Kapitola:
Pridaná: 22.1.2018, 16:08:43
Čítaná: 475×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Mnoho známych z HP
Stručný dej: Príbeh jedného animága....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Andrew Mack 3 » Rokville 4 » Návšteva 5 » Kameň Mudrcov 6 » Svedectvo 7 » Stret 8 » Následky 9 » Pôvod 10 » Koniec

„Vstávaj, miláčik!“

Andrewa Macka zobudil bozk jeho ženy. Nežne jej ho opätoval.

„Dobré ránko,“ zašepkal jej do vlasov. Chvíľu sa ešte takto maznali. Nakoniec jeho žena, Anna, vstala a pobrala sa do kuchyne. Andrew začul ako začala kanvica vrieť.

Začal sa obliekať do pracovného odevu, vyšiel zo spálne a vykročil ku dverám svojho syna. Zaklopal.

„Ďalej,“ ozval sa detský hlas spoza dverí.

Andrew vošiel a uvidel svoju jedenásťročnú ratolesť Igora ako si balí kufor.

„Nechceš s tým pomôcť?“ opýtal sa ho keď si sadal na posteľ.

„Vieš čo, kde som dal ochranné puzdro na prútik?“

Andrew sa rozhliadol po izbe. Puzdro ležalo v rohu izby medzi skriňou a dverami.

„Netušíš, ako sa tam dostalo?“ so smiechom sa ho opýtal, keď mu ho podával.

„Mágia,“ odvetil mu syn.

„Vie tá mágia behať po izbe, rozhadzovať veci a je z princípu proti poriadku?“

„Áno, také niečo.“

Obaja sa nahlas rozosmiali.

„Raňajky sú na stole!“ kričala z kuchyne Anna.

Obaja sa ta pobrali. Zasadli za stôl a s chuťou sa pustili do praženice.

Raňajky prebiehali mlčky. Všetci boli z dnešného dňa kus napätý, Andrew s Igorom trochu viac.

Igor dnes nastupoval do prvého ročníka na Rokfort. Pred týždňom boli v Šikmej Uličke a nakúpili všetko, čo potreboval. Chalan sa na dnešok tešil, nakupovanie v kúzelníckych obchodoch si zamiloval. Zároveň to bol preňho veľmi zvláštny pocit. Doteraz totiž žil „normálny“ život a nevedel, či je na tento nový svet pripravený.

Andrew ho chápal. A trápilo ho to spolu s ním.

Anne bol pohľad na vystrašeného syna ale najnepríjemnejší. Chcela tam byť pre svoje dieťa, utešiť ho, poradiť mu. Ale sama nevedela, čo v takejto situácií robiť.

Anna totižto bola mukel. O čarodejníckom svete netušila vôbec nič, až pokiaľ nestretla svojho manžela. Spoznali sa náhodou, on ju oslovil, keď bola s kamarátkou v obchode. Pozval ju von a zvyšok netreba spomínať.

Na Andrewov druhý život si však zvykala ťažko. Keď sa to dozvedela, takmer sa rozišli. Andrew bol ale spoľahlivý, dobrosrdečný chlap a rozhodla sa dať mu šancu. Raz keď pred spaním ležali vedľa seba, požiadala ho, aby jej všetko porozprával. A on začal.

Najprv spomenul, ako sa uňho v útlom veku čarodejnícke schopnosti prejavovali. Potom spomenul Rokfort, a všetko jej o ňom do posledného detailu vyrozprával.

Čím viac o tom druhom svete vedela, tým bola smutnejšia. Znelo to úžasne, zaujímavo, milovala by život, v ktorom by vďaka čarom bolo všetko oveľa jednoduchšie.

No zároveň vedela o tom, že tento „magický gén“ môže zdediť ich spoločné dieťa. A z toho mala najväčší strach. Nevedela si predstaviť, že namiesto normálneho života by jej dieťa už od jedenástich rokov žilo väčšinu času bez mamy, že by nebola pri ňom, keď by ono muselo bojovať s nástrahami života vo svete, ktorý ani ona sama ešte doteraz poriadne nespoznala.

