Kapitola:
Pridaná: 8.4.2018, 11:48:47
Čítaná: 2626×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Draco Malfoy, Astoria Greengrassová
Stručný dej: Draco Malfoy pricestuje do Egypta v snahe poistiť si získanie ďalších vzácnych artefaktov do svojej neoceniteľnej zbierky. Namrzený na rodičov a samotný život sa tu stretáva s vedúcou archeologickej expedície – Astoriou Greengrassovou. Ako uznávaná odborníčka má však tiež svoje ambície a tie tak celkom nekorešpondujú s tými jeho. Vzťah pes a mačka sa môže začať. :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nálezisko 2 » V prachu 3 » Dvere 4 » V hrobke 5 » Labyrint 6 » Plán, čo sa vymkol z rúk 7 » Prútik 8 » Faraónova pomsta 9 » V prítmí 10 » Nekonečný tunel 11 » Erumpent 12 » Zápisník 13 » Zraniteľnosť 14 » Tisíce milénií 15 » Sladká Amelia 16 » Kliatba 17 » Protikúzlo 18 » Skúška sŕdc 19 » Veriť, či neveriť? 20 » Záchran(c)a 21 » Rodinné problémy 22 » Repudio 23 » Bronzová čepeľ 24 » Milá Astoria 25 » Znamenie hodín 26 » Viac než len gesto Epilóg » Pani Malfoyová

Bol to zrejme najnáročnejší štvrťrok v jeho živote. Každodenné sprevádzanie matky do Nemocnice svätého Munga sa stalo samozrejmosťou, na ktorú si však ťažko zvykal. Odkedy dokončil štúdium v Rokforte, mohol si robiť stále všetko, čo chcel, sám bol pánom svojho programu – a teraz sa mu tam vkradlo každodenne niekoľko hodín času stráveného s matkou.

Lenže Narcissa ho potrebovala. Obzvlášť prvé dva týždne boli príšerne náročné, hoci sa sama rozhodla, že bez pomoci sa alkoholu nedokáže vzdať. Hádali sa, musel ju opakovane presviedčať, prečo jej boj bude stáť za to, musel jej zdôrazňovať, že ona sama stojí za to, aby bojovala, že jej život nie je stratený v nenávratne a nie je zbytočný. Dokonca sa pristihol pri tom, ako jej párkrát zreprodukoval slová Astorie Greengrassovej – alebo aspoň to, čo z nich vyplývalo pre neho samého.

Astoria. Spomienky na ten jediný deň v podzemí s ňou mu prinášali na tvár úsmev, sem-tam aj úškrn. Nereagovala na jeho rozlúčkový list, s najväčšou pravdepodobnosťou sa úprimne potešila jeho odchodu a zo slušnosti mu to nechcela dať najavo. V podstate bol za to vďačný.

Keďže malfoyovské sídlo bolo teraz v neprítomnosti jeho matky vlastne prázdne (až na domácich škriatkov, ktorí udržiavali poriadok a varili), musel si nájsť nejakú záľubu, vyplniť si niečím čas. Ani nevedel, ako sa to stalo, no začal čoraz častejšie navštevovať rodinnú knižnicu. Našiel množstvo starých zväzkov, ktoré sa mu síce nechcelo čítať, ale obdivoval ich krásu. Niektoré boli potiahnuté dračou kožou, v iných našiel nádherné ručné ilustrácie. A mali ten správny nádych histórie.

Vonku sa pochmúrna anglická zima zmenila na až príliš farebnú jar, čo ho vytiahlo von. Keď už Narcissa nepotrebovala tráviť na terapii niekoľko hodín denne, ale chodievala iba na pravidelné každotýždenné kontroly, aj ona sa musela nejako zamestnať. Spoločne teda chodievali do záhrady a postupne ju zveľaďovali, hoci na sadenie jarných kvetov bolo už príliš neskoro. No zasadili aspoň zopár jesenných astier, akonitov či georgín a pokúsili sa postaviť na nohy to, čo bolo roky (alebo desaťročia) v záhradách zanedbané.

„Zvláštne, že som nikdy nemala blízko ku kvetom, hoci moje meno ma na to priam predurčuje,“ podotkla jedného slnečného dňa, keď spoločne okopávali ovocné stromy, dúfajúc, že po dlhom čase možno tento rok nielen prinesú úrodu sladkých plodov, ale predtým azda aj zakvitnú.

Draco sa na ňu uškrnul. „Keby som ja nasledoval význam svojho mena, mala by si zo mňa krotiteľa drakov. To by si chcela?“

„Pre Merlina, len to nie. Dokonale mi stačí, čo si si prežil v tom Egypte. Čosi otrasné,“ krútiac hlavou sa pustila opäť do práce.

Nikdy by si nebol pomyslel, že chytí do ruky motyku – a že uvidí vlastnú matku okopávať záhradu. Zdalo sa však, že to dáva určitý zmysel jej dňom. A práve to Narcissa Malfoyová najväčšmi potrebovala.

