Kapitola:
Pridaná: 1.11.2021, 19:46:16
Čítaná: 483×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Big Hangleton 2 » Rozhovor 3 » Rokfort 4 » Ron, Draco, Hermiona 5 » Knižnica 6 » Dumbledorovo priznanie 7 » Dracov hnev 8 » Azkaban 9 » Útek 10 » Druhý rozhovor 11 » Zvrat 12 » Plán úteku 13 » Minervino odhalenie 14 » Tajná moc artefaktov 15 » Prútik Nicolasa Flamela 16 » Opäť v Rokforte 17 » Dôsledky 18 » Pohreb 19 » Harry & Dumbledore 20 » Zvraty 21 » Plánovanie 22 » Kľúčový čin 23 » Opätovné stretnutie 24 » Príprava na koniec 25 » Koniec 26 » Epilóg

„Pani profesorka, niečo také nemôžete myslieť vážne,“ pobúrene zvýšila Hermiona hlas. „Veľmi silno pochybujem o tom, že Dumbledore by s niečím takým naozaj súhlasil.“

„Presne tak,“ dal jej za pravdu aj Draco. „Pokiaľ by bola Harryho smrť jediná možnosť, ako by sme mohli poraziť Veď-Viete-Koho, z akého dôvodu by sa rozhodol celý rok tráviť tým, že by sa ho pokúšal zachrániť?“

„Pretože je to jedna z možností,“ odvetila im McGonagallová ľadovým hlasom. „Vietek Dumbledore o tejto možnosti v súvislosti s Harrym veľa rozprával. Nechcel, aby Harry zomrel, no existuje možnosť a nie malá, že Voldemort musí zomrieť spolu s Harrym.“

Harry si uvedomil, že Minerva má v niečom pravdu. Ak bude Harry nažive, Voldemort mu nikdy nedá pokoj. Ak ale zomrie, Voldemort bude terorizovať čarodejníkov naďalej. Preto aj on začínal veriť tomu, že v niečom môže mať učiteľka transfigurácie pravdu.

„Nie som si istý, či sa to dá v dohľadnej dobe vyriešiť,“ vyhlásil Harry vodcovsky. „Preto asi to najlepšie, čo môžeme urobiť, je vydať sa zachrániť Dumbledora. Čím skôr, tým lepšie.“

McGonagallová vzdychla a zadívala sa na deti.

„Tak dobre,“ vyhlásila. „Najlepšie by bolo, ak by šiel iba Harry a ja, no na tom sa asi nezhodneme, však?“

Hermiona sa chytila Harryho ruky: „Pôjdeme všetci spolu,“ prehlásila.

„Tak dobre,“ vzdychla Minerva. „Všetci ruky spolu!“

Poskladali si dlane na seba a začal sa s nimi krútiť svet.

Minerva jediná stála pevne na nohách, s ostatnými premiestňovanie trochu zamávalo. Akonáhle sa však dali dokopy, pripravili si prútiky.

„Držte sa pri mne,“ obrátila sa na nich Minerva. „Majte prútiky pripravené a keby niečo, okamžite mi dajte vedieť.“

Porozhliadli sa okolo seba. Všetci, okrem Harryho, tu boli po prvý raz. Zvláštna, no celkom pekná dedinka s obrovským domom na kopci. Ich pohľady sa naň upierali.

Pomaly postupovali do kopca. Po ceste natrafili na priestranný cintorín. Harry podvedome uprel zrak na miesto, kde pred dvoma rokmi Voldemort pochoval svojho otca. Po tele mu nabehla husia koža. Každý moment, každá sekunda života, ktorú prežil, smerovala sem. Neklamal samého seba, veľmi dobre vedel, že ide na smrť.

No skutočne desivou vecou bolo niečo celkom iné- pár červených, mrazivých očí, ktoré ich sledovali z okna na poschodí. Harry nechcel, no nemohol si pomôcť. Zadíval sa hore a prepaľoval Voldemorta pohľadom. Bolo mu úplne jedno, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou z tohto domu nedostane živý, ale vedel, že neodíde so sklonenou hlavou. Nie pred ním.

Už boli celkom pri dverách. McGonagallová a ostatní sa po sebe začudovane pozreli. Majú slušne zaklopať? Iba tak vojsť dnu?

Dvere sa však otvorili samé od seba a štvorica vstúpila dnu.

Vo vnútri domu bolo počuť pukanie ohňa a cítiť zatuchnutý vzduch. Harry, ktorý to tu zo všetkých poznal najlepšie, si prezeral veľké obrazy na stenách, ktoré zobrazovali Riddlovych predkov a ako vždy, i teraz mal pocit, že ho osoby na maľbách prepaľujú pohľadom.

„Čo teraz?“ nervózne sa opýtala Hermiona a tuho zvierala prútik, aby zakryla ako veľmi sa jej trasú ruky.