A dnes ten deň nastal.

Dojedli raňajky a krátko na to sa pobrali z domu na stanicu King´s Cross. Išli pešo, mali to od domu len pár blokov.

Ako tak stáli na stanici, všetci traja sa opreli o múr medzi nástupišťami 9 a 10. Pomaly ich múr vcucol.

Ocitli sa pred veľkým červeným vlakom, ktorý bol dlhý, kam až oko dovidelo. Na jeho rušni stálo veľkými zlatými písmenami ROKFORTSKÝ EXPRES.

„Prváci vždy sedia v prvom vozni,“ informoval ich Andrew. „Ann, pomôž Igorovi, ja mu vezmem batožinu.“

Vnútri vagón vyzeral ako v každom normálnom vlaku. Len na konci chodby stála pani s vozíkom plným sladkostí, ktoré v muklovských obchodoch nemožno kúpiť. Anne veľmi chutili, hneď si od pani nejaké išla kúpiť.

Andrew zatiaľ počkal s Igorom v kupé.

„Oci? Bojím sa.“ Igorovi sa leskli oči.

„Ja viem, Igor, ale nič sa neboj,“ vzal syna za ruku. „Aj ja som cítil strach, keď som nastupoval. A vieš čo?“ pohrabal sa vo vrecku. Vytiahol z neho talizman na retiazke. Bol červený, v tvaru malej guličky. Vnútri bolo niečo ako tekutina. Zavesil ho synovi na krk.

„Hocikedy budeš cítiť smútok, strach, alebo sa budeš cítiť zle, pevne ho zovri. Tento talizman vyrobila tvoja babička. Vytvorila ho, aby na mňa mohla dozerať, veľakrát som ti vravel, že som bol v detstve riadne číslo. Akonáhle ho stišneš, budem ťa počuť a môžeš sa so mnou rozprávať.“

Igor pookrial.

To sa už vrátila Anna a dala synovi vrecko čokoládových žabiek.

„Na cestu,“ povedala. Silno ho objala. Chlapec cítil, ako sa jej po lícach guľajú slzy.

„Hneď ako budeš môcť, napíš nám.“

„Dobre, mami.“

Zostali v objatí ešte chvíľu. Andrew objal svoju ženu zozadu a všetci traja pri sebe takto chvíľu stáli.

Zvonku začuli píšťalku. To rušňovodič hlásil, že za chvíľu sa vlak pohne. Anna syna ešte letmo pobozkala, Andrew mu postrapatil vlasy a so ženou vyšli z vlaku.

Vlak sa pohol. Vyštartoval zo stanice a naberal rýchlosť. Rodičia svojim deťom ešte rýchlo mávali a posielali vzdušné bozky. Manželia Mackovci taktiež.

„Zvládne to, však?“ s obavami sa opýtala.

„Samozrejme, veď je po tebe.“

Anna sa rozosmiala a pobozkala ho.

„Musím ísť, budem meškať,“ zašepkala mu.

„Maj sa, vidíme sa večer.“

Rozlúčili sa a každý zo stanice odchádzal svojou cestou.

Andrew Mack bol muklovský policajt. Hoci ako čarodejník mohol pracovať na Ministerstve mágie, alebo v podstate mohol mať prácu v čarodejníckom svete akú chcel, rozhodol sa pracovať ako mukel. Mohol byť síce auror, ale predstava, že by nemohol aspoň minimálne spoznávať svet, v ktorom žila Anna, ho vôbec nelákala. Veľa vedomostí o živote muklov nabral práve vďaka svojmu povolaniu.

Na stole v kancelárií mal neznámy spis. Začudoval sa, dnes mu komisár nemal poslať nič. Začudoval sa a roztvoril ho.

Boli v ňom fotografie z miesta činu. Išlo o prípad, ktorý trápil celé oddelenie už od začiatku leta. Dievča našli v jej posteli úplne bledú. Bola mŕtva, to vedel určiť laik už napohľad. Ani žiadny amatér, ba ani znalec by si však nevšimol to, čo Andrew. Mal podozrenie, a keď dievčaťu prútikom potajomky, keď sa nik nedíval, zamával pred hrdlom, podozrenie sa mu len potvrdilo. Na hrdle boli malé dva červené krúžky od zubov.

