Poviedka:
Pridaná: 3.11.2007, 21:02:04
Čítaná: 3444×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: Fiction
Postavy: Pár rôznych postáv
Stručný dej: Tri poviedky od jedného autora :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Rozprávka o psíkovi

Kde bolo tam bolo žil, byl jeden psík. Jeho meno bolo už od narodenia neznáme. Bolo to vychudnuté a škaredé mláďa s fľakatých kožúškom a tak nikoho nezaujímalo. Keď bolo malé nechápalo to a nedalo sa odradiť, stále chodil za svojim majiteľom, ktorý sa mazlil s ostatnými jeho súrodencami. No pán bol neúprosný, sem tam psíka, ktorý nemá meno, kopol alebo ho pristúpil akoby ani nebolo. Čas ubiehal a ubiehal. Psík a jeho súrodenci boli stále väčší a zaberali príliš veľa miesta.

Nastal čas aby sa majitelia zbavili nadbytočného psíka. Zabalili ho do vreca a vybrali sa s ním na cestu k rieke. Psík šťastný, že aj jemu sa konečne podarilo upútať pozornosť ľudí, veselo krútil chvostíkom aj v temnom vreci, mysliac si hádam, že ide o nejakú hru. Keď však pocítil vodu začal skučať a štekať. Volal okolitý svet aby mu pomohol a stalo sa. Našiel ho nejaký starý pán, ktorému sudičky o chvíľu prestrihli nitky života. Psík, ktorý po prvý krát zakúsil lásku človeka sa musel pobrať ďalej. Nechcel sa však dostať k neznámym a vydal sa na cestu do sveta. Túlal sa ulicami všetkých miest a niekedy našiel niekoho kto mu podhodil kúsok pokazenej salámy, kôrku chleba. Všetko jedlo si zaslúžene vyštekal alebo vykňučal. Behal po uliciach slobodný ale sám. Zastavoval sa pri ostatných psov a nemohol uveriť tomu, že on nemá to šťastie byť s niekým. Neraz oľutoval svoje rozhodnutie vydať sa cestou, o ktorej ani nevedel kde končí. Pre ľudí bol vzduch, niektoré deti pred ním utekali alebo do neho hádzali kamene. Staré dámy sa oháňali paličkami napodobňujúc samurajov, ktorých videli vo filmových reprízach. A psík utekal a utekal. Jeho telo bežalo nestíhajúc za dušou.

Ocitol sa na ceste. Vyhol sa prvému autu, potom druhému, tretie ho však chytilo. Bolo po naháňačke. Jeho bezvládne telo zostalo ležať na vyhriatom asfalte. Kúsky vnútornosti sa priliepali na kolesá bezohľadných vodičov a ich áut. O malú chvíľu nebolo poznať nič iné len tú škaredú fľakatú srsť. ........

P.S: Takže toto ej prvá

Zvedavosť

Pozerá cez sklo. Nechcela sa dívať ani nevedela kto to je. Ale bolo to príjemné a pekné. Dvaja milenci telo pritisnuté na telo, ruky a nohy prepletené vášňou, pot stekajúci po tele. Mala šesť alebo sedem a nevedela o tom ešte nič, dýchala čoraz rýchlejšie a zvedavo sa pritískala k oknu, zahmlievajúc sklá. Rukávom svoj dych utrela a pozerala ďalej. Niečo v diaľke buchlo a ona sa previnilo pozerala okolo seba. Bola odhodlaná odísť ale nie a nie vyslať mozgu príkaz na odchod. Pozrela sa naposledy na milencov a vstala. Otočila sa a zbadala muža. Nedíval a sa tak ako ona na milencov ale uprene hľadel na ňu. Ten pohľad ju strašil. Vystrašene vyjachtala:

„Prepáčte...ja nechcela som sa pozerať...“ chcela sa okolo neho prešmyknúť a zmiznúť v šere ale zastavila ju jeho ruka. Bola nepríjemné teplá a ťažká. Pozdvihla k nemu oči

„ Môžete ma pustiť?...Po ..Ponáhľam sa domov!“ zašeptala prestrašene.

