Kapitola:
Pridaná: 11.10.2007, 19:02:42
Čítaná: 2483×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stuartovci, Eyonová Rainy, Eyonová Tina
Stručný dej: Do piateho ročníka na Rokfort nastúpia súrodenci Stuartovci, ktorí pochádzajú zo vznešenej čarodejníckej rodiny. Ich príbeh je príbehom tejto poviedky

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Stuartovci 2 » Vlastný príbeh 3 » Potláčané úškrny 4 » Problémy 5 » Zvláštne veci

Večera nebola bohvieaká a Lukasa si ukradli jeho kamoši. Netváril sa nadšene, ale jeho kamoši boli fakt ukecaný a vtieravý. Takže som sa tam sama nudila no a potom som došla domov. Sadla som si na posteľ a premýšľala som ale neviem ani o čom. Proste som premýšľala o kockovaných nohaviciach, jogurtoch, plastových oknách, čarodejníckych časákov a tak podobne. Nič zaujímavé, ale vtedy dnu vletela sova.

„Ahoj“ pohladila som jej pierka. „Čo to máš?“

Položila mi na nohy noviny.

Na prednej stránke sa vyškieral akýsi neznámy chlapík a červený titulok hlásal: NOVÝ MINISTER MÁGIE.

„Vďaka“ povedala som sove a dala som jej do mešteka peniaze.

Odletela.

Roztvorila som niviny.

„Rainy!“ dnu vbehla Tina a ťahala ma za ruku.

„O bože čo jeee“

„Poď! Poď sa pozrieť! Dolu v hale!“

„Okay počkaj!“ vytrhla som sa jej a dala som si sveter.

„No?“

„Môžme“ prikývla som a pomaly som sa vliekla za ňou.

Pomaly som sa vliekla po chodbe.

Pomaly som sa vliekla po schodoch.

„Pohni!“ sotila ma dopredu.

Pomaly sme sa dovliekli do haly. Študenti sa už rozpŕchli ale James tam stál a hľadel na dvere.

„Vidíš, všetko sme premeškali!“ vyčítala mi Tina.

„Ach daj mi pokoj!“ odbila som ju a ona sa urazená pobrala preč.

Zišla som dolu schodmi a šla ku Jamesovi.

„Ahoj“ pozdravila som ho a on sa strhol. Obrátil sa ku mne.

„Ah ahoj.“

„čo... čo sa stalo?“

„Nič, nič“ odvetil so zamyslene sklonenou hlavou a pobral sa preč.

„James!“ dobehla som ho.

Vážne sa rozprávam s riaditeľom?

„Áno?“

„Och bože, James“

Zastal. „Čo je?!“

„Čo sa stalo?“

„NIČ“ odvetil stroho a rýchlym krokom sa pobral hore schodmi.

„Prosím ťa“ odfrkla som a rozbehla som sa na druhú stranu chodby. Zastal a pozeral za mnou.

Ja neznášam klamstvo!

Prišla som do spální a uvidela som Tinu.

„Tak?“

„Čo“

„Bože každý sa hrá na hlúpeho“

„ja NIE SOM hlúpa!“

„Tak čo sa to tam stalo že si ma tak náhlila?“

„Prišiel Minister...“

„Minister Mágie?“

„Hej hej“ zamrmlala a zamierila do kúpeľne. S povzdychom som sa hodila na posteľ.

Uvedomila som si, že tam leží Nočný Prorok. Vzala som ho do rúk.

Z titulnej strany na mňa prihlúplo žmurkal vráskavý pán s punkerským účesom a drobnými očkami. Bol mi veľmi nesimpatický.

Otvorila som Nočného Proroka na strane šesť.

NOVÝ MINISTER MÁGIE

Parlamentným výborom aj samým ExMinistrom Mágie bol zvolený nový Minister Mágie Baugerrenus Quwell – skrátene Baug Quwell.

Baug Quwell bol jeden z predsedov Wizengamotu od roku 1998, a po páde lorda Voldemorta pomáhal pri oprave a renovácii Rokfortu. Osobne sa pozná s tamojším riaditeľom Jamesom Potterom a povráva sa, že sú aj vzdialená rodina.

Quwell je zodpovedným otcom štyroch detí: Beuxmanna, Judit, Maxesa a Richesa. Jeho žena Carol pracuje na oddelení čarodejníckych práv.

Baug Quwell povedal; „Sľubujem, že zaručím lepšie styky s muklami, väčšiu bezpečnosť čarodejníckeho sveta a kvalitnejšie vzdelanie našich detí“. Zdá sa, že svoje slová bral vážne, pretože chystá návštevu Rokfortu a tiež dáva dokopy tím odborných hygienikov, ktorý budú pravidelne kontrolovať vzdelávacie inštitúcie a pracovné budovy ako aj nemocnice.

