Kapitola:
Pridaná: 5.2.2021, 18:16:14
Čítaná: 694×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

Rezignovane kráčal chodbou, zahol doprava a potom doľava, zbehol schodmi až sa dostal na chodbu, kde sa nachádzala ich klubovňa. Vôbec tomu nerozumel. Nechápal, prečo sa mu neozvala, prečo mu neodpovedala. Prečo sa mu vyhýbala? Nevedel čo sa stalo, čo pokazil... Včera bolo všetko perfektné. Keď spolu ležali v posteli, vyzerala spokojná. Sex bol predsa super, mala aj orgazmus... Usmievala sa... Čo jej vadilo, že sa mu vyhýbala?

Ráno odišla ona prvá. Ešte by pochopil, keby sa on vytratil ako prvý... Ale ona odišla, ani mu nedala šancu ju prebudiť bozkom.

Dracov tok myšlienok zastavili tlmené vzlyky, vychádzajúce spoza dverí, okolo ktorých práve prešiel. Zastavil sa a započúval do nešťastia niekoho druhého. Bol to ženský plač, tichý a prerývaný. Nedalo mu to a vstúpil do miestnosti bez ohlásenia.

„Astória.“ Povedal prekvapene. Dievča, ktoré sedelo v rohu miestnosti na kolenách vzlykajúc do dlaní sa prudko postavilo a otočilo Dracovi chrbtom.

„Ach, ahoj, Draco.“ Povedalo privysokým hláskom a prudko si utieralo uplakanú tvár do rukávov, ešte vždy sa strániac jeho pohľadu.

Obišiel ju, aby sa na ňu mohol dobre pozrieť no vždy sa odvrátila.

„Si v poriadku?“ spýtal sa hlúpo.

„Áno, áno. Všetko je v poriadku.“ Povedala a snažila sa usmiať. Vtom sa však rozvzlykala ešte viac. Draco nevedel, čo má robiť. Nemal rád, keď ženy plakali no keď sa tak stalo, cítil sa akosi bezmocný. Pristúpil k nej a opatrne ju objal.

Po chvíli ho jemne odstrčila a on odstúpil. Pozrela sa naňho. Inokedy biela dokonalá pleť bola teraz posiata červenými fľakmi, oči podliate krvou, spuchnuté od plaču a pery dohryzené.

„Astória, čo ťa trápi?“ spýtal sa jej znova. Privrela oči a pokrútila hlavou.

„Nič, naozaj.“ Povedala opäť.

„V poriadku, nemusíš mi to hovoriť.“ Povedal Draco nenútene a sadol si na najbližšiu lavicu. Potľapkal rukou po mieste vedľa neho. Astória chvíľu nehybne stála no napokon sa usadila vedľa neho. Ešte stále sa snažila usušiť si oči rukávom.

Draco vytiahol z vrecka úhľadne zložený kapesník so svojím monogramom.

„Ďakujem.“ Povedala potichu, keď jej ho podával.

Pozoroval ju, ako tam sedela vedľa neho, upätá nervózna a uplakaná. Pripomenulo mu to Grangerovú.

„Predpokladám, že v tom bude muž.“ Povedal priamo. Znova sa rozplakala no hneď sa ovládla.

„Aj tak sa o tom čoskoro dozvieš.“ Povedala so zavzlykaním.

„Ja sa ťa na to ale nepýtam zo zvedavosti. Myslel som si, že by si sa rada porozprávala. Mohlo by sa ti uľaviť.“

Astória k nemu zdvihla hlavu a chvíľu naňho prekvapene hľadela.

„T-Teo.“

„Nott?“ zvolal Draco prekvapene. Astória mlčky prikývla. „Čo ti ten hlupák spravil?“

„Je to strašne ponižujúce.“ Povedala a vložila tvár do dlaní.

„To je v poriadku, nemusíš mi to hovoriť ak nechceš.“

„My sme spolu spali...“ vyhŕkla a opäť sa rozplakala.

„On ťa prinútil?“ zhrozil sa.

„Nie, nie. Ja som to chcela.“ Vysvetľovala kým si utierala slzy Dracovým kapesníkom. „On totiž, ja vieš... On.. Bol tak galantný, že mi zašiel po elixír proti počatiu...“ hanblivo zo seba súkala každé slovo, zatiaľ čo v rukách neprítomne žmolila kapesník.

Dracovi pomaly začínalo dochádzať, čo sa stalo.

„Keď sa vrátil od madam Pomfreyovej, bol strašne nahnevaný. Úplne zúril. Madam Pomfreyová mu žiaden elixír nedala. Povedala, že si už niekto bol pre elixír pre mňa. Márne som mu hovorila, že o tom nič neviem. Neveril mi. Myslí si, že som ho podviedla.“

„Niekto vzal elixír pre teba?“ spýtal sa Draco nervózne.