„Zostaňte v strehu a všímajte si okolia. Všetci,“ potichu no rozhodne odpovedala Minerva. „Nezabúdajte, že je celkom možné, že toto je len ďalšia z Voldemortovych hier a zovšadiaľ na nás môže vyskočiť nejaká pasca. Zatiaľ by sme mali počkať tu a uvidíme, čo sa bude diať ďalej.“

Harrymu bolo všetko jasné. Iste, Hermiona ho milovala a Draco bol jeho verný priateľ, no bol presvedčený o tom, že až teraz im plne začali dochádzať dôsledky rozhodnutia ísť sem. McGonagallová mala pravdu, ísť sem skutočne nebolo múdre. Prakticky to znamenalo ísť na smrť.

Ako na dôkaz Harryho myšlienok sa za nimi z celej sily zabuchli vchodové dvere. Všetci štyria nadskočili, Minerva až hlasno zhíkla. Bolo to jasné, odtiaľto sa živí nedostanú.

„Tak vás teda vítam,“ ozval sa chladný hlas z schodiska.

Všetci štyria tam namierili prútiky.

„Ďakujeme za privítanie, Tom,“ prehovorila Minerva a ochranársky sa postavila pred deti. „Len ma trochu mrzí tvoje chabé pohostenie na privítanie.“

„Hah,“ zasmial sa Tom ľadovým hlasom. Aj on vytiahol prútik a začal zostupovať po schodoch. „Myslím, že žarty ponecháme bokom. Prejdime k pravým dôvodom, prečo sme sa tu dnes stretli.“

„Kde je Albus?“ Minerva nespúšťala prútik z Voldemortovej hrude.

„Pomaly, len pomaly, na všetko sa dostane. Určite sa zhodneme na tom, že ja som ten, kto má v našom drobnom vyjednávaní navrch.“

Všetci štyria Voldemorta prepaľovali pohľadom.

Voldemort ukázal na stôl: „Máte niečo, čo patrí mne. Položte to na stôl. Prsteň a prútik. Ihneď!“

Minerva strčila ruku pod plášť a oba predmety poslušne položila na stôl: „Kde sú Dumbledore a Sirius?!“

„Len pokojne, na všetko a dostane,“ zdvihol Voldemort prst. „Ako hovorím, ešte stále máte niečo, čo chcem ja. A mám taký poct, že v našom vyjednávaní nepostúpime ďalej, kým to nedostanem.“

Jeho chladné oči sa zabodli do Harryho. Harry, ktorý taktiež nespúšťal prútik, sa pomaly vydal k Vldemortovi. Hermiona mu však rýchlo položila ruku na rameno.

„Harry, nie!“ hlesla.

„Pusti ma, Hermiona,“ zvoolal na ňu. „Niet iného riešenia. Tu ide o viac, než o nás dvoch. Nechaj ma!“

Hermiona ho s povzdychom a smútkom v očiach pustila. Harry kráčal ďalej až napokon bol celkom pri Tomovi.

„Veľmi dobre, konečne,“ kýval Riddle hlavou a jeho diabolské oči sa naplnili šialenstvom. „Konečne sú veci tak, ako majú byť.“

Ako v tranze pristúpil ku stolu, na ktorom ležali dva artefakty a on z vrecka vytiahol zvitok. Položil ho k ostatným a- spolu so štvoricou z Rokfortu- čakali, čo sa stane.

Vzduch odrazu sťažel. Všetkým sa im ťažšie dýchalo, ako keby boli vo vákuu. Tri artefakty z ničoho nič vyleteli do vzduchu a okolo nich sa rozprestrela zlatistá žiara. Následne vyzerali, že sa snažia spojiť do jedného celku. Voldemort celý proces pozoroval s maniakálnym výrazom v tvári.

No zaklínadlo sa zrazu samo od seba prerušilo. Tri artefakty sa k sebe čoraz viac približovali, no odrazu zmizla svetelná žiara okolo nich a tri predmety len s buchnutím klesli späť na stôl.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Draco.

Voldemort od zlosti ceril zuby a z celej sily tresol po stole. Na bledom čele mu pulzovala žila.

„Zaklínadlo ešte nie je kompletné,“ ozval sa Harryy sám od seba. Zahľadeli sa na seba s Riddlom do očí.

„Presne tak,“ začal Riddle prikyvovať a v očiach mal opäť výraz šialenca. „Som veľmi rád, že si mi to pripomenul.“

Do ruky si vzal prútik a zdvihol ho nad hlavu. Avšak skôr, ako stihol vyrieknuť usmrcujúcu kliatbu, Hermiona skríkla a vložila sa do toho.

„Moment, počkajte!“ ochranársky sa postavila pred Harryho a roztiahla ruky. „Skôr, ako urobíte to,...to, čo sa chystáte spraviť,“ zavzlykala, „nezabúdajte na to, že sme sa spolu na niečom dohodli. Vydajte nám Dumbledora so Siriusom. Prosím.“

Voldemort si Hermionu skúmavo prezeral. Ako zvedavé dieťa dal hlavu do boku a prepichoval ju pohľadom.

