Kapitola:
Pridaná: 1.8.2007, 09:14:17
Čítaná: 963×
Hodnotenie: (počet hlasov: 37)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Stála unavene a skleslo a podopierala sa o katedru. Práve si utierala slzy, keď počula ako sa prudko roztvorili dvere. Otočila sa a videla ho stáť medzi dverami. Od hnevu a behu prerývane dychčal a pot mu stekal po čele zvrašteného od zloby. Keď ju zazrel ako na neho hľadí plná nádeje, zarazil sa. Premeral si jej tvár pohľadom. Mala opuchnuté oči od plaču, ale nie len to. Jedno oko mala nepekne zafarbené do modra a nos mala tiež narazený. Sirius cítil ako si pýta podporu vo svojom trápení. Na moment bol presvedčený, že to myslí úprimne, ale pri tých všetkých pocitoch, čo sa v ňom bili mu z tejto scény zostal len jeden. Zase je to je len jej hra. Tvár sa mu opäť zmenila na masku hnusu a nenávisti. Chcel, ale vedieť prečo je dobitá.

„Čo sa ti stalo?!“ opýtal sa útočne.

Nagini sa zarazila, ale chcela si ho udobriť. Pokročila bližšie k nemu a prosebne sa mu zadívala do očí. „To nič,“ pokúsila sa o úsmev. “Ja viem, že sa hneváš. Už to nechcem,“ natiahla k nemu ruku.

„To nepôjde tak ľahko! Nezahrávaj sa opäť so mnou!“ odvrátil pohľad od jej otvorenej dlane, čím jej jasne naznačil, že ju neprííjma.

„Opäť? Nerozumiem,“ skoro šepkala. Zmätene na neho hľadela, až vraštila obočie. Dala si ruku späť k telu, ale zase sa k nemu o kúsok priblížila.

„Nesnaž sa vyzerať nevinne! Viem všetko! Zašla si priďaleko!“ to už kričal. Tá jej bezbrannosť ho provokovala ešte viac. Nagini sa narovnala a nechápavo krútila hlavou. Začala si tvoriť múr a Sirius jej v tom len pomáhal.

„Čo ty tak môžeš vedieť? Zase som z niečoho obvinená?“ pohŕdavo prekrížila ruky. „Tak to by ma zaujímalo ako znie obvinenie.“

„Viem o Petrovi!“ pristúpil k nej tento raz on, takže už boli od seba len na meter. „Veril som ti! Možno si veľká čarodejnica, ale nikdy nepochopíš kde je skrytá ozajstná moc!“ tváril sa ako keby ju chcel udrieť.

Naginin múr začal slovo za slovom silnieť. “O Petrovi?“ posmievala sa mu. „Je to môj študent Sirius! Vieš, musím sa s ním občas stretnúť. To ako žiarliš? Cha-cha!“ aj keď sa pohŕdavo uškŕňala, pohľad mala nebezpečný.

Sirius zaťal päste. „On je verný! Pozná lásku k priateľom a preto ti nič neprezradil! Ty to nikdy nepochopíš! Si zaslepená sama sebou!" Čím viac zúril, tým viac bola Nagini chladná.

"Máš pravdu neprezradil. A si si taký istý, že som od neho chcela niečo vedieť? Myslíš si, že som závislá od študentských donášačov? Tak teraz si ma naozaj pobavil Sirius," vysmievala sa mu priamo do tváre. "A láska? Vieš, možno som aj chcela zažiť niečo ako lásku, ale až teraz vidím, kam by ma priviedla!" otočila sa mu chrbtom.

„Pozri sa mi do očí!“

Otočila sa a bez mihnutia oka sa na neho mlčky dívala. Rozmýšľala ako veľmi je detinský, keď takto kričí. Začala v nej prevládať nechuť. Múr už pred ňou skoro dokončený stál.

