 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Pod rúškom hviezd75. kapitola: UznaniePrebudila som sa až na poludnie nasledujúceho dňa. Oči som okamžite uprela na miesto, kde Firenze v noci ležal, no nebol tam, a ani jeho matrac. Rozhliadla som sa po nemocničnom krídle. Nebola som jedinou pacientkou, no potešilo ma, že všetci boli pri vedomí a mali pri sebe niekoho zo svojich blízkych alebo priateľov. Zabolelo ma, že pri mne Firenze nebol, keď som sa prebrala. Nemohol čakať celý deň, kým sa zobudím, no predsa len ma jeho neprítomnosť znepokojila a istým spôsobom sa ma aj dotkla. Bezmocne som sa párkrát obzrela po krídle v snahe uistiť sa, že som ho nikde neprehliadla, no nebolo by to možné. Bol predsa kentaur. A možno išiel pomáhať upratovať hrad a preto tu nebol. Možno mal dôležitejšie povinnosti, než mňa. Možno sa šiel prebehnúť po areáli. Počas Snapovej vlády na to nemal veľa príležitostí. Len čo ma madam Pomfreyová prezrela a povolila mi sprchu, vybrala som sa do samostatnej miestnosti, kde som sa osviežila vlažnou vodou. Na boku som mala jazvu, ktorá sa zrejme nikdy nezahojí, rovnako ako tá Firenzeho – povedala mi to madam Pomfreyová, keď som sa jej spýtala, kam sa podel – vraj vskutku pomáhal pri upratovaní. Neprekážalo mi to; odteraz ju budem vídať iba ja. A možno Firenze... Obaja sme predsa bitku prežili. Poznali sme kúzla na premenu nás oboch. Mali sme nádej. Šancu. Pri tej myšlienke som sa pousmiala. Nádejala som sa, že keď vyjdem z kúpeľne, už bude späť, no namiesto toho som ho náhodou zahliadla cez okno. Stál pred školou spoločne s asi päťdesiatimi kentaurami. Rozprávali sa a ja, hoci som sa cítila ako snorička, som ich nemohla nepozorovať. Ani jeden z nich sa nehýbal, až napokon vysoký tmavovlasý kentaur vystrčil ruku smerom k Firenzemu a ten mu ju stisol. V tej chvíli som pochopila. Skutočne ho prijali späť za svojho, tak, ako som si to predstavila už počas bitky. Pochopili, aký je ušľachtilý. Že má dobré srdce. A že je odvážny. Konečne. Vrátila som sa k posteli. Len čo som na ňu dosadla, na ramená sa mi zniesla nezvládnuteľná ťažoba. Možno to malo skončiť presne takto. Možno sme obaja mali prežiť, no nebolo nám súdené ostať spolu. Koniec koncov, on bol kentaur a ja človek. Aj keby sa jeden z nás premenil, poznali sme sa dostatočne na to, aby sme spolu dokázali žiť? Mali sme nejakú budúcnosť? Od žiaľu sa mi z očí vykotúľali slzy. Nechcela som oňho prísť, a predsa som pociťovala akýsi pokoj, dokonca radosť z možnosti, že by sa vrátil medzi svojich. Vždy mi vravel, že sa medzi ľuďmi cíti doma iba vďaka mne. Pri svojom stáde však mal domov celých devätnásť rokov. A ja som mu to nemienila komplikovať. Ak som sa ho mala vzdať preto, aby opäť niekam patril, bola som na to pripravená. A predsa keď vošiel dovnútra, musela som sa silene usmiať, len aby som zakryla svoje skutočné pocity. „Emma. Je mi ľúto, že som tu nebol, keď si sa prebrala,“ povedal náhlivo a podišiel ku mne. Stále kráčal trochu opatrne, no jazvu na boku mal už zacelenú. „Ako sa cítiš?“ „Dobre. Len som trochu slabá.“ „Áno. Tomu rozumiem. No už sa ti navrátila červeň do líc,“ pohladil ma po nich a ja som privrela oči. Možno je to posledný krát, čo sa ma takto dotýka. Posadila som sa na posteli a on ma chytil za ruku. Uprel mi do očí jeden zo svojich nekonečných pohľadov, až sa mi bruchom rozleteli motýle, akoby sa to stalo prvý krát. Potom otvoril ústa, no vzápätí ich zavrel a pozrel sa na okno. Nervózne prestúpil na mieste a opäť sa pozrel na mňa.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|