Kapitola:
Pridaná: 16.8.2018, 10:54:47
Čítaná: 4779×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Harry, Aberforth, Severus a Lily kľačali zviazaní pred Dolores Umbridgeovou a v napätí čakali na zázrak.

„Milí Harry a Severus,“ začala Umbridgeová, „musím vám zložiť poklonu. Naozaj. Spolu ste dokázali obalamutiť Temného pána tak ako ešte pravdepodobne nik. Klobúk dole.“ Gesto naznačila. „Netuším, ako dlho ste ten únik plánovali a ani ako na to Temný pán mohol neprísť. Musíš byť majster oklumencie, Severus.“

Snape mlčal, iba ju prebodol pohľadom. Dolores však netušila, že mu týmito slovami vnukla zaujímavý napád, ktorého sa ihneď chopil.

„A už vôbec nechápem,“ obrátila sa na Harryho mamu, „ako sa tebe podarilo uniknúť spolu s nimi. Temný pán prišiel na to, že chýbaš, až o hodnú chvíľu neskôr.“ Dolores netušila, že Lily je animágus. „Ale nuž čo, všetci sa raz dopustíme chyby. A hoci takúto veľkú by nik u takého mocného čarodejníka nečakal, raz to asi muselo prísť.“

„Čo s nami hodláte urobiť? Zabijete nás?!“ zrúkol na ňu Harry.

„Och, drahý Harry, myslíš si, že vám chcem ublížiť?“ Na tvári sa jej usadil úsmev ropuchy. „Prosím ťa, chlapče. Keby som ťa chcela zabiť, už by si bol dávno mŕtvy. Mala som na to za ten krátky čas nejednu príležitosť. A ver mi, nijaké ochranné zaklínadlá a ani Dumbledore by ti nepomohli. Skutočne pán riaditeľ tak slepo ľuďom dôveruje, že si ma ako zamestnankyňu ani poriadne nepreveril, Severus?“ Profesor elixírov bol naďalej ticho. „Hoci, keď vezmem do úvahy teba, tak asi áno. Aj keď, v tebe aby sa človek vyznal, na čej strane stojíš.“

„O čo vám teraz ide? Skutočne ste taká hlúpa?“ Aberforthov hlas sa triasol, to mu však nebránilo ďalej hovoriť. „Budete nás tu držať v zajatí a potom čo? Raz sem aj tak niekto príde, hoci mám zatvorené. Som ochotný z plného hrdla volať o pomoc aj ter..“ Nedopovedal, pretože Dolores švihla prútikom a Aberforth nedokázal otvoriť ústa.

„Len si to pokojne skúste, drahý Aberforth.“ Otočila sa na zvyšných troch. „Viete, hoci vás nemám v úmysle zabiť, silno pochybujem o tom, že z tohto vyviaznete živý. Každú chvíľu sem dorazia jeho ďalší stúpenci a mám taký pocit, že s vami nebudú mať toľko zľutovania ako ja. Popravde, jediný, kto sa k Temnému pánovi má dostať živý, je tuto náš Vyvolený.“

Čupla si pred Harryho a palcom mu prešla po jazve na čele: „Úchvatné, skutočne áno. Je to presne tak, ako sa vraví. Nikdy by sme nemali podceňovať silu lásky. Aj keď je až ironické, čo z teba vyrástlo, vzhľadom na to, že ťa láska zachránila pred istou smrťou.“

„Viete, že tieto choré dristy sú oveľa hodnotnejšie, než všetky tie kecy, čo ste mi povykladali na tých vašich sedeniach?“ Harry neudržal nutkanie rýpnuť si.

Dolores sa však iba zasmiala: „Prosím ťa, chlapče. Si skutočne taký hlúpy, že si myslíš, že by ti niečo mohlo pomôcť? Si skrátka taký, v podstate sociopat. Pochybujem o tom, že niekedy budeš vedieť cítiť a že vo svojom vnútri budeš dobrý človek. Na to si napáchal na svoj vek priveľa zlého. Navyše si sám pod vplyvom Veritasera prehlásil, že voči svojim skutkom necítiš žiadnu hanbu. To, čím ma Dumbledore poveril, bolo v podstate len to, aby som sa snažila udržať ťa na uzde. Vytušiť, kedy budeš mať zas tendenciu škodiť, aby ti to mohol včas prekaziť.“

Harry na sebe nedal nič znať, ale tie slová nedokázal prepočuť. Na jednej strane si vážil, že je ku nemu konečne niekto úprimný. Na strane druhej sa mu to celé akosi priečilo. Nikdy nebude schopný citov? Ešte pred pár mesiacmi by bol na tento poznatok hrdý. Stále si myslel, že city by ho len oslabovali. Vždy si však nahováral, že si ich iba nechcel pripustiť, nie že nijaké nemá. A keď sa teraz rýchlo nad svojimi činmi zamyslel, znamenali tieto dve veci nejaký rozdiel?