„Je mi ľúto ale nie..“ rázne ju zahriakol a ťahal do akej si polorozpadnutej chatrče podobnej tej, kde boli milenci. Nevedela čo ten muž chcela ale zlý pocit, ktorý s toho mala bol silný. Zakričala, hlasno ale mužovi akoby to bolo jedno. Vedel, že tu nik nie je a všetky zvuky prehluší diaľnica neďaleko nich. Posadil ju na stoličku podávajúc jej akúsi tekutinu.

„Vypi to“ prikázal. Mama jej vtĺkala do hlavy aby od cudzích nikdy nič nebrala. Tu však nevidela inú možnosť.

„Ako vysvetlím mame, že som si niečo vzala od cudzieho muža?“ premýšľala v svojej detskej hlávke. Muž si na nej zatiaľ pásol oči, čakal pokiaľ začne droga čo jej dal pôsobiť. Dieťa si nebude nič s toho na čo sa chystá pamätať. Začal jej jemne hladkať ramená a vyzliekať tričko s postavičkou anjela. Nevzpierala sa , bola zvedavá čo ten dospelý muž od nej chce?! Zacítila jeho pach.

„Smrdí ako pokazená omeleta“ Pomyslí si znechutene. Prekvapene zacítila jeho ruky na svojom tele. Bolo jej to nepríjemné a už nechcela pokračovať. Muž si jej chabé protesty nevšímal. Pokračoval v svojej práci.

Začala kričať. Kričala a kričala. Mužovi to drásalo nervy. Nemohol sa sústrediť. Prikryl jej ústa svojou veľkou dlaňou a pokračoval. Protesty začali prestávať. Muž si nevšímal nič iné ako miesto jeho vlastnej zvrátenej rozkoše.

Prevrátila oči k nebu a zazrela tisícku hviezd. Malé telíčko znehybnelo, opustené svojou dušou. Muž zatiaľ skončil, zložil svoju ruku a pozrel na nehýbajúce sa dievčatko pod sebou. Znechutene sa striasol, vyšiel von nasadol do svojho veľkého čierneho bavoráka a odišiel, zabudnúc na zvedavé dievčatko...

P.S:druhá :-D

Diabol

„V Biblii stojí : Nedopustíš aby čarodejnica žila...“ kričal kňaz pred zakladajúcou hranicou. Ľud ho v tom kričaním podporoval a on kričal a kričal...

„Treba ich zabiť, vyvraždiť...obcovali s diablom, Satanom a ich pomocníkmi, pekelníkmi..“ krik ľudí sa stupňoval. V zástupe, ktorý sa zhromažďoval okolo hranice bolo viacej mužov ako žien

„Som nevinná..“ obhajovala sa žena, pripútaná na stene a bičovaná. Čím viac dopadalo rán tím slabší bol jej hlas.

„Nevinná.. nevinná... nevinná...“ pomaly opakovala.

„ Si vinná... Máme svedkov, ktorí ťa videli ako k tebe do domu prišiel diabol a ty si s ním nemravne cudzoložila...Ako to vysvetlíš rade?“ naliehal na ňu vysoký muž s čiernymi očami, ktorý sám vypadal ako diabol.

„Kto ma videl?“ nechápavo zo seba dostala žena. Strácala vedomie a tak muž stojaci opodiaľ kývol katovmu paholkovi aby prestal.

„Videla ťa tvoja suseda. Podľa jej výpovede...“ do rúk vzal papiere a začal čítať „ Okolo pol noci k nej do domu prišiel muž odetý celý v čiernom a kríval. Za ním sa niesol pach pekla.... toto sú slová, ktoré nám povedali, že ste sa stretli s diablom.“ Dokončil významne svoje reč..

„Čože? Ten krívajúci muž bol môj otec..“ zakričala a začala sa hystericky smiať.

Muži sa na seba prekvapene pozreli ale stále trvali na svojom

„To nie je koniec výpovede. Ako vysvetlíte pohlavný styk s vašim otcom?“ naliehali na ňu

„Veď to by som nikdy neurobila, to je hriech..“ kričala zúfalo...

