Kapitola:
Pridaná: 23.8.2021, 11:43:14
Čítaná: 491×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Big Hangleton 2 » Rozhovor 3 » Rokfort 4 » Ron, Draco, Hermiona 5 » Knižnica 6 » Dumbledorovo priznanie 7 » Dracov hnev 8 » Azkaban 9 » Útek 10 » Druhý rozhovor 11 » Zvrat 12 » Plán úteku 13 » Minervino odhalenie 14 » Tajná moc artefaktov 15 » Prútik Nicolasa Flamela 16 » Opäť v Rokforte 17 » Dôsledky 18 » Pohreb 19 » Harry & Dumbledore 20 » Zvraty 21 » Plánovanie 22 » Kľúčový čin 23 » Opätovné stretnutie 24 » Príprava na koniec 25 » Koniec 26 » Epilóg

Harry a ostatní sa po premiestnení rozvalili na trávu a popri tom, ako vstávali sa dezorientovane rozhliadali okolo seba. Ako prvá sa spamätala Hermiona:

„Pán profesor, kde sme? Nemôže nás Veď-Viete-Kto prenasledovať?“

Hermiona sa obzrela, prečo jej Dumbledore neodpovedá. Vtedy to zbadala a rýchlo si zakryla ústa rukou.

„Preboha...“

„živého, Mafalda, toto nemôžete myslieť vážne!“ rozkričala sa Minerva a bolo jej úplne ukradnuté, že z opačného konca chodby ich pozorujú študenti. „Minister by nemohol prísť s takou hlúposťou! Nehovorte mi, že sa nazdáv, že spo lu s Dumbledorom pracujem proti ministerstvu!“

„On si to nemyslí, Minerva, on to veľmi dobre vie,“ odvetila jej Hopkirková so škodoradostným úsmevom na tvári. „A aby ste vedeli, ja som o tom presvedčená tiež. Veď sa len pozrite, ako sa správate, odkedy som prišla na Rokfort. Odmietate so mnou riadne spolupracovať, cítim sa, akoby ste mi hádzali polená pod nohy. A pritom ja ani ministerstvo nič zlé nechceme!“

„Vravela som vám stokrát, že neviem, kde Dumbledore je, lebo nám o svojej výprave nič nepovedal! A vy si myslíte, že je...

„...v poriadku? Bude v poriadku, však, pán profesor?“

Deti boli v šoku a tiež im trochu puklo srdce. Videli pred sebou jedného z najslávnejších čarodejníkov, svojho mentora, sprievodcu po tejto nebezpečnej výprave...ako kľačí nad jedným z detí, lebo...

...nič také by táto škola v živote neurobila! Čo si myslíte, čo by som z toho mala?! Čo?!“

„To sú otázky, ktoré si musíte zodpovedať vy sama, Dolores,“ mykla Mafalda plecom. „Od dnešného dňa však platí, že ste zbavená funkcie zastupujúcej riaditeľky Rokfortskej strednej školy čarodejnickej. Rovnako ste aj zbavená ostu učiteľky transfigurácie a z príkazu vydaného Ministerstvom mágie vás žiadam, aby ste do dvadsiatich štyroch hodín opustili pozemky tejto školy. „

Následne sa Mafalda začala prehrabávať v kabelke a Minerve podala...

„...prvú pomoc! Mali y sme mu skúsiť podať prvú pomoc, pán profesor! Veď sme so sebou zbalili rôzne prísady. Som si istá, že...“

„To nie je také jednoduché, takto to, žiaľ, nefunguje, slečny Grangerová. Ak niekoho raz zasiahne smrtiaca kliatba...je...je navždy...“

„...preč. Pôjdem teda, pani Hopkirková. Pokiaľ si pán minister myslí, že toto je jediné správne riešenie...Neostáva mi nič iné, iba ho...“

„...presunúť. Možno, keby sme ho presunuli na rovinku, tak..“

„Hermiona! Hermiona, prestaň!“ chytil ju Draco za ramená a triasol ňou. „Prestaň vyvádzať, preboha! Nerozumieš? Ron je mŕtvy!“

Hermiona s otvorenými ústami pozrela na Ronovo mŕtve telo, potom na Draca, potom znova na Rona a späť na Draca. Potom začala srdcervúco plakať a zrútila sa Dracovi do náruče. Draco začal plakať tiež a aj Dumbledorovi sa po tvári začali kotúľať slzy.

Popritom všetkom sa ako keby zabudlo na Harryho. Ten nervózne stál obďaleč a skormútene pozeral na Ronovo mŕtve telo. Samého ho prekvapilo, ako veľmi ľúto mu prišlo, že je Ron mŕtvy.

No koniec koncov to nebolo až takým prekvapením. Ron bol jeden z mála, kto pri Harrym stál, keď by iní odišli. Bol jeho prvým skutočným priateľom. Nikdy neriešil povrchné veci, ako napríklad to, že ho Triediaci klobúk zaradil do Slizolinu. Stál pri ňom aj napriek tomu, že mal možnosť odísť.

Vďaka týmto spomienkam si teraz Harry uvedomil, ako veľmi mu bude Ron chýbať.

Rýchlo sa obrátil, aby ostatní nevideli, ako srdcervúco plače.

Ťažko odhadnúť, ako dlho všetci mlčky trúchlili. No trvalo to dosť dlho, pretože keď Harry nabral odvahu obrátiť sa k ostatným, už sa začalo stmievať.

Rýchlo po nich prebehol pohľadom. Dumbledore s uboleným výrazom sa držal za srdce. Hermiona s Dracom sedeli vedľa seba a hlavy mali opreté. Každý sa snažil pozerať hocikam, len nie na Ronovu mŕtvolu. Harry uvažoval, že im niečo povie. Napadlo ho toľko vecí, no bál sa vysloviť čo i len jednu z nich. Mal pocit, že aj obyčajné „ďakujem,“ by znelo nevhodne.

„Mali by sme rozložiť oheň a postaviť stan,“ prerušil dlhé ticho Dumbledore. „Prosím, postarajte sa o to niekto. Ja zatiaľ okolo nás vytvorím ochranné zaklínadlá“

Dumbledore vstal, vytiahol prútik a vydal sa smerom ďalej po čistine. Deti dostali prvý raz príležitosť zostať spolu samé.

Harry vedel, že teraz už musí niečo povedať a mal pocit, že v Dumbledorovej neprítomnosti to bude oveľa jednoduchšie.

„Ď-ďakujem, že ste ma zachránili,“ začal opatrne a pozeral to na Hermionu, to na Draca. „Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo Ronovi, bol to môj najlepší priateľ.“

„Áno, aj my sme ho mali veľmi radi a je nám to nesmierne ľúto,“ prikývol Draco, no pozeral pritom do zeme a nie na Harryho. „Až teraz si plne uvedomujem, čo táto...úloha obnáša.“

Odrazu, z ničoho nič, Hermiona vstala a začala Harryho prepichovať pohľadom.

„Harry, prosím ťa, odpovedz mi na moju otázku úprimne...a ver mi, obaja poznáme, ak nám budeš klamať...malo...malo to všetko zmysel?“

Harry rozumel, čoho všetkého sa táto otázka týka. Hermiona chcela vedieť, či teraz, keď ho zachránili, sa nejakým spôsobom neobráti proti nim.Či Ronova smrť nebola zbytočná. Či sa proti nim znova neobráti. Či vôbec chcel byť zachránený.

Otvoril ústa a odpovedal.

[ » na začiatok « ]