„Si chudera, ak si myslíš, že svetom prejdeš len tak sama. Peter je ozajstný priateľ a tebe už nedovolím, nikdy nedovolím skúšať na ňom svoju moc! Počuješ? Nikdy!“ bradu dvihol hrdo hore a sálal z neho jeho pôvod. Vytiahla pomaly prútik a dívala sa na jeho oblý koniec.

"Kam až sa budeš biť za svojho priateľa?" skoro šepkala. "Viem, že ma ľúbiš. To ty zostaneš sám Sirius. A to z jediného dôvodu. Myslíš si, že si lepší než všetci ostatní. Keby si sa k Petrovi správal ako k rovnocennému, tak by sa mi vyhýbal. No nestalo sa tak." Prútik vytiahla do úrovne jej pŕs. „Si naivný. Ja viem, že budem sama, ale je to moja voľba. Pozri sa na Dumbledora... pche celý život je sám!" hovorila pomaly a rozvážne.

Nenechal sa zastrašiť a bez rozmyslu vytiahol prútik. „Peter je slaboch a vždy ním bude, ale má priateľov, ktorí ho ochránia! Neveríš svojim slovám! Hráš sa na silnú, ale takou nikdy nebudeš!"

"Že nie?" jedným šmahom prútika Sirius strnul a padol k zemi. Znehybnila jeho telo. Obkročmo si kľakla na jeho hruď a okolo jeho krku stisla nohy, aby ledva dýchal. Prútikom mu prechádzala po líci. Sirius mal v očiach strach.

"Sirius to čo cítim k tebe som snáď ešte ani necítila," pritiahla nohy tuhšie. "Ale to vieš, láska je zradná," ironizovala, "takže sa ľahko mení v nenávisť," prešla mu prútikom po perách. "Ja mám teraz dve možnosti. Buď ťa zabijem," vyrátavala na prstoch, "alebo ti tak osladím život, že sa budeš modliť, aby som ťa zabila. Ale máš šancu," povolila zovretie a postavila sa. Namierila na neho prútik a zrušila kúzlo. Zatvárila sa akože dôverne a šepkala: „Ešte môžeš utekať za Dumbledorom."

Siriusov strach v očiach, nahradil výsmech. Prudko sa postavil. „Nebojím sa ťa! Pôjdem si kam chcem a budem robiť čo len chcem! A ty si pamätaj, že ak ešte raz skrížiš cestu mne alebo mojim priateľom, tak budeš pykať!“ Podišiel ku dverám a otočil sa. „Ľutujem ťa! Nevieš nič o láske a priateľstve! Poznáš len seba a svoju moc! Život je krásny, ale ten tvoj by som hneď zahodil,“ povedal znechutene Sirius. Chystal sa na odchod.

"Ešte uvidíš čo dokážem! A tvoj kamarát vlkolak by sa mal mať tiež na pozore." Nagini bola úplne vážna. "Môj život by si nezahodil. A vieš prečo? Lebo si chcel byť jeho súčasťou. Mohol si Sirius. Len krôčik ti k tomu chýbal. Ale teraz vidím, že potrebuješ, aby ťa niekto naučil čo je skutočný život. Tam už nebudeš hodnotený bodmi," uškrnula sa. "Buď budeš obeť alebo pán."

Pomaly sa na ňu otočil a usmial sa. „ Budem ten, ktorý vie čo chce Nagini!“ Po týchto slovách vyšiel z triedy a pobral sa do svojej klubovne.

Tento rozhovor bol pre ňu bodka. Klinec, ktorý ju utvrdil v tom, že sa musí vrátiť pevne do svojho života. Nechala si pustiť do neho emócie a to sa muselo zmeniť. Vedela to. Vrel v nej hnev na Siriusa. Mala pochopiť, že je to len obyčajný pubertiak, ktorý mení nálady z minúty na minútu. A tá jeho nezmyselná schopnosť milovať! Mala v úmysle mu dokázať, že ho na koniec zničí. Múr bol dokončený. Rozhodla sa, že na druhý deň rozošle správy svojim novým žiakom a dá im prvú lekciu v mágii.

