týchto štyroch, ale nebojte sa, budú aj ďaľšie.

_____________________________________________________________

Bolo krásne zimné ráno, prvé ráno v treťom tisícročí. Vtedy jedna pekná mladá čistokrvná čarodejnica písala list rodičom. Bolo v ňom veľa tajomstiev, pravou rukou písala, ľavou si pridŕžala pergamen. Bolo to na Rokforte, na strednej škole čarodejníckej. Keď ho dopísala, ešte rýchlo načarbala svoje meno, Lilia Grown. Nechty sa jej zachytili a odtrhli hornú časť listu, ona si to nevšimla. Na obálku napísala rodina Grownovcov a svojej sove menom Rea podala peknú žltú obálku.

Zrazu si vzdychla:

- Aaach

- Čo si taká smutná?

Započula hlas, bola to prefektka jej fakulty, teda Bystrohlavu. Keď sova odletela ešte viac zosmutnela.

- Pohádala som sa.

- Chúďatko, s kým?

- S mojim priateľom.

- A ako sa volá?

- Stanley Green, je piatak a musí sa učiť na skúšky. Skríkla som na neho, že už vôbec nie je so mnou. Vyzeral smutne keď som to povedala a on si zobral všetky knihy a bežal po schodoch do pánskych spální. V poslednej dobe sa veľa hádame. Potom som stretla Georga, jeho spolubývajúceho a povedal mi, že mu Stanley povedal, že mi nikdy neodpustí. George je tiež piatak, ale moc sa neučí. Stanley mi raz hovoril, že robí všetkým zle a berie veci prvákom.

- Ale veď on je najlepší žiak piatej triedy, tak prečo sa tak pracne učí?

- Neviem, počkaj, keď si tak spomínam, to neboli knihy na predmety, ale...

- Čo to bolo?

- No, bolo to v tvare obdĺžnika, vyzeralo to ako nejaké pozvanie, alebo niečo také.

- A nevidela si čo mal okrem toho na stole?

- Zdá sa mi, že tam mal nožnice a lepidlo, čo dostal na Vianoce od jeho dedka a babky. A ešte pero a kalamár s atramentom.

- A nič iné?

- Počkať, viem, že tam niečo mal, ale čo? Žeby srdiečka, á áno, tie tam mal tiež, ale ešte niečo.

- Nevadí, veď ja sa ho nejako nenápadne opýtam.

- To nemusíš. Ahááá už viem, že ma to nenapadlo skôr, jasnééé!

- No čo?

- Mal tam predsa moju fotku! A aj fotku ktorú sme odfotili na Vianoce!! Máme tam obidvaja mikulášske čiapky a za nami je stromček.

- Tak musíme prísť na to čo má zaľubom... Nožnice, lepidlo, pozvánka, srdiečka a tvoja fotka... Hmmm, nebolo to niečo také, proste niečo pre teba?

- Vidíš, to ma nenapadlo, Stanley je milý, ale neviem či by bol chalan ochotný urobiť nejaké pozvanie pre babu.

- No, to by si bola prekvapená!

- No, ale už sme ďaleko od témy, čo to mohlo byť?

- Neviem poďme do klubovne.

- Dobre a ako ťa mám volať?

- Môžeš El, ale ak chceš môžeš aj Elis, alebo Elissa.

- Ďakujem El.

Keď sa obidve pousmiali, zišli do Bystrohlavskej klubovne. Odhrnuli brnenie v západnej veži a vstúpili do klubovne.

- No, tak kde vtedy sedel?

Lilia sa obzerala a chvílu premýšľala no potom:

- Sedel tu!

- Tak hľadaj pod stolom, na stole, na kresle, pod kreslom...

- Niečo som našla!

Lilia zodvihla zo zeme akýsi červený papierik, ktorý začala potichu čítať:

- Mojej milej štvrtáčke z Bystrohlavu. Milá Lilia. Všimol som si, že sa v poslednom čase veľa hádame. Je to kvôli niečomu, o čom som ti nepovedal. V poslednej dobe som čudný kvôli tomu. Takže ti to poviem narovinu. Mám ťa rád, lenže ak ti to nevadí, som

- No a ďaľej??

- Ďaľej už nestihol napísať, pravdepodobne som asi v tej chvíli prišla.

Zrazu počuli niekoho ísť schodmi. Bol to Stanley.

- Čo tu robíte, kto tu je?

Opýtal sa smutne, keď zazrel aj Liliu, hneď sa vrátil do spálni. O chvíľu sa však vrátil a išiel preč s klubovne. Išiel na osamelé miesto na lavičku, kde predtým písala list Lilia. Totiž je to ich obľúbené miesto, kde sa vždy rozprávali. Na zemi niečo zazrel. Bol to kúsok pergamenu, zodvihol ho a potichu začal čítať:

- Ahojte rodina, som smutná, pretože som zrazu vyhŕkla na Stanleyho, že vôbec nie je so mnou. Je mi to ľúto a on povedal, že mi to už nikdy neodpustí a že ma nechce ani vidieť. Povedal mi to.. Ja som to v živote nepovedal, kto jej to natáral? Idem sa jej na to spýtať.

Vošiel do klubovne a uvidel Elissu, ako utešuje Liliu, ktorá odvtedy ako odišiel plače. Podišiel ku nej a začal ju utešovať.

- Ja som nikdy nepovedal, že ťa nikdy nechcem vidieť, to ti musel niekto nahovoriť.

Vtedy mu došlo, že preto stále plakala a bola smutná.

- Povedal mi to on.

- Kto, Lilia?

- Prepáč, ale vidíš, že na to nemá náladu, nejdeš so mnou von ku jazere a ja ti vysvetlím čo sa stalo?

- Dobre. Necháme ju osamote, potrebuje sa vyplakať.

Elissa a Stanley si obliekli šále a čiapky a vybrali sa na nádvorie.

- Pozri, Stanley, z vašej spálne letí tvoj Blesk!

Ani to nestihla dopovedať a Stanley spadol omráčený na zem. Zhora na jeho ruku padol kameň a na druhú ďalší. Keď prišli ošetrovatelia povedali, že sa nezobudí minimálne 3 týždne a že má zlomené ruky. Takže celkový pobyt v nemocnici bude asi 2 mesiace. Keď Stanleyho odviedli, hlúčik žiakov sa rozprchol a každý to išiel povedať svojim kamarátom. Elissa išla so Stanleym, ktorého práve niesli ošetrovatelia.

_____________________________________________________________

Ďakujem, všetkým, čo ohodnotia túto poviedku.

PS.: Prosím pošlite sowku, ak sa vám táto poviedka páčila.

PS.: Prosím ohodnoťte.

[ » na začiatok « ]