Na konci spisu bol pripnutý odkaz, na ktorom stálo:

„Musíme sa stretnúť, je to naliehavé. Prineste so sebou čo treba. K. F.“

Andrew veľmi dobre vedel, o koho ide. Otvoril zásuvku stola, nadvihol spodok vnútra a vybral spoň vrecúško s dôkazmi. Potom zavrel oči, zatočil sa a cítil, že bol na inom mieste.

Ocitol sa v kancelárií Korneliusa Fudgea, ministra mágie. Na Ministerstvo sa nemohol nikto premiestniť a do kancelárie ministra už vôbec nie. Ale byť spojkou medzi muklovskou a čarodejníckou políciou so sebou prinášalo isté privilégia.

„Dobrý deň, Andrew.“

„Pán minister.“

Fudge sa k Andrewovi otočil od okna.

„Viete, že ste sa vystavili veľkému riziku, keď ste mi to nechali na stole?“ začal Andrew.

„Prosím vás, samozrejme, že som podnikol isté opatrenia.“

Andrew celý prípad už od počiatku ministrovi oznámil a pravidelne ho informoval. Musel, nešlo predsa o muklovský zločin.

„Predložte dôkazy, ktoré ste získali,“ vyzval Andrewa Fudge.

Andrew ich z vrecúška vysypal na stôl. Minister si ich dôkladne obzeral. Bol tam vlas dievčiny, jej prsteň a fotka s rodičmi.

„Vďaka, naši magici si s tým poradia.“

Andrew cítil, že už nie je vítaný.

„Pán minister, na čo sa tu hráte? Obaja vieme, o čo tu ide. Máme do činenia s vampírom. Ľudským, stopy na hrdle ukázali, že išlo o očné zuby dospelého muža.“

Kornelius si vzdychol:

„Pozrite sa, Andrew, viem, že minimálne celú Angliu vystavujeme riziku, ale momentálne sa nedá nič robiť. S vampírmi sa čarodejnícky svet nestretol od stredoveku, netušíme, ako postupovať. Ani jeden auror na to nie je vyškolený. Čo mi navrhujete, požiadať o pomoc Lockharta?“

„Jasné, že nie. Ale tu na ministerstve tiež nemožno každému veriť. Ak sa niekto preriekne a ak sa o tom dozvie Denný Prorok, skončili sme. Nastane ozajstný chaos.“

Fudge nemohol nesúhlasiť. Podišiel ku krbu a zahľadell sa do ohňa.

„Je tu istá stopa,“ začal po chvíli. „Šepká sa o tom, že Minerva McGonagallová by mohla niečo tušiť. Býva v Rokville, piatim obyvateľom tej dedinky v sobotu 1. augusta zomreli domáce zvieratá. Tri mačky a dva psy. Tiež sa po kúzle odhalenia ukázalo, že majú na krku dve krvavé bodky.“

Igor Mack sa zobudil o deň na to v chlapčenských spálňach na Rokforte. Bol šťastný, triediaci klobúk ho zaradil do Chrabromilu. Dokonca si už aj našiel kamaráta Marcusa.

Vstal a zašiel do kúpelne.

Marcus mal dnes iný rozvrh. Igor ale musel na nultú hodinu, ktorá bola hneď v žalári. Elixíry. Raňajky vo Veľkej Sieni si mohol vychutnať až o desiatej, kedy mal polhodinu voľna.

V učebni si všimol, že okrem neho tam sú z Chrabromilu len samé dievčatá. Ostatok tvorili žiaci zo Slizolinu.

Aj by sa k niekomu prihovoril, nechcel byť pri stole sám, avšak hneď na to sa otvorili dvere a do učebne vošiel profesor. Mal vlasy dlhé po plecia, čierny habit a v rukách niesol kotlík. Položil ho na katedru a postavil sa pred triedu.

„Zdravím vás, študenti,“ začal. „Moje meno je Severus Snape. Pre vás profesor Snape."

[ » na začiatok « ]