Vo svojej izbe si ľahla na posteľ a než zaspala rozmýšľala nad tým ako by Siriusovi čo najviac ublížila. Musela sa dozvedieť čo bolo v tom liste. To bol jej tromf. Odhaliť jeho citlivé miesto a bodnúť rovno do neho. Bol na to len jeden spôsob. Peter.

Sirius kráčal zamyslene chodbami a nevnímal svet okolo seba. Vedel, že to všetko zašlo priďaleko. Teraz už nebolo cesty späť, no takmer vôbec ho to netrápilo. Veď predsa jeho vina to nie je. Predtým než príde do svojej klubovne chcel vyriešiť ešte jednu vec. Chcel ísť za Dumbledorom a povedať mu čo sa stalo. Niečo mu našepkávalo, že by o tom riaditeľ mal vedieť. Zastal pred jeho kamennou príšerou a zarazil sa, nevedel heslo. Vedel, že heslom býva vždy, nejaká Dumbledorova maškrta, ktorá väčšinu čarodejníkov neoslovuje. Naposledy počul, že riaditeľ si veľmi obľúbil hnusné pelendrekové červíky dovážané priamo z Fínska a tak neváhal a skúsil: „Salmiaki!“ Kamenná príšera odstúpila a pred ním sa objavilo točité schodisko. S hrdým úsmevom po ňom vykročil. Zaklopal na dvere a príjemný hlas ho pozval dnu. Vstúpil do miestnosti, na ktorú si už za tie roky zvykol. Takmer vôbec sa nezmenila, až na Dumbledora, ktorý sa mu zdal byť až príliš starý a unavený.

„Á pán Black! Prosím sadnite si.“

Sirius si poslušne sadol a pozrel na riaditeľa. „Potrebujem sa s vami porozprávať.“

„Stalo sa niečo?“

„Áno aj nie. Teda stalo sa niečo o čom by ste mali podľa mňa vedieť.“

Dumbledore naňho pozeral a rukou naznačil nech pokračuje.

„Ja, pohádal som sa s Nagini...“

„S pani profesorkou Nagini!“ povedal Dumbledore pokojným hlasom.

„Áno s pani profesorkou a zistil som, že niečo tají, a že sa snaží získať informácie o študentoch tejto školy.“

„Je profesorka a preto nevidím dôvod prečo by to mal byť problém.“

„Áno máte pravdu. Lenže ona sa snaží získať informácie o študentoch, ktorí sú iní než ostatní. Nemyslím si, že by to robila len tak. Niečo skrýva pán riaditeľ a ja si myslím, že by ste to mali preveriť.“

„Som rád, že ste sa mi zdôverili pán Black. Myslím, že sa s pani profesorkou porozprávam.“

„Ďakujem pán profesor!“ Sirius vstal a išiel ku dverám.

„Pán Black?“

„Áno.“

„Čo je medzi vami a profesorkou Nagini?“

Sirius sa zarazil no rýchlo sa prinútil odpovedať: „Nič! Teda už nič!“

„Ďakujem, môžete ísť!“

Sirius vedel. Že Dumbledore je inteligentný, no nikdy mu ani na um nezišlo, že je až taký vnímavý. Premýšľal o tom celou cestou do klubovne a jeho úcta k riaditeľovi ešte viac stúpla. Vošiel do prázdnej klubovne a rýchlo vybehol po schodoch do svojej izby. Uvidel svojich priateľov ako naňho čakajú.

„Tak čo?“ spýtal sa James dychtivo.

Sirius sa naňho usmial. „Máš ešte nejaké zásoby tých chrobákov na odpočúvanie?“

„Jasné kámo!“

„Dobre!“ Povedal Sirius a usmial sa. „Keď chce vojnu tak bude mať vojnu!“

-------------------------------------------------------

Všetky vaše pripomienky posielajte buď mne teda Peterke alebo GORATHovi. Sme radi, že sa vám Nagini páči a sľubujeme, že sa budeme snažiť o to, aby váš záujem neopadol.

[ » na začiatok « ]