Kapitola:
Pridaná: 4.8.2007, 18:40:00
Čítaná: 1070×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Mária Elena Orntová, Ally Watkinsová, Severus Snape
Stručný dej: Nena po krutej smrti rodičov vzala miesto učiteľky Obrany proti čiernej mágii na Rokforte. Ally učí tiež na Rokforte. A tu ich spolu čaká nejedno dobrodružstvo a možno aj niečo viac.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23 24 » 24 25 » 25 26 » 26 27 » 27 28 » 28 29 » 29 30 » 30 31 » 31 32 » 32 33 » 33 34 » 34 35 » 35 36 » 36 37 » 37 38 » 38 39 » 39 40 » 40 41 » 41 42 » 42 43 » 43 44 » Koniec

"Nie kvôli nemu, ale kvôli vám. Keby ste tam za každú cenu nešli tak by ešte žil."

"Ale Draco ma oklamal! Priviedol do pasce! Inak by to skončilo inak!"

"Aj tak ste to nemali robiť."

"Chcela som pomstu! A smrťožrúti , teda aspoň časť sú mŕtvi!"

"A teraz čo chcete počuť? Že Draca vyhodím? Ani sa nenamáhajte, nič také nespravím a buďte rada že som nevyhodil vás."

"Čo?! To neni možné! Mne ide o to aby po Dracovom otcovi , ktorý umrel bol potrestaný aj Draco! Lebo k nim patril! A Azkaban by stačil... veď neni možné aby ste boli taký slepý!"

"Odíďte prosím!"

"Z pracovne či školy?"

"Z pracovne."

"Fajn!" tak som buchla dverami že mu skoro popadali obrazy. Správne! Naštvane som kráčala chodbou. Nechápe to? Blb! Kopla som do steny. Potom som sa o ňu oprela a ďalej ronila slzy. Čo tá bolesť v nútri nikdy neprestane? A Dumbledor mal pravdu! Keby som nevymýšľala tak by sa nič nestalo. Ale zasa keby Draco povedal pravdu a nebola by to pasca tak by sa to nestalo tiež a ja by som ich zabila. Sviniar malý! To mu ešte vrátim! A skoro. Sedela som tam keď sa začali ozývať kroky na chodbe. otočila som pohľad a rýchlo sa postavila akoby nič a prestala so slzami. Ale Harry to už aj tak videl.

"Ahoj. Čo tu tak sama?"

"Od...dychujem."

"Vieš, je mi ľúto, to čo sa stalo."

"Prečo si myslíš že ma to trápi?" hrala som sa na hrdinku.

"Lebo to na tebe vidno, a nehovor že nie, videl som ako si plakala."

Povzdychla som si.

"Ale keď ... videla som to. ty si nič také nezažil.... vlastne prepáč." pochopila som že sa hlboko mýlim. Počula som o smrti jeho uja.

"No, zomrel mi môj ujo Sirius, pred vlastnými očami, bolo to strašné, veľi som sa trápil ale už je to celkom v pohode aj keď mi stále chýba, uvidíš že aj ty sa dáš dokopy. Neboj."

"Ale rodinný cit a láska sú dve nemyslíš?"

"Ale stále je to strata blízkeho."

Pozrela som inam. Má pravdu.

"Ako dlho ťa to trápilo?" nemohla som na neho pozrieť.

"Dosť dlho, nevedel som zniesť že ho už nikdy neuvidím."

"A čo ti pomohlo to prekonať?"

"Priatelia."

Rozosmiala som sa lenže nútene.

"Keby som mala také šťastie ako ty."

"Veď máš."

"nemám. Môj život bola len pomsta."

"A mňa neberieš ako priateľa?"

"Po tom čo ťa skoro kvôli mne zabili?"

"Ale ja sa na teba nehnevám."

"Tu ide o to aká som krava."

"Niesi." zadíval sa mi do očí a pomaly sa ku mne približoval.

Tesne predtým som zdvihla pohľad.

"Ako mi môžeš ešte veriť?"

"Lebo, lebo ťa ľúbim."

"Tebe muselo preskočiť ... mňa?" bola som prekvapená ale nepohla som sa. Na miesto toho aby mi to vysvetlil ma pobozkal.

"Nie Harry," odtisla som ho," je to nemožné." stále som bola v šoku.

"Čo je nemožné? Ja ťa milujem...a viem že aj ty mňa."

"To je s... ako to vieš?"

"Skrátka viem."

"Ja nie som normálna." s5 som sa sadla na zem lebo mal pravdu. ářčáářPrisadol si a pritisol sa ku mne. Nevedela som čo robiť. Ešte stále som v srdci mala Severusa ale toto ... ťahalo ma to k nemu. Ale mala som výčitky. Ale keď Severus je mŕtvy a Harry....no, neviem čo to je ale určite niečo k nemu cítim.

Pri tom ako sedel vedľa mňa a cítila jeho pohľad mi naskakovali zimomriavky a žalúdok sa mi celý chvel.

"Ja ... neviem či tu ostanem učiť a ty máš ešte jeden rok na škole." rozmýšľala som.

"Prečo? Chystáš sa niekam?"

ářčáář"Nie som dobrá učiteľka."

ářčáář"To nie je pravda! Si najlepšia učiteľka obrany aká nás kedy učila."

"Nebuď smiešny. Skoro ste kvôli mne umreli. Kvôli mojej túžbe po pomste. A teraz ešte rastie. Po Severusovi." oprela som si hlavu o stenu.

ářčáář"Chceš to spraviť ešte raz? To sa ti nepodarí, mala si štastie že sme tam vtedy prišli."

"Už ich veľa neostalo. A nakoniec príde ten najťažší oriešok. Voldemort."

"Nemala by si to robiť." zase mi pozrel do očí.

"A mám len tak stáť?"

"Ale veď sama dobre vieš že to nemôžeš zvládnuť."

"Tak umriem." prehodila som len tak mimochodom.

"A to ti je jedno?!"

"Hej. Tvoj život má väčšiu hodnotu ako môj. A doteraz nechápem ako ti tam dovolili ísť. Za mnou."

ářčáář"Nebol som sám."

ářčáář"Hej lenže ty nesmieš riskovať. Vyvolený." usmiala som sa.

"A keď bol trojčarodejnícky turnaj? Kvôli mne zomrel Cedric Diggori!"

ářčáář"Ale ty žiješ. A umrel Sirius Black. Ale ty žiješ. A zomreli tvoji rodičia. Ale ty žiješ. Vieš čo to je? Obeta pre správnu vec."

"Ale to čo robíš ty správna vec nie je."

ářčáář"No ... je. Podľa mňa."

ářčáář"A čo je na tom správne?"

ářčáář"Pokúsiť sa o niečo? Zničiť niečo čo mi pije krv už roky." hovorila som to s nenávisťou v hlase.

[ » na začiatok « ]