„Hovoríš hlúposti, Dolores!“ začala kričať Lily. „Klameš mu! Harry je môj syn a teraz sa zaprisahávam, že ho dokážem zmeniť! Napravím svoje chyby a vrátim mu všetko, čo som zanedbala!“

„Och, naozaj?“ Umbridgeová ku nej podišla a zohla sa ku nej. „A kto povedal, že na to ešte budeš mať príležitosť?“

Schmatla Lily za vlasy a potiahla ju dopredu pred zvyšných troch zajatcov. Lily začala jačať.

„Nie!“

„Lily!“

„Dajte jej pokoj!“

„Povedali ste, že nikomu nechcete ublížiť!“

„Áno, to máš pravdu, Harry.“ Dolores sa začínala potiť, tvár jej očervenela a v očiach sa jej začínalo objavovať čisté šialenstvo. „Ale vieš, čo je najlepšie na tvrdeniach? To, že sa dajú meniť!“ S týmito slovami sa obrátila späť k Lily a vrazila jej ďalšiu facku. „Nikdy som ťa nemala rada!“ Ďalšie zaucho. „Nikdy, nikdy, nikdy! Nikto nebol Temnému pánovi dosť dobrý, nik, okrem teba a tej špiny Lestrangeovej! My všetci sme sa snažili spraviť všetko tak, ako on chcel! Chceli sme tiež len kúsok uznania! Koľkí z nás pre neho skončilo v Azkabane?! Ha? No koľko?!“ To už ju začínala mlátiť hlava-nehlava. Harry a Aberforth na ňu opäť kričali, nech prestane. Snape iba dúfal, že jeho nápad bol dobrý a že bude fungovať.

„Lenže všetko muselo byť podľa teba! Vždy na všetko náš lord povedal- Prepáč, ale Lily toto, Lily tamto! A ja a my ostatní čo?! Ty si pri ňom ani nechcela byť a všetok ten čas si len plánovala útek! A aj tak sa vždy všetko točilo len okolo teba a to iba preto, lebo si sa mu páčila!“

Už ju nemlátila, namiesto toho si z rukávu vytiahla prútik: „Vieš čo, iba tvoje decko sa ku nemu musí dostať živé. A vzhľadom na tvoju zradu by mi určite odpustil, keby som ťa tu a teraz zabila!“ Zdvihla prútik nad hlavu: „Avada—“

„Expelliarmus!“

Dolores vyletel prútik z ruky a pristál v natiahnutej ruke Albusa Dumbledora, ktorý stál vo dverách skladu. Albus opäť namieril prútik a zakričal: „Ani hnúť!“ Umbridgeová zvlietla do vzduchu, odhodilo ju na regál a spustila sa na zem. Bola v bezvedomí.

Dumbledore vošiel dnu, do tretice švihol prútikom a zo všetkých štyroch zajatcov povrazy opadli.

„Ako si nás našiel, Albus?“ opýtal sa Aberforth, ktorý si zároveň strhol magický náustok a ohýbal si skrehnuté ruky.

Dumbledore kývol hlavou na Snapa: „Severus mi pomocou oklumencie vyslal správu.“ Podali si ruky: „Opäť sa klaniam pred vašimi schopnosťami, Severus.“

„Čo urobíme s ňou?“ Lily ukázala prstom na omráčenú Dolores.

„Myslím, že nateraz ju necháme tu,“ odvetil jej Snape. „Keď sa vrátime do školy, môžeme po ňu poslať ľudí z nemocničného krídla.“

„Neodnesieme ju pomocou levitácie?“ zapojil sa Aberforth.

„To by mohlo u obyvateľov Rokvillu vyvolať priveľa otázok. Nemyslím, že potrebujeme, aby sa to roznieslo. Ak sem prídu zdravotníci, ľahšie niekto, kto by sa pýtal, uverí, že jej len prišlo zle.“

Vyšli teda z hostinca a vykročili smerom von z dediny do hradu. Kráčali za sebou v poradí Dumbledore, Snape, Lily, Harry a Aberforth.

