Kapitola:
Pridaná: 23.7.2007, 13:08:04
Čítaná: 2035×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter,Ginny Weasley, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Harry sa predsa len vracia do Rokfortu, aby doštudoval siedmy ročník. Prvé, čo ho v ten rok prekvapí ale nie je nový riaditeľ, či riaditeľka ale vzťah Hermiony a Rona...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7

Harry čoraz viac myslel na to, kedy nahliadne do Princovej knihy. Lákalo ho to, no vedel, že sa v nej ukrýva mnoho nebezpečných kliatieb. Jeho zvedavosť bola však silnejšia ako zdravý rozum.

Raