Kapitola:
Pridaná: 11.8.2018, 19:31:02
Čítaná: 2699×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Harry by mal ako vzorný študent tráviť víkend nad učebnicami a doháňať učivo, ktoré profesori prebrali počas jeho neprítomnosti. Nedbal, a namiesto toho sa túlal po rokfortských pozemkoch s Čcho Čchangovou. Harry si jej spoločnosť vcelku užíval, napokon, teraz si už bol viac ako istý, že sa mu páči. Aspoň dovtedy, kým sa ho bez obalu neopýtala:

„Počuj, je pravda, že si bol mimo Rokfortu dlhší čas?“

Harry zastal a zagúľal očami: „Prečo to chceš vedieť?“

Čcho sa zháčila: „No, len som bola zvedavá. Vieš, zaujíma sa o to celá škola, a...“

„A ty im chceš podať pravdivú verziu z prvej ruky?“

„Nie, prepáč, ja...chápem, ak o tom nechceš hovoriť, určite to nebolo nič príjemné...“

Harry len tak-tak udržal úsmev. Vôbec nevidela cez jeho malú hru a podarilo sa mu dostať ju presne tam, kam chcel. Stačilo mu už len dodať: „Máš pravdu. Prepáč mi, že som na teba vyletel, len...bolo to strašne ťažké, a ja....neviem, či som v poriadku...,“ aby ho Čcho vzala za ruku a ľútostivo ho pozorovala.

Spokojný Harry ich viedol okolo Hagridovej chatrče a späť do hradu.

Hermiona Grangerová rehabilitovala v nemocničnom krídle za pomoci madam Pomfreyovej. Držala sa dvoch madiel a skúšala prvých pár krokov. Sestra ju v prípade potreby pridržiavala.

Za ten čas, čo od jej pádu uplynul, sa nedalo pochybovať o tom, že sa plne zotaví a bude môcť opäť normálne chodiť. Mala síce ochabnuté svalstvo, to sa však cvičením dalo napraviť. Hermiona sa tak tešila zo svojich nových úspechov v cvičení, že si vôbec nevšimla, ako sa dvere do krídla otvorili a vošla obézna pani v ružovom. Pani na seba upútala pozornosť piskľavým: „Ehm!“, na čo sa Hermiona i madam Pomfreyová otočili.

„Dobrý deň,“ pozdravila. „Prišla som sa na vás pozrieť, slečna Grangerová.“

Obe ich obišla a postavila sa pred nich: „Vidím, že robíte pokroky, gratulujem.“

Madam Pomfreyová si povzdychla: „Prepáčte, madam, vy ste lekárka? Poslal vás niekto pozrieť sa na slečnu Grangerovú?“

Pani v ružovom na ňu pomaly obrátila hlavu. Svoj hnev z toho, že si niekto dovolil spochybniť jej autoritu, nedokázala dobre zakryť:

„Moje meno je Dolores Jane Umbridgeová,“ odvetila administratívnym hlasom, „a som pracovníčka ministerstva. Dúfam, že budete taká zhovievavá, a dovolíte mi sa tuto so slečnou Grangerovou porozprávať.“

„A ja zas dúfam, pani Umbridgeová, že vyčkáte, kým tuto so slečnou Grangerovou docvičím.“

Hermiona vycítila stúpajúce napätie v miestnosti. Aby zabránila blížiacemu sa konfliktu, zapojila sa a povedala: „To je v poriadku, madam Pomfreyová, tak či tak potrebujem prestávku. Rada sa tuto s pani pár minút porozprávam.“

Sestrička Umbridgeovú najprv prebodla pohľadom, následne pomohla Hermione posadiť sa na posteľ.

„Ja vás teda nechám osamote.“

„Áno, to bude najlepšie,“ zaškerila sa Dolores na zdravotníčku, ktorá len zlostne zabuchla dvere.

„Takže teda,“ obrátila sa na dievčinu, „Nemám veľa času a musím tu toho na škole dnes ešte veľa stihnúť, preto prejdem rovno k veci. Ako iste vieš, pohybujem sa po Rokforte už niekoľko dní. Profesor Dumbledore ma požiadal, aby som sa vysporiadala po psychickej stránke s jedným študentom a som si istá, že vieš, koho mám na mysli.“

Hermiona bez slova prikývla: „Harry Potter, však?“

„Presne tak. Vieš, na ministerstve pracujem ako psychoterapeutka. Pomáham aurorom vysporiadať sa s dopadom ich práce na nich. A Harry ma potrebuje.“

Vyrozprávala jej všetky Harryho negatívne incidenty. Hermiona iba mlčky prikyvovala, pochopiteľne vedela o všetkom.

„Neviem, či o tom vieš, drahá moja,“ pokračovala Dolores, „ale Harry vyrastal vo veľmi zlom prostredí. To ho, samozrejme, neospravedlňuje, ale vďaka tomu vieme lepšie pochopiť, aký je. Ide o to, že incident s tebou bol prvý takýto veľký Harryho prehrešok tu na škole.“ Postavila sa a začala sa pred Hermionou prechádzať: „Harry ku mne chodí na terapie, kde mu chcem pomôcť zlepšiť jeho správanie, pochopiť ho a pomôcť mu rozhodovať sa v záťažových situáciách tak, aby tým neubližoval ostatným. Teba chcem požiadať o to, aby...“ Zarazila sa. Z okna dovidela na rokfortské pozemky a videla, že smerom do Rokvillu kráčajú dve postavy. Bolo dostatočne jasno, aby si bola Dolores istá, že to sú Harry a Snape.

Za ten čas, čo sa Umbridgeová rozprávala s Hermionou, Harry odprevadil Čcho do hradu a sám sa pobral na svoj trest do žalárov. Tešilo ho, že dnes má trest posledný raz.