Preto odchádzal do egyptského Memfisu, kde sa nachádzalo najväčšie egyptské čarodejnícke múzeum, takmer bez starostí. Samozrejme, že sa o matku bál, ale zároveň si plne uvedomoval, že ako jej syn nezodpovedá za jej správanie. Bola dospelá, bola samostatná, musela sa o seba postarať. A tých pár dní bez neho zvládne. I keď mu na okamih napadlo vziať ju so sebou, no ona o ceste do takého prostredia ani len neuvažovala.

Po viac ako troch mesiacoch sa stretol s pánom Toadym, ktorý ho sprevádzal aj pri hrobke faraóna Džihautiho. Práve artefakty z nej sa mali stať súčasťou expozície memfiského múzea – aspoň dočasne. Prišiel až v deň slávnostného otvorenia, aby nebol od matky odlúčený pridlho, a ocitol sa v luxusnom apartmáne jediného čarodejníckeho hotela na okolí.

Mal k dispozícii veľkú izbu, prepychovú kúpeľňu, pohodlnú posteľ. Všetok nábytok pôsobil veľmi kvalitne a pritom starodávne, no krásne. Akoby ho to miesto malo pripraviť na atmosféru celého večera, večera pretkaného históriou a starožitnosťami. Samozrejme, priniesol si aj svoju dýku. Síce nepatrila k najkrajším či najcennejším (alebo nebodaj najdrahším) predmetom malfoyovskej zbierky, no Draco bol na ňu právom hrdý a spájala sa mu s najväčším dobrodružstvom, čo kedy zažil.

Keď sa priblížil večer, obliekol si slávnostný habit a zadíval sa z okna na zapadajúce slnko, ktoré skrášľovalo oblohu ružovými a fialkovými odtieňmi. Farebné pozadie mesta pripomínajúceho neobývateľnú zrúcaninu, teda ideálneho miesta pre vznik akejkoľvek čarodejníckej inštitúcie, vnášalo do jeho srdca zvláštny pokoj, hoci sa chystal na to, na čo sa chystal.

S hlbokým nádychom predsa len trochu nervózne pohľadom skontroloval kyvadlové hodiny, ozdobu historicky ladeného šatníka. Bol čas.

-:-:-:-:-:-:-:-:-

Ten vznešený účes a spoločenské šaty, to skrátka vôbec nebola ona. I keď musela sama uznať, že svetložltá narcisová farba pristane jej opálenej pokožke, necítila sa vôbec prirodzene napriek tomu, že Lottie ju usilovne presviedčala o opaku.

„Ešte náušnice, slečna Astoria, na náušnice nesmieť zabudnúť,“ pribehol k nej škriatok na poslednú chvíľu s malou šperkovničkou, z ktorej Astoria s povzdychom vytiahla pár náušníc po svojej pra-pra-pra-prastarej matke. Ako archeologička a milovníčka histórie si toto stáročné rodinné dedičstvo veľmi vážila, ale netúžila ho nosiť na verejnosti. Napriek tomu si nasadila jemné ružové perly a prezrela si samu seba v zrkadle.

Z priebehu celého večera pociťovala nervozitu: nielenže bude predstavená ako vedúca archeologického výskumu, ale bude sa musieť aj prihovoriť prítomným. Samozrejme, prejav si pripravila vopred, a veľmi dúfala, že sa jej nebude triasť hlas. Dopočula sa (až v to dopoludnie), že sa možno zúčastnia aj niektorí členovia britskej kráľovskej rodiny, čo ju ešte väčšmi vystresovalo. Neočakávala sa síce prítomnosť kráľovnej ani jej priamych potomkov, no mohol prísť hocijaký princ či vojvoda.

A okrem toho... vedela, že sa po viac ako troch mesiacoch opätovne stretne s Dracom Malfoyom. A z toho pociťovala snáď najväčšie obavy. Mala veľa času premýšľať o ich spoločnom dobrodružstve a postupne prestávala veriť, že ho mohlo skutočne zmeniť. Čo ak príde a sebavedome všetkým oznámi, že sa rozhodol odkúpiť väčšinu artefaktov? A nebodaj sa za také vyhlásenie dočká aj potlesku a uznania? Čo ak takto bude chcieť získať pre svoju rodinu niekdajšiu prestíž, vylepšiť opäť povesť Malfoyovcov?

Bála sa. Radšej sa neodvažovala veriť v niečo lepšie. Jediná istota bola, že artefakty budú prinajmenšom rok vystavené pre egyptskú a celkovo čarodejnícku verejnosť práve v memfiskom múzeu, ktoré patrilo britskému Kráľovskému archeologickému inštitútu.

Zhlboka dýchajúc sa odvrátila od zrkadla, už sa nechcela naďalej „obdivovať“ a čím dlhšie na seba hľadela, tým hlúpejšie si takto pripadala. „Slečne Astorii to veľmi pristať,“ vychvaľovala ju Lottie. „Slečna Astoria byť hviezdou večera.“

Láskavo sa na ňu usmiala. „Ďakujem, Lottie.“ Pomaly sa obrátila a pozrela na nástenné hodiny z porcelánu s levanduľovým vzorom. Bol čas.

[ » na začiatok « ]