Kapitola:
Pridaná: 21.1.2018, 17:46:54
Čítaná: 439×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Mnoho známych z HP
Stručný dej: Príbeh jedného animága....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Andrew Mack 3 » Rokville 4 » Návšteva 5 » Kameň Mudrcov 6 » Svedectvo 7 » Stret 8 » Následky 9 » Pôvod 10 » Koniec

Noc bola bezoblačná, na tmavomodrej oblohe nebolo jedinej hviezdy. Mesiac osvetľoval príjazdové cesty, domy, autá, všeto na čo len dosvietil.

Presne takouto oblohou plachtil netopier. Tvor, ktorý o sebe veľmi dobre vedel, že ľudia, ktorí obývajú príbytky pod ním, by neboli z jeho prítomnosti nadšení. Občas sa v tom vyžíval a rád sa pohrával s ľudským odporom a znechutením. Inokedy sa s nimi chtiac nechtiac musel dostať do styku.

Ako pred pár týždňami, keď sa potreboval nasýtiť, no v okolí nebolo jediného zvieraťa. Nechcel sa živiť ľuďmi, tá myšlienka sama o sebe v ňom vzbudzovala odpor, ale mal pred sebou dlhú cestu, náročnú misiu a on nutne potreboval energiu.

Tak si sadol na vonkajšiu rímsu jedného bytu a pozoroval obyvateľa izby. Či skôr obyvateľku.

Bola to mladá dievčina, práve sa ukladala na spánok. Ľahla si do postele, zhasla svetlo, pretočila sa na bok od okna. Po chvíľke zaspala.

A to bola jeho chvíľa. Dievča nechalo pootvorené okno, poľahky prenikol dnu. Pristál na zem, len pár krokov od postele. Keby sa v nasledujúcej chvíli dievka zobudila a uvidela, čo sa pred ňou deje, pravdepodobne by zošalela.

Netopierovo telo začalo rásť. Nie rýchlo, spočiatku to bolo nebadané. Začali sa mu zväčšovať krídla. Pomaly, postupne. Boli stále väčšie a väčšie, rast sa zastavil, keď krídla dosiahli veľkosť ľudských rúk. Na to podľahlo premene aj zvieracie torzo. Rástlo a rástlo. Najprv nepatrné ľudské črty začali pripomínať oči. Zmenili farbu na hnedú, hoci práve v noci by to bolo to posledné, čo by si niekto všimol.

Hlava narástla do ľudskej podoby, postupne sa na nej vytvorili pery, nos, líca.

Tvoru narástlo aj telo. Torzo sa predĺžilo a vyrástli z neho nohy. V izbe zrazu stál človek.

Človek sa na netopiera premenil v oblečení, takže v izbe nestál nahý. Pousmial sa na tej predstave, že by ho niekto videl nielen premieňať sa, ale že by po premene pred ním stál nahý. Teoreticky by sa z toho ten dotyčný už nikdy nemusel spamätať.

Vykročil k posteli. Potichu a pomaly. Hoci ho gniavil hlad, nemohol spôsobiť rozruch. Rodičia tohto dievčaťa by sa mohli zobudiť, pribehli by a to by bolo oveľa horšie. Vyzul by sa z toho, ale nechal by za sebou obrovskú spúšť. Nemohol si to dovoliť.

Pomaly sa nad dievča nahol. Ach, tá vôňa! Nemohol odolať.

Pery roztvoril do výrazu pološialeného úsmevu. Jeho očné zuby sa predĺžili a človek sa pritlačil na hrdlo spiacej. Poriadne a hlboko zahryzol.

Zobudila sa. Chcela kričať, rýchlo jej rukou zapchal ústa. Nesmel to pokašľať, veď sa preboho chcel len napiť. Nechcel nič riskovať.

Pil hltavo. Čím viacej pil o to viac cítil, ako z nej vyprcháva život. Nemohol z nej vypiť všetku krv, to sa nedalo. Množstvo, ktoré vypil, bolo dostatočné na to, aby sa bez okamžitého zásahu už nikdy neprebrala. A tak sa aj stalo.

Keď sa od nej odtiahol, v očiach už mala prázdny výraz. Na chvíľu vnútri pocítil výčitku, veď to bola vražda. A keď si spomenul na jej rodičov, ako ju ráno nájdu, a ako sa z toho už nikdy....prestal. Svedomie sa už v detstve naučil potláčať vtedy, keď to bolo najviac treba.

Ako tak na to teraz spomínal, už vonkoncom necítil nič. Skrátka bol hladný a nasýtil sa. Človek síce je na vrchole potravového reťazca, ale on bol o kúštik vyššie.

Zmenil smer letu doprava. Pristál pred dverami svojho domu a premenil sa na človeka. Otvoril si a vstúpil. Rozsvietil svetlo a bol rád, že pred odchodom svoj dom upratal. Takto v noci by sa mu už nechcelo.

Vybral z vrecka prútik a malú škatuľku, kvôli ktorej dnes precestoval takú diaľku. Získal ju jednoducho , vedel veľmi dobre jednať a presviedčať ľudí, keď sa mu chcelo.

Najprv využil to, že sa s tou osobou dobre pozná. Ľahko jej vštepil, že tú vec musí mať v opatere on, že uňho a len uňho je v bezpečí a že sa nemusí o nič strachovať. Tá osoba napokon povolila a predmet mu vydala.

Bol so sebou spokojný. Na tvári mu pohrával ironický úsmev. Ako úžasne strávil posledný letný deň.

Rozopol si čierny plášť, prehodil ho cez stoličku a zamieril do postele. Musel sa dobre vyspať, Severusa Snapea totiž zajtra čakal prvý deň na Rokforte ako učiteľa elixírov.

[ » na začiatok « ]