Pokiaľ išlo o Čcho, bola naňho úplne namotaná. Hltala každé jedno jeho slovo, napäto počúvala, keď jej rozprával o Dursleyovcoch a aj ho poľutovala. A hoci vedel, že to nie je láska v pravom zmysle slova, mal ju v tejto chvíli presne tam, kde ju mať chcel.

Zaklopal na dvere Snapovho kabinetu: „Ďalej,“ ozvalo sa spoza dverí.

Harry vstúpil a na stole už mal nachystanú poslednú kopu z archívov. Posadil sa a bez slova začal pracovať.

„Potter,“ Snape sa postavil a podišiel k nemu. Hodil pred neho na stôl Denný prorok: „Čítali ste už o tom?“

Harry si zobral noviny do rúk a zaostril na článok, na ktorý ukazoval Snapov prst. Bol to ten o prepadoch domov v Anglicku. Kde sa písalo, že trasa lupičov by mohla viesť na Rokfort.

„Tiež vás napadlo to, čo mňa?“

Harry prikývol: „Dal by som ruku do ohňa za to, že ich poslal Voldemort.“

„S istotou sa to povedať nedá,“ zdôraznil Snape a prekrížil si ruky na prsiach. „Ale musíme sa pripraviť na všetko.“

„Lenže čo zmôžu dvaja Voldemortovy sluhovia? Rokfort musí mať mnohé obranné mechanizmy a nechápem, čo by dosiahli dvaja čarodejnici.“

„Len jeden čarodejník sa dokázal infiltrovať na pozemky a uniesť vás, zabudli ste, Potter?“ Snape sa vrátil za stôl: „A navyše si nik nemyslí, že by do školy napochodovali dvaja muži, nejakým zázrakom sa dostali do slizolinskej klubovne a proste sa s vami premiestnili do Riddlovie domu. Šťastie mali len raz, pochybujem, že by sa naň opäť spoliehali. Musí v tom byť čosi viac, čosi premyslenejšie.“

Harry uložil posledný archív a mienil odísť. Profesor elixírov si ho však zavolal naspäť.

„Musíme sa pripraviť na všetko, Harry, ozaj na všetko.“ Harry bol v miernom šoku. Ešte nikdy ho Snape neoslovil krstným menom: „A keďže už možno nemusí byť veľa príležitostí, myslím, že je správny čas, aby som ťa vzal na jedno miesto.“

Harryho sled udalostí zmiatol: „Prečo si myslíte, že sa mi bude chcieť s vami niekam ísť?“

Severus si začal navliekať cestovný plášť a odpovedal: „Keď sa vrátime do školy, odovzdám ti naspäť neviditeľný plášť.“

„To beriem. Znie to férovo.“

Už vychádzali zo žalárov, keď Snape dodal: „Ale pevne verím, že budeš mať takú radosť, že na nejaký plášť zabudneš.“

Harry poľahky vytušil, že ho Snape vedie smerom ku vlakovej zastávke. Netušil prečo, Snape však zabočil od koľajníc doľava, kde viedla široká cestička medzi korunami stromov. Harry si všimol na kraji chodníka ceduľu s nápisom Rokville.

Ocitli sa v neveľkej dedinke zloženej z niekoľkých budov a do jednej z nich zamierili. Harry si všimol cedule nad dverami: U KANČEJ HLAVY.

„Aberforth? Si tu?“ zavolal Snape. V krčme nebolo ani nohy, všetky stoličky boli vyložené.

„Snape. Ahoj. Čo ty tu-“ Krčmár nedohovoril, lebo zbadal, že s profesorom prišiel aj Harry.

„Je pripravený, Aberforth. Doveď nás ku nej.“

Harry začínal mať tušenie o čo ide, no nateraz mlčal. Aberforth iba Severusovi prikývol a viedol ich do zadnej časti krčmy.

„Mám pokazené výčapy a kúrenie,“ začal vysvetľovať, keď ho nasledovali. „Preto som na dnes zatvoril. Niežeby ma to neštvalo.“

Prešli do skladu, kde boli pri stenách usporiadané regály so škatuľami. Okrem nich tam však nič nebolo. Harry mlčky čakal.

„Môžeš, Lily,“ zvolal Aberforth.

Zo zeme sa začala vynárať vysoká žena s ryšavými vlasmi. Harry ju takmer okamžite spoznal a nevedel, ako na to má reagovať.

„Ahoj, Harry,“ usmiala sa. Bolo to nesmierne rozpačité. Aberforth i Snape by tam najradšej neboli. Lily k Harrymu opatrne podišla a objala ho. Harry ju neobjal späť, ale nechal sa. Všetci v miestnosti si vydýchli. Bol to dobrý začiatok.

„Vedela som to!“ Nepočuli nikoho prichádzať, ale vo dverách skladu stála Umbridgeová a mala vytasený prútik.

„Incarcerous!“

Všetkých štyroch spútali povrazy. Padli na kolená a nemohli sa ani pohnúť.

„Tak teda,“ usmiala sa Dolores. „Milá Lily bola celý čas pod mojím nosom!“ Podišla k Harryho mame a vlepila jej poriadne zaucho. Harryho to nenechalo chladným a mal potrebu to Dolores vrátiť. Samého ho jeho reakcia prekvapila, ale hnev nevedel ovládnuť: „Za to zaplatíte!“

„Výborne, Harry,“ obrátila sa naňho, „predsa sa mi v tebe podarilo vzbudiť emóciu. Dokonca hnev z lásky! Som rada, že naša terapia mala úspech.“

Priniesla si spredu stoličku a posadila sa pred nich.

„A teraz sa, vážení, všetci spolu pozhovárame!“

[ » na začiatok « ]