Kapitola:
Pridaná: 5.8.2007, 17:33:48
Čítaná: 1795×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Mária Elena Orntová, Ally Watkinsová, Severus Snape
Stručný dej: Nena po krutej smrti rodičov vzala miesto učiteľky Obrany proti čiernej mágii na Rokforte. Ally učí tiež na Rokforte. A tu ich spolu čaká nejedno dobrodružstvo a možno aj niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23 24 » 24 25 » 25 26 » 26 27 » 27 28 » 28 29 » 29 30 » 30 31 » 31 32 » 32 33 » 33 34 » 34 35 » 35 36 » 36 37 » 37 38 » 38 39 » 39 40 » 40 41 » 41 42 » 42 43 » 43 44 » Koniec

"Len prosím ťa nesprav niečo, čo budeš na koniec ľutovat a druhým tým ublížiš." povedal vážne pričom sa na mňa stále pozeral, na koniec vstal a odišiel.

"Komu by som mala ublížiť keď to spravím sama?" zastavila som ho a nechápala.

ářčáář"Myslím tým čo robíš."

"Myslím že ak by sa to podarilo tak veľa ľudí by mi bolo vďačných."

ářčáář"Tak to si fakt len myslíš." odišiel.

ářčáář"Veď ja chcem zničiť utrpenie!" naštvane som zakričala do prázdnej chodby a odišla do kabinetu.Bože, ešte som aj zlá! Veď chcem len urobiť dobrú vec , i keď pripúšťam že sem tam sa mi to vymkne.Aj keď,...... keby vtedy neprišli asi by už bolo po mne. To je strašné. Čo teraz? ářčáářMusím si to ešte dobre rozmyslieť. Takto som strávila ďalšie dve týždne. Nevedela som na nič vhodné prísť. Len som učila a snažila sa Draca nezabiť v záchvate hnevu. On sa len uškŕňal a Boh vie čo ma za lubom. Ako ho poznám nič nenechá len tak. Veď je Malfoy. ářčáářA preto som ho nemsierne neznášala a opovrhovala ním. ářčáářNechápem ako som mu na to všetko skočila. Dalo sa čakať predsa že ma oklame. Ale nemala som ako začať svoju pomstu. Nevedela som kd ezvyšok smrťožrútov je a Draca som v škole zabiť nemohla... csss. ářčáářBolo by to až priveľké riziko. A tak som chodila sa len najesť do veľkej sieni, učila a inak sa každému vyhýbala. Nemala som na nič náladu... bez Severusa. ářčáářStále som na neho myslela. Nedokázala som na neho zabudnúť. A potom som si povedala že stačilo. Kategóriu Severus Snape som už mala za sebou. Učila som s rovnekým elánom ako predtým. Len v noci som za nim smútila.ářčáářPrešiel mesiac - dva a už som bola celkom v pohode. Ally sa už začalo objavovať bruško ale dobre to zakrývala. Bola zima takže s tým nebol problém. Pomáhala som jej ako to len išlo. Aspoň niečo mi robilo radosť. A...trošku jej aj závidím. To šťastie z nej vyžarovalo a o čo ona bola šťastnejšia , ja som bola smutnejšia. Pokiaľ ide o Harryho tak tomu som sa vyhýbala oblúkom. Nie že by som ho nemala rada ale nemala som chuť si začínať niečo nové keď neviem čo k nemu cítim. ářčáářA nechcela som mu ešte viac ublížiť. ářčáářVeď ani on celý čas na mňa ani nepozrel. Tak prečo by som mala ja? Jednoducho povedané tváriloi sme sa že sa nič nestalo. ářčáářA tak to bolo najlepšie. Ale aj ma to trápilo. Niekedy som mala pocit že som nemala Harryho tak od seba odohnať. Mala som zmätok a to nie len v hlave aj v srdci.ářčáářChýbal mi niekto o koho by som sa oprela. Nikdy som nemala takéto pocity. Asi už starnem.

Takéto pocity ma prenasledovali až do Februára. Počula som nejaký krik na chodbe. Vyšla som z pracovne a na chodbe ležal vystrašený Draco a tad nim stál Harry s prútikom namiereným na neho. Nikto iný tam nebol. Bolo to tesne po večeri.

"Potter!" vykríkla som i keď by som rada Dracovi dala pár lekcii. Sklopil prútik, mal rýchli dych a vražedný pohľad.

"Provokoval."

"To mi je "novina"," nemohla som dať Dracovi pocítiť že som mäkká na niekoho či k Harrymu nieoč cítim. Musela som byť ako učiteľka,

" týždeň po škole vás dúfam naučí byť odolný proti provokovaniu. Zajtra o šiestej v mojej pracovni."

ářčáář"Dobre." schoval prútik do vrecka a odišiel. Draco vstal, ironicky sa usmial a tiež odišiel.

"Asi by som po tebe niečo hodila." myslela som si pri pohľade na Draca a vrátila som sa s5.Keď som si spokojne lahla na postel niekto mi zaklopal na dvere. Zasa som sa postavila a podišla k dverám. Otvorila som. Stála tam Ally a vyzerala dosť utrápene.

"Ahoj. Poď ďalej." hneď som ju pustila dnu.

ářčáář"Už nevládzem..." sadla si na stoličku.

Nechápala som.

"Čo sa deje?"

"Dieťa, škola, Draco...nezvládnem to." oprela si hlavu o ruky.

"Ale no tak," sadla som si k nej," ty to zvládneš."

ářčáář"Nie, nezvládnem a navyše už si to všetci začínajú všímať." fakt ho už mala dosť veľké.

ářčáář"Tak ... to priznáš. Pôjdeme za Dumbledorom a uvidíme čo na to povie. Určite ťa nevýhodí."

ářčáář"Čo?! Tebe snáď preskočilo!" vyskočila zo stoličky. "To je predsa jasné že ma vyhodí!"

ářčáář"Aj tak to zistí."

ářčáářUpokojila sa a sadla si s5. "No máš pravdu, ale predsa, je to proti školskému poriadku."

ářčáář"Dumbledor niekedy školský poriadok obchádza."

ářčáář"Len aby to bolo aj tento krát."

"Aj tak by to prišlo. A netráp sa."

"Bože, keby som ťa nemala tak neviem čo by som robila." usmiala sa na mňa.

"Tak je potom dobré že som tu." objala som ju s úsmevom.

ářčáář"Kedy mu to pôjdeme povedať?"

"Aj teraz ak chceš."

"Teraz? No to bude asi najlepšie."

"Tak poď." otvorila som dvere a Ally sa postavila.

Celú cestu do riaditeľne bola ticho a vyzerala neisto.

"Neboj." držala som ju okolo ramena. Trpko sa usmiala. Kráčali sme dlhou chodbou až sme zastali pred dvoma príšerami. Povedala som heslo a vystúpili sme hore točitým schodiskom až do Dumbledorovej pracovne.

Zaklopala som a vošli sme.

[ » na začiatok « ]