„Musíme premyslieť, čo ďalej,“ začal riaditeľ, „lebo som si viac ako istý, že Harry momentálne nie je v bezpečí.“

„To máš pravdu, brat môj,“ odvetil mu Aberforth. „Tá striga vnútri nám to sama povedala. Podľa všetkého ďalší sú už na ceste.“

„A veruže je to tak.“

Snape ukázal na oblohu a všetci sa tam pozreli. Vedľa seba sa po oblohe tiahli pásy čierneho dymu. Harry doteraz nič podobné nevidel. Obzeral sa po ostatných, ktorí by mu mohli povedať, o čo ide. Všetci však na jav zízali a začali siahať po prútikoch.

Kúdoly dymu zmenili smer a pristali asi dvadsať metrov od nich. Zakrátko sa z nich vynorilo niekoľko postáv. Všetci muži a jedna žena.

„Zdravím vás,“ pozdravil jeden z mužov. „Myslím si, že všetci viete, prečo sme sem prišli. Vydajte nám chlapca a nič zlé sa nemusí stať.“

Dumbledore podišiel pár krokov dopredu: „Amycus Carrow. Rád ťa opäť vidím.“

Snape a Aberforth na seba hodili nechápavé pohľady.

„A tvoju sestru taktiež,“ kývol na jedinú ženu medzi nimi. „Nedávno som sa o vašich lúpežiach po celej krajine dočítal v Dennom Prorokovi.“

Amycusova sestra Dumbledora prebodla nenávistným pohľadom.

„Pokiaľ ide o vašu požiadavku, myslím, že vám je jasné, že vám spolu s mojimi priateľmi nemôžeme vyhovieť.“

„Hodláte teda o toho chlapca bojovať. Nuž dobre. Ale vedzte, že ani my a ani Temný pán sme nikomu inému nechceli ublížiť. Išlo nám len o toho chlapca. Dokonca aj tomu prašivému zradcovi Severusovi by bol ochotný odpustiť.“ Amycus sa vyklonil, aby dovidel na Snapa.

„Nikto nemieni bojovať, Amycus,“ Albus mu schválne zaclonil výhľad. „Myslím si, že sme všetci dostatočne múdri na to, aby sme si išli svojou cestou. Pokojne povedzte Tomovi, že ste ho na Rokforte nenašli.“

„Pravdaže. Pretože on je starý hlúpak, ktorý sa nechá oklamať,“ skočila do Dumbledora Amycusova sestra.

Albus vytiahol prútik, niekoľkokrát ním zamával vo vzduchu. Všetci smrťožrúti pár krokov odstúpili. Medzi nimi a Dumbledorom vznikla ochranná bariéra.

„Je vám jasné, že ju zakrátko dokážeme preraziť?“

„To áno,“ prikývol Albus, „ale aspoň my získame čas na to, aby sme došli do hradu. A myslím, že tam sa vám s nami nebude chcieť bojovať. Stále máte možnosť odísť.“

Obrátil sa a vrátil sa ku svojim.

„Je ti jasné, Albus, že toto nie je najlepšie riešenie. Ak privolajú zvyšných, čo urobíš vtedy? Môžu si potom dovoliť napadnúť hrad!“ Aberforth dal jasne najavo strach.

„Urobil som, čo som mohol,“ zašepkal mu.

Mlčky kráčali ku hradu a snažili sa ignorovať zvuk zaklínadiel, ktoré za sebou počuli.

Ocitli sa na nádvorí školy a oproti nim kráčali profesori McGonagallová a Lupin. Minerva začala srdcervúco plakať akonáhle uvidela Lily.

„Preboha...ako...ako?“ vzlykala, keď ju objímala.

„Všetko vám vysvetlím, Minerva,“ usmiala sa na ňu Lily. „Ale až neskôr, teraz musíme čeliť niečomu väčšiemu.“

„Tie kúdoly dymu bolo vidieť až z hradu,“ vysvetľovala Minerva. „A potom sme vás videli prichádzať. Napadlo nás, či nebudete potrebovať pomoc.“

„Napadlá nás Umbridgeová,“ vysvetľoval Aberforth. „Rovno v mojej krčme. Našťastie ju Albus omráčil a už nič od nej nehrozí.“

„Tá bosorka! Vedela som, že sa jej nedá veriť.“

Lily ešte rýchlo skočila do náruče Remusovi. Chvíľu tak ostali a potom sa všetci obrátili na prichádzajúcich smrťožrútov.