„Ale vaša suseda povedala aj: Ten muž za sebou vláčil chvost a keď odchádzal tak vyletel komínom a okolo jej domu sa nachádzal dym, ktorý dusil mňa a moju rodinu..“

„Hlúposti..“ hystericky zajačala. „Klame...chce iba moju pôdu..“ nikto ju už nepočúval. Katov pomocník ju zase začal bičovať a rada vstala, naposledy pozrúc na nešťastnicu a prerieknuc.

„Ak je to pravda tak zajtra dokážete svoju nevinu pri teste..“ všetcia začuli jej bolestivé stonanie ale nik sa neobrátil.

„Tak ako si sa rozhodla?“ opýtal sa kňaz nadránom keď vošiel do cely kde ležala polomŕtva žena

„ Nepriznám sa, že som čarodejnica keď nie som.“ trvala na svojom

„Dcéra moja, musíš sa priznať lebo pán ťa potrestá a zhoríš v plameňoch jeho hnevu..“ presviedčal ju

„ Nie to sa nestane. Moje srdce je čisté a nevinné ale to vaše..“ pohrdlivo si odfrkla „Zhoríte v pekle za tie všetky nevinné ženy, ktoré ste neprávom odsúdili a zavraždili..“

„Nerúhaj sa..!!“ skríkol hromovým hlasom kazateľa.

„Pôjdete do pekla...Pôjdete do pekla...Pôjdete do pekla..“ začali si žena škodoradostne vyspevovať. Zakryla si uši a zavrela oči aby nepočula latinské modlitby, ktoré sa valili s jeho úst. Prestala až keď počula buchnutie dverami.

„ Tento rozhovor ma utvrdil v tom, že táto žena je silne spojená s diablom a možno sa diabol prevtelil do jej tela aby sa nám mohol vysmievať. Musíme ju upáliť. Skúšky by prežila..“ hovoril ostatným mužom v miestnosti prechádzajúc sa okolo izby a živo gestikulujúc rukami.

„Náš brat má pravdu. Treba ju upáliť!“ pridal sa k nemu ďalší a ďalší. O malú chvíľu celá miestnosť kričala.

„Na hranicu s bosorkou..“ ľud horel nedočkavosťou. Každý chcel vidieť ako ženu upaľujú. Ich krvilačnosť sa stupňovala čím bližšie bola kára s jej telom. Žena sa nedokázala ani postaviť. Jej stav bolo niečo medzi bezvedomí a bdením. Niekedy počula len útržky výkrikov a inokedy zase celé vety. Do hrude ju trafila paradajka a ona sledovala ako sa jej na hrudi vytvára krvavo červený kvet. Pozdvihla pohľad a zazrela v katových rukách fakľu. Nevedela čo robiť a tak sa začala hystericky smiať nad hlúposťou ľudí.

„Hriešnica, zhoríš v pekle..“ kričal kňaz stojaci blízko pri hranici a ukazujúc pritom na ňu prstom. Neodpovedala len sa smiala a smiala. Smiala sa aj keď ju priväzovali k hranici a smiala sa aj keď ju zapálili. Smiech ju prešiel až keď pocítila na svojich šatách plamene.

„Keď zhorím ja, zhoríte všetci..:“ povedala poslednú vetu a jej tvár sa stratila v plameňoch.

Ľud zajasal ale radosť sa zmenila na výkriky hrôzy keď sa plameň a popol spojili v jedno a vytvorili draka, ktorý vletel medzi ľudí a zapálil okolité domy a aj ľudí... celá dedina a jej občania zhoreli prežili len dvaja a to syn a dcéra upálenej ženy. Drak sa potom ako dokonal svoje dielo stratil pod zemou. Celou krajinou sa niesol smiech upaľujúcej ženy, ku ktorej sa pridal aj smiech jej detí....

P.S: tretia

Hviezdy

Elena vyliezla za svojou sestrou, dvojčaťom, na balkón.