......

Obrátila som na ďalšiu stranu.

OTVORENÁ NOVÁ NEMOCNICA

Týmto je oficiálne zavretá Nemocnica sv.Munga a otvorená nová nemocnica v odľahlejšiej časti Londýna s kvalitnejším vybavením, príjemnejším a skúsenejším personálom, čistejším prostredím, zdravým vzduchom a liečivými prameňmi

.....

Bla bla bla. Tak ale toto ma naozaj nezaujíma.

Poskladala som noviny a vliezla do kúpeľne.

Osprchovala som sa teplou vodou a potom som sa pobrala do ríše snov.

* * *

„Tinaa“ zamumlala som v polospánku pretože sa nahlas smiala.

„Čo chceš?“

Posadila som sa.

„Tina, je ti niečo?“

„Nie, prečo by mi malo niečo byť?“

„Smiala si sa ako...“ nedokončila som pretože ma prerušila.

„To som sa nesmiala ja!“

„A kto potom?“ zmätene som sa obzerala.

„No...“ ukázala rukou na noviny.

„Nemyslíš že ten nový Minister je akýsi vyšinutý?“

„Hej, myslím“

„Ale...“

„Aké ale?“

„No, ja len tak, že ty nevieš myslieť“

Hodila po mne vankúš.

„To bolo za čo?!“

Hodila som jej ho nazad.

„Rainy, nezačínaj!“ upozornila ma.

„Chech a s čím akože začínam?“ vyliezla som z postele, schmatla veci a zavrela sa v kúpeľni.

Zišli sme do Veľkej Siene. Kritickým pohľadom som prešla po celej Sieni a potom aj po profesorskom stole.

Profáci si niečo záhadne šepkali ale James nebol na riaditeľskom mieste.

Nebol tam nikto.

Vzala som si sendvič.

„Musím ísť“

„Že ty ešte nemáš úlohy?“ povedala Tina.

„Ééé nie“ zaklamala som a zdrhla.

Prišla som ku kamennej oblude.

„Môžem?“

„Heslo?“

Premýšľala som a nakoniec som si typla:

„Arašidové maslo?“

„Áno, ale riaditeľ dnu nie je“

„Tým by som si nebola taká istá“

„Za neprítomnosti riaditeľa dnu nemám nikoho púšťať“ povedal výhražne.

Aspoň som vedela heslo.

„Ty sa mi vyhrážaš?“

„Áno, áno“

„A čo mi asi chceš urobiť?“

Obluda sa zaškerila.

„Môžem ťa nahlásiť Ministrovi!“

„Za čo?“ spýtala som sa neistejšie.

„Za mnoho vecí“ odvetila obluda a skamenela.

Kopla som do nej a kráčala som preč.

Na Herbológii som si sadla prudko vedľa Tiny.

„Čo je?“ opýtala sa ma.

„Nič“ odsekla som.

„Ale nehovor!“ zvolala pobavene.

Viete, niekedy ma fakt štve.

„Ale hovorím!“ povedala som urazene.

„Ach bože Rainy no čo sa deje?“

„Čo by sa malo diať?“

„No, to sa práve pokúšam zistiť“

„Hej vy tam vzadu nebavte sa!“ zvolal profák Herbológie.

Fakt ma sere.

Všetci ma serú.

„SERETE MA“ zahučala som na celý skleník č. 5.

„Opusťte učebňu, slečna!“

Tina sa snažila zadržať smiech, ja som sa snažila zadržať výkrik „neserte ma“ a dopadlo to tak, že som rozzúrene odpochodovala von a dosť ďaleko od skleníkov medzi hradom a zakázaným lesom a ľahla som si do slnkom vyhriatej tráve.

Hoci dnes bolo až prekvapivé teplo, každú chvíľu sa mohla objaviť námraza. A to nem dobré..

Teda, nemám rada zimu. Ale Vianoce hej.

Co štědrý den přichystá,

Děda mráz je sadista.

Místo dárkú v košíčku,

Nese děckou hlavičku.

Na stromčeku vidí sřeva,

Na nástěnce noha levá.

Pomyslela som si a vychutnávala si lúče slnka.

Trocha drasticky som sa zbavila tej Herbológie, prebreslo mi mysľou.

-------------------

Ďakujem všetkým svojim čitateľom za to, že to čítajú :D a Aderne... no a ak máte pripomienky, vyjadrenia, nápady alebo si proste chcete písať, píšte sovky.

[ » na začiatok « ]