Bariéru už prelomili a kráčali po viadukte smerom k nim. Všetci vytasili prútiky. Lily sa ochranársky postavila pred Harryho.

Malú skupinku smrťožrútov viedli súrodenci Carrowovci: „Máte pravdu, Dumbledore,“ začal Amycus, keď boli už dosť blízko, „nechceme bojovať. A v Rokforte už vôbec nie. Preto nám vydajte Harryho Pottera, lebo bez neho neodídeme.“

„Moju odpoveď poznáš, Amycus. Harry Potter školu neopustí. Odíďte, zatiaľ ste nič zlé neurobili. Narozdiel od Dolores.“

„Uvedomujete si, koho vlastne chránite, Dumbledore? Diabla. Malého diabla. Odpovedzte mi, urobil Harry za ten čas, čo je na Rokforte, niečo dobré?“

„Mne neprináleží súdiť ho. A aj keby, to nie je žiaden dôvod na to, aby som ho vydal Tomovi. Chránim ho rovnako, ako by som chránil hociktorého študenta Rokfortu.“

Amycus sa poobzeral po spoločníkoch: „Myslím si, že všetci vieme, že to nie je pravda. Vidím, že nenájdeme spoločnú reč. Budeme musieť bojovať!“

Amycus švihol prútikom a vyšľahol zaklínadlo. Albus ho rýchlo odrazil, potom hneď ďalšie. Vzduchom lietali blesky, začal sa súboj. Bojovali všetci na oboch stranách. Harry sa krčil za Lily a dúfal, že je v bezpečí.

Postavil sa pred nich Lupin a zakryl ich magickou clonou: „Lily, utekajte s Harrym do hradu,“ kričal pomedzi zaklínadlá, „choďte do mojej pracovne na štvrtom poschodí, my zatiaľ uvidíme, čo zmôžeme! Ak zbadáte niekoho z personálu, pošlite ich na pomoc!“

Lily prikyvovala, chytila Harryho za ruku, zakričala: „Ďakujeme!“ a utekali do hradu. Nezastavovali sa, Lily trielila po pamäti na štvrté poschodie.

„Pre Kristove rany, čo sa to tam vonku deje?“ Oproti ním bežala profesorka Sproutová, v ruke zvierala prútik. Keď zbadala Lily, ostala v nemom úžase. „Lily...vy...“

„Všetko vám vysvetlím. Teraz nie je čas. Utekám s Harrym do bezpečia. Tam vonku sa strhol boj. Potrebujú každú pomoc.“

„Idem za nimi, budem brániť Rokfort, ako len viem!“

Každý pokračoval svojím smerom. Nikoho ďalšieho nestretli. Vošli do učebne obrany proti čiernej mágií, prebehli ju a zamkli sa v kabinete.

Harry bol v priveľkom strese na to, aby si uvedomil, že ušli rovno do miestnosti, kde mal s Umbridgeovou terapie. Hneď sa však upokojil, keď si spomenul, že im od nej nič nehrozí.

Spolu s mamou sa cez okno zadívali dolu na nádvorie. Zúril tam veľký boj, nikto však nebol zranený. Rokfortskí profesori a Aberforth bojovali zo všetkých síl, bolo však jasné, že každú chvíľu na jednej strane dôjde ku stratám.

Dolores Umbridgeová sa pomaly začínala preberať. Mierne ju pobolievala hlava, inak však bola viac-menej v poriadku. Len čo sa uistila, že vie stáť na nohách a nie je vážne zranená, spomenula si. Na Lily, ktorú už takmer zabila. Na Dumbledora, ktorý ju odzbrojil a omráčil. Hnev, ktorý v tej chvíli pocítila, jej dodal obrovské množstvo energie. S vytaseným prútikom a hlavou hrdo vztýčenou vyšla z krčmy a zamierila si to von z Rokvillu do školy. Všetko im to vráti. Najprv tá muklovská ryšavka, potom ten starý blázon a napokon ten naničhodný Vyvolený.

„Pomôž mi, Severus!“

Snape sa obrátil za Lupinovým hlasom a odzbrojil jedného z dvoch smrťožrútov, ktorí s ním bojovali.

„Vďaka!“

Vyzeralo to biedne. Smrťožrúti boli v obrovskej presile a všetci z Rokfortu vedeli, že prehra je len otázkou času. No nik nedal najavo beznádej ani strach. Všetci statočne pokračovali v boji.