„Áno, áno, teba si pamätám, slečinka,“ usmial sa, sklonil prútik a podišiel k Hermione. „Áno, všetečná, malá humusáčka. Pamätám si na tvoje šťastné grimasy, keď som ti dával body za správnu odpoveď. Povedz, bol som tvoja obľúbená profesorka?“

Hermiona sa od neho s nechuťou začala odťahovať: „Ani v najmenšom. No pamätám si, aký ste začali byť nervózny, keď som vám kvôli Harrymu začala stúpať na päty.“

Voldemort sa sám od seba odtiahol a bez slova podišiel k náprotivným dverám do ďalšej miestnosti.

„Sirius!“ zvolal. „Prosím, môžete obaja vojsť!“

Všetci sa otočili za približujúcimi sa krokmi. Postupne, ako sa príchodzí zjavoval vo svetle, jeden za druhým vyvaľovali oči.

Do miestnosti vošiel Sirius a na rukách niesol Dumbledorovo ovisnuté telo. Ťažko bolo povedať, či Albus žije alebo je mŕtvy. No omnoho horší pohľad bol na Harryho krstného otca.

Sirius vyzeral, ako keby ho celé týždne niekto mučil. Pod oboma očami mal veľké, fialové monokle. Tvár mal zohyzdenú škrabancami, pričom niektoré boli veľmi čerstvé. Taktiež mal rozrazenú peru a na nose zaschnutú krv.

„Sirius?!“ hlesol Harry. „Čo ti to...“

„Polož ho tam, rýchlo!“ okríkol Blacka Voldemort a prútikom ukázal na stôl ku artefaktom.

„On...je mŕtvy?!“ zhrozila sa McGonagallová. „Vy...vy ste ho zabili?!“

„Nebojte sa, Minerva, žije. No obávam sa, že dlho nebude.“

Minerva od zúrivosti sčervenela a opäť namierila prútik na Toma: „Ak mu skryvíte čo i len vlások na hlave...“

„Nebojte sa, Minerva, nič mu nezrobím. On bude mŕtvy každú chvíľu.“

Minerva k nemu pribehla a rozplakala sa.

„Sirius,“ kývol Voldemort hlavou.

Sirius s utrápeným výrazom v tvári odkrivkal k deťom a profesorke. S Harrym si skočili do náručia.

„Nerob to, Harry,“ šepkal krstný otec. „Ak to urobíš, všetko, čo si doteraz dosiahol, stratí zmysel. Nevydaj sa mu.“

„Musím. Musím, Sirius.,“ odvetil Harry a srdcervúco plakal. „Nezastaví sa pred ničím. Ničím. Ak by som neprišiel, nikdy by vás neoslobodil. Ak by sme ho teraz skúsili nejako oklamať, zabil by nás všetkých.“

„Lenže on nikdy neprestane,“ nedal sa Sirius a do hlasu mu vošiel hnev. „Nikdy, čo to nechápeš?! Zomrieš a on pôjde ďalej!“

„Lenže už ste ho raz zastavili! Na celé roky! A dokážete to znovu!“

Nechceli pustiť jeden druhého. No keď Voldemort priložil prútik Siriusovi na chrbát so slovami: „Odíďte, kým si to nerozmyslím!“, nezostávalo im inak.

Harry prešiel k Voldemortovi a zadíval sa na svojich kolegov z Rokfortu. Sirius opäť zvieral Dumbledorovo nevládne telo, Draco a Hermiona plakali. Draco sa Hermionu pokúšal zastaviť, no tá sa mu vytrhla, prebehla k Harrymu a skočila mu do náručia.

„Láska....ja to nedovolím!“

„Hermiona, nerob to ešte ťažšie! Prosím!“

„Ľúbim ťa, Harry!“

„Ja teba viac!“

Začali sa bozkávať. Harry Hermionu silno zovrel a vyzeralo, že ju nikdy nepustí. Napokon sa ale od seba odtiahli a Hermiona sa vrátila k ostatným.

„Nuž...aké dojemné,“ vysmieval sa Riddle. „Chce ešte niekto niečo povedať? Alebo nejako veľkolepo sa rozlúčiť s Harrym?“

Draco sa tiež pobral Harryho objať.

„Tešilo ma, ty najstatočnejší Slizolinčan pod Slnkom,“ zasmial sa. Pozrel na Voldemorta: „Kiežby aj ostatní pochopili, že fakulta nič neznamená.“

„Pozdrav tatka, chlapče,“ nevrlo odvetil Tom. „Som si istý, že je na teba hrdý.“

Harry sa zadíval McGonagallovej do očí. Obaja si nenápadne kývli hlavami.

Draco ešte raz objal Harryho a vrátil sa k ostatným. Bez toho, aby niekto ešte niečo dodal, sa Sirius s Dumbledorom, Minerva, Hermiona a Draco otočili, vyšli zo sídla a Harryho s Voldemortom nechali osamote.

[ » na začiatok « ]