Kapitola:
Pridaná: 24.7.2007, 14:41:17
Čítaná: 4635×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter,Ginny Weasley, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Harry sa predsa len vracia do Rokfortu, aby doštudoval siedmy ročník. Prvé, čo ho v ten rok prekvapí ale nie je nový riaditeľ, či riaditeľka ale vzťah Hermiony a Rona...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7

Keď sa Harry vrátil do normálneho času, celú noc premýšľal, kedy sa opäť vráti do minulosti. Ešte stále nevedel, ako to otcovi povie. Alebo žeby mu to nepovedal vôbec? Môže sa jednoducho tváriť, že je nový žiak na Rokforte. Lenže, je tu háčik. Určite si všimne, že ho nikto iný nevidí. Alebo, mohol by mu povedať, že je z budúcnosti. Určite to pochopí. A dokonca by sa s ním mohol skamarátiť! To je predsa šialené! Skamarátiť sa s vlastným otcom, ktorého nikdy nepoznal!

Rozhodol sa, že Ronovi ani Hermione o tom nič nepovie, lebo by mu to mohli nejako prekaziť. Veď ani nevedia, že má späť Princovu knihu. Hermionu by asi porazilo, keby to zistila.Trochu ho to trápilo, pretože v poslednom čase im hovoril veľmi málo vecí.

V Rokforte bolo čím ďalej, tým viac učenia. Harry chodil každý deň spávať unavený na smrť z toľkého učenia. O návrate k otcovi nebolo ani pomyslenia. Vlastne, bola by tu jedna možnosť. Bude sa musieť opäť vzdať výletu do Rokvillu. Nuž čo, veď stretnutie s rodičmi je oveľa dôležitejšie ako Rokville.

Každým dňom v ňom rástal čoraz väčšia túžba porozprávať sa s Ginny. Lenže vedel, že to nie je možné, až pokým Voldemort nebude mŕtvy.

Nemohol si pomôcť, no čím bližšie bol výlet do Rokvillu, tým viac sa ho zmocňovala nervozita. Čo ak sa to nepodarí? Čo ak sa niečo pokazí a on už svojich blízkych nikdy neuvidí? Nie, nemôže byť taký pesimista. Rozhodol sa, že sa bude snažiť sa s nimi čo najviac spoznať. Možno sa dozvie nejaké zaujímavé príhody z ich života! Alebo by ho dokonca jeho otec mohol naučiť byť animágom! Nie, to by chcel až príliš veľa. Bude rád, keď sa s ním vôbec niekedy bude rozprávať.

Lenže, ako to zariadiť tak, aby všetko vyšlo podľa plánov? Existuje vôbec niečo také? A vtom mu ako blesk z jasného neba prebleskla hlavou myšlienka. Felix felicis! No samozrejme! Ako, že mu to nenapadlo skôr? Ibaže, ako ho získať? Jediný felix v celom Rokforte má Slughorn a ten mu ho určite len tak pre nič za nič nedá. A vyzradiť mu svoje tajomstvo tiež nemôže. Bude určite ťažké ho získať. Mohol by ho opiť, tak,ako minulý rok pri získavaní Dumbledorovej spomienky. No tentokrát sa už určite oklamať nedá. Bude musieť vymyslieť niečo iné.

„Tak a na domácu úlohu mi ešte raz napíšete postup na výrobu elixíru mladosti plus jeho vedľajšie účinky,“ povedal na konci hodiny Slughorn a začal si baliť veci. Keď už všetci študenti odišli zo žalárov, Harrymu sa naskytla príležitosť.Rýchlo podišiel k učiteľovi, ktorý už bol na polceste k dverám a prihovoril sa mu: „Pán profesor, viete, ja...potreboval by som s vami hovoriť.“ „Harry, vieš, že vás musím odprevadiť na ďalšiu hodinu,tak ma nezdržuj. Ak chceš, môžeš sa u mňa večer okolo ôsmej zastaviť a preberieme to, dobre?“ navrhol Slughorn. „Tak fajn, o ôsmej,“ pristúpil Harry a ponáhľal sa so spolužiakmi na Herbológiu.

Celý večer si pripravoval reč, ktorou sa bude snažiť zapôsobiť na Slughorna. Dal si záležať aj na vzhľade, pretože vedel, že výzor robí zázraky. O päť osem už stál pred jeho dverami a niekoľkokrát na ne zaklopal. Bolo počuť stíšenie gramofónu a o chvíľu pred ním stál Slughorn a s úsmevom na tvári ho pozýval ďalej. „Sadni, si Harry. Dáš si čaj, tekvicový džús alebo ďatelinové pivo?“ opýtal sa ho.

„Poprosím ten džús,“ povedal Harry.

Onedlho už sedeli za ťažkým dubovým stolom. „Tak, čo ťa trápi? Možno ti s tým dokážem pomôcť,“ milo sa ho opýtal.

„Pán profesor, viete, noo...boli ste už niekedy zamilovaní?“ položil mu s obavami otázku Harry

.Zdalo sa, že Slughorna to prekvapilo, no potom povedal: „Ááále, to vieš, že hej. A dokonca niekoľkokrát. Potrebuješ poradiť v oblasti balení dievčať? No s tým ti rád pomôžem.“

„Nie, jaa.. len by som potreboval mať trochu viac šťastia. Veď viete, ako to myslím...“ výrazne sa naňho pozrel.

„Myslíš...? Ty by si odo mňa chcel …?“ jachtal Slughorn.

„Áno, pane. Ale postačí mi len malá ampulka,“dodal rýchlo, keď videl Slughornov nedôverčivý výraz. „Hmmm, no neviem. Je to vôbec dovolené? Ale, chápem...aj ja som bol v tvojom veku taký..Si dobrý študent, to je fakt..ale..čo keď sa to dozvie pani riaditeľka? No ja neviem, Harry..“rozprával sa sám so sebou.

„Určite to použiješ len na tieto účely? Sľúbiš mi to?“ opýtal sa ho po chvíli rozmýšľania.

„Prisahám!“ povedal oduševnene Harry.

O chvíľu mu Slughorn podával malú fľaštičku s jantárovožltou tekutinou vovnútri. „Nieže ťa napadne to niekomu povedať. Mohol by z toho byť riadny malér,“ znervóznel profesor.

„Samozrejme, môžete mi veriť!“ uistil ho Harry.

Keď sa za ním zavreli dvere, vydýchol si. Nemohol uveriť, že sa to podarilo tak ľahko.

[ » na začiatok « ]