V zápale boja si nik nevšimol, ako ich bojisko dookola spoza hradieb obchádza pani v ružovom.

„Nič sa neboj, Harry, sem nik nepríde.“

Harry mame veril. To, ako sa díval dolu na prebiehajúci boj, ho nenechalo chladným. Cítil niečo ako obavy. Nie obavy o svojich profesorov, skôr obavy o to, že niekto z Voldemortovych príslušníkov prenikne do školy a pôjde ich hľadať. Čo sa v tej chvíli, na Harryho i Lilino zdesenie, stalo.

„HA! Mám vás!“

Harryho a Lily trhlo a otočili sa za hlasom, ktorý vychádzal od dverí. Harry ostal prekvapený a jeho mama si od šoku prikryla ústa. Vo dverách stála Dolores Umbridgeová s vytaseným prútikom, ktorý mieril rovno na nich. Následkom jej omráčenia mala strapaté vlasy či špinavý a zaprášený pulóver, jej maniakálny výraz v očiach však ostal rovnaký.

„Tentoraz ma už nič nezastaví,“ na tvári mala víťazoslávny úsmev. „Vy dvaja ste ma tak vytočili, že vás zabijem rovno oboch! A je mi úplne jedno ak ma Voldemort kvôli tomu zabije!“

„Ako si nás našla?“ Lily sa snažila nestratiť duchaprítomnosť.

„Nehľadala som vás,“ pokračovala Dolores. „Prešmykla som sa zozadu nádvoria a povedala som si, že pôjdem na jediné miesto, ktoré mi je tu na škole známe. A šťastie mi opäť zahralo do karát!“

Lily sa znova postavila pred Harryho a vytasila prútik: „Možno nás dnes zabiješ, Dolores. Buď si však istá, že Harrymu skrivíš čo i len vlások na hlave iba cez moju mŕtvolu!“

„Keď si to praješ...“

Dolores švihla prútikom a z prútika jej vyšľahol červený plameň. Lily kúzlo odrazila, voľnou rukou však mávla dozadu na Harryho. Toho vynieslo do vzduchu, presunulo ho nad stôl v pracovni a nakoniec ho zanieslo popod neho. Harry sa teda krčil pod stolom. Nič nevidel, a teda nemal ani potuchy o prebiehajúcom boji.

„Ty odporná zmija!“

„Zabijem ťa a potom tvojho krpca taktiež! Len si to zbytočne odďaľuješ!“

Harryho prekvapilo i to, že sa nedokázal ani len pohnúť. Nedokázal urobiť čo i len maličký pohyb, mohol sa iba krčiť a načúvať zvukom zaklínadiel a ženských výkrikov.

„Expelliarmus!“

Nebolo pochýb, že toto zaklínadlo vyčarovala Umbridgeová. Harry pochopil, že pokiaľ jeho mama prišla o prútik, je veru zle.

„He he he he,“ počul Doloresine posmešky. Zachytil zvuk krokov, blížili sa ku nemu. Jeho mama zrejme kráčala dozadu pred Dolores.

„Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie,“ pokračoval Umbridgeovej monológ. „A keďže som teraz získala tvoj prútik...Na hodinách čarovania som sa ako študentka učila, že čím viacej prútikov, tým silnejšie zaklínadlo. Nikdy som to však nemala možnosť vyskúšať. Tvoj prútik ma síce nebude až tak dobre počúvať, ale za pokus to stojí.“

„Nie, nie...“

Harry zavrel oči a snažil sa udržať slzy. Potichu pre seba vyslovil: „Mami, ľúbim ťa.“

Zreteľne počul Umbridgeovej nádych.

„AVADA KEDAVRA!“

Cez zavreté oči stále vnímal zelený záblesk, ktorý osvetlil celú miestnosť. Potom už iba začul, ako na zem dopadlo mŕtve telo, len pár metrov od stola, pod ktorým bol.

Neplakal. Nemal síl. Nie od vyčerpania, ale preto, lebo ho začala silno páliť jazva na čele. Inštinktívne položil ruku na to miesto. Začul znova kroky. Pomaly sa približovali ku nemu. Čím boli bližšie, tým viac ho jazva pálila.

Dolores už bola pri ňom. Bolesť však bola pre Harryho taká silná, že v momente, kedy sa čarodejnica zohla pod stôl, v sekunde, kedy zbadal jej tvár ropuchy, zamdlel.

-------------------------------------------------------------------

Ešte bude epilóg. :)

[ » na začiatok « ]