„Hela čo tu robíš? Veď je hrozná zima!..“ vyčítavo sa ozvala. Helena zodvihla oči tak podobné sestriným a zasmiala sa.

„To ti prikázala mama, však?“ Elena sa previnilo usmiala a prikývla

„Bojí sa o teba, stačí ti aby si prechladla a zase pôjdeš do nemocnice...“

„Môžeš jej povedať, že som riadne oblečená...“ ukázala na svoju zimnú bundu a deku prehodenú cez kolená.

„Akoby si ju nepoznala, to ju akosi neuteší...“ zahundrala a sadla si vedľa sestry. „Na čo vlastne pozeráš?“ zvedavo sa spýtala.

„Padajú hviezdy..“ oznámila jej Hela opäť pozrúc na oblohu. V tom momente práve jedna padalo. „Ela, želaj si niečo..“ nadšene skríkla. Ela zavrela oči v mysli sa zamerala na to jediné čo chcela. Sestra ju zatiaľ veselo pozorovala.

„Dúfam, že sa to splní...“zašepkala

„Vieš, že nie...“ jednoducho jej odporovala Hela „Je to nemožné...“

„Ale, prosím ťa ako môžeš vedieť čo som si želala?“

„Ako vždy a každý, chcete len to aby som sa uzdravila...“ ticho zašeptala.

„Počuj a nie si troška sebecká?“ podpichla ju Ela.

„Chceš hádam povedať, že si si nepriala práve to?“ zvedavo na ňu hľadela a čakala na odpoveď.

„Keby som ti to povedala tak sa mi to nesplní, hlavné pravidlo želaní...“ vykrúcala sa... „A keby hej, ty sa nechceš uzdraviť?“ nešťastne sa spýtala.

„Ani nie..“ odpovedala jej aby sa nič nedialo a oni sa rozprávali o počasí. Ela na ňu zhrozene pozerala.

„Prečo to robíš??“ skríkla nahnevane. Sestra na ňu zmätene zamerala svoj pohľad.

„Čo robím?“

„Berieš nám nádej...“

„Nádej vyhasla, na to ste si mohli zvyknúť....Mne vaše orodovanie, modlitby, želania už nepomôžu a vlastne mi nepomôže už nič! A pravdu povediac akosi mi to nie je ani ľúto... Na tú myšlienku som si asi zvykla..“ dovysvetľovala sestre, ktorá neverila vlastným ušiam. „A chcem ich vidieť z blízka..“ dodala pozrúc sa na hviezdy.

„Ako to myslíš?“

„No myslím si, že po smrti si budeme môcť vybrať miesto kam by sme chceli ísť a ja by som povedala, že chcem ísť na tú najvzdialenejšiu hviezdu...“zasnene hovorila, pozerajúc sa do diaľky.

„Ty chceš umrieť aby si videla hviezdy?“

Hela sa trpko zasmiala „Nie ale po smrti by som tam chcela ísť..“

„Tak fajn, potom ma môžeš očakávať, pripojím sa k tebe...“

„To je jasné a porozprávaš mi o svojich deťoch a ich deťoch a možne ešte aj ich deťoch...“ veselo prehodila.

„Tak to aby som s tím začala čo najskôr...“ zachichotala sa. „Pod pôjdeme dnu lebo mamu už vážne trafí šľak.“

„Ja tu ešte zostanem, povedz jej aby nečakala s večerou aj tak nie som hladná...“

„Ako chceš ale máme špagety...Takže nejdeš?“ pokúsila sa naposledy Ela. Sestra iba veselo pokrútila hlavou a Ela zmizla v dome. Helena sledovala miznúcu sestrinu postavu a z vrecka vytiahla krabičku liekov na spanie.

„Koľko hviezd toľko tabletiek..“ zašepkala a pustila sa do nich. Naposledy sa zahľadela na hviezdy zo svojim želaním na perách a zaspala.

Nezobudil ju ani krik svojej nešťastnej matky ani nárek sestry- dvojčaťa......

P.S:toto ej posledná :P

[ » na začiatok « ]