„Áno. Vieš, ona si to všetko značí. Bola som hneď na to za madam Pomfreyovej, všetko som jej to vysvetlila. Veľmi ju nahnevalo, že ju ten dotyčný oklamal.“

„Nepovedala ti, kto to bol?“

„Nepýtala som sa. Aj tak to už nezachránim. Teo mi neverí a všade rozhlasuje, že som šľapka.“

„Nechceš vedieť, kto to všetko zapríčinil?“

„Zapríčinila som si to sama. Keby som ho tak dlho neodmietala, nemyslel by si teraz, že som ho celú tú dobu podvádzala.“

„Astória, Theodor je debil. Ty za nič nemôžeš.“

„Nie...“

„Áno je! Je to obyčajný hlupák, keď uveril nepodloženému tvrdeniu a tebe nie. Ako dlho ste spolu chodili?“

„Rok.“

„Rok??“ zvolal Draco prekvapene. Astória prikývla. „Rok ste spolu chodili a ten hlupák nám o tom nikdy nepovedal.“ Hovoril Draco užasnuto. V tom si ale spomenul na pár skutočností, ktoré ho veľmi znepokojili. „Astória mala by si byť rada, že to takto dopadlo. Theodor Nott nie je dobrá partia pre teba. Nevážil si ťa. Nezaslúži si ťa.“

„O čom to hovoríš?“ spýtala sa ho prekvapene.

„Niekoľko krát sa vychrápal s niekoľkými dievčatami počas tohto roku a to verím, že neviem o všetkých.“

„No vieš, ja som mu to dovolila.. Kým som ešte sama nebola pripravená...“ povedala pomaly. Draco vypleštil oči.

„No ty si úžasná.“ Zvolal prekvapene. „Takúto babu ten chuj zahodí, to hovorí o jeho debilite.“

„Prestaň prosím, privádzaš ma do rozpakov.“ Zasmiala sa Astória nevinne a začervenala sa.

„Nebuď z toho smutná, Nott si nezaslúžil ani tvoj pohľad. A to čo o tebe hovorí ľahko vyvrátime, neboj sa. Ja si ho už podám.“ Povedal a neprítomne zovrel päste. Na chvíľu obaja stíchli.

„Prečo mi takto pomáhaš?“ spýtala sa ho zrazu.

„Neviem...“ zamyslel sa. „Nenesiem, keď dievča plače.“ Povedal a v mysli sa mu vybavil obraz Grangerovej, ako sedela na chladnej podlahe Astronomickej veže a ticho plakala. Astória mu ju v niekoľkých ohľadoch pripomínala.. „A predsa, keď sa už máme raz brať, mal by som dbať o tvoje šťastie.“ Povedal a trpko sa zasmial. Astória naňho skúmavo pozrela.

„Viem, že by ma rodičia nikdy nenútili do niečoho, čo nechcem.“ Povedala veľmi pomaly.

„To máš šťastie.“ Uchechtol sa. Chytila ho za ruku.

Pohľad mu skĺzol na ich ruky, potom sa pozrel na ňu.

„Na svadbu ale musia byť dvaja.“ Usmiala sa naňho a zosadla z lavice. Zamierila k dverám.

Chvíľu mu trvalo, kým mu to došlo. Otočil sa k nej. Stála tam pri dverách a usmievala sa. Už viac neplakala. Vyzerala, že jej skutočne pomohol a ona pomohla jemu. Pocítil nádej, v ktorú nedúfal. Zosadol a vydal sa k nej. Bolo to skutočne neobyčajné dievča, nie len krásou ale aj pochopením a vnímavosťou.

Vyšli na chodbu. Tam sa zastavili a chvíľu na seba mlčky pozerali.

„Ďakujem Draco.“ Riekla napokon a chytila ho za ruku, ktorú mu opäť stisla. „Si úžasný.“ Úprimne sa usmiala.

„No vieš, hovorí sa to o mne.“ Neodolal rozosmiať ju.

Objala ho a on to rád opätoval. Tuho ju stisol, akoby jej chcel naznačiť, že už bude dobre. Keď sa odtiahla, ešte mu dala bozk na líce a potom už v lepšej nálade zamierila späť do klubovne.

Draco tam ostal prekvapene stáť. Žeby práve natrafil na skutočnú priateľku, takú ako má Grangerová v Zjavencovi či Lasičiakovej sestre? Nikdy by to otvorene nepriznal, ale celkom im závidel tú oddanosť, čo voči sebe cítili. Jeho priatelia boli hlavne oddaní jeho menu. Donedávna mu to neprekážalo, bolo to jediné čo poznal. No pri Grangerovej začal vnímať svet inak, chcel to inak.

„Malfoy! Tak tu si!“ ozvalo sa spoza neho. Draco sa otočil aby videl Blaisa, ako sa k nemu blíži. „Večera ti nechutila?“ dobiedzal a štuchol ho do pleca.

„Nemal som chuť, Blaise.“ Povedal Draco neutrálne a odstúpil od Zabiniho. Teraz naozaj nemal chuť viesť s ním rozhovor.

„Ale no tak. Zas zlá nálada? Ktorá ti nedala tentokrát?“ zavtipkoval Blaise. Stále tie isté vtipy.

„Si úbohý, vieš to?“ povedal a založil si ruky na hrudi. Zabini sa zamračil.

„Ty mi to moc neuľahčuješ.“

„Ešte niečo, Zabini?“ riekol Draco otrávene.

„Ako myslíš Malfoy, zžieraj sa koľko chceš. Je mi to jedno.“ Povedal dotknuto Zabini.

„Po ničom inom ani netúžim.“ Draco sa otočil na odchod no v tom zazrel vo výklenku postavu márne sa snažiacu ukryť sa.

Podišiel stranou aby sa jej pozrel priamo do očí.

[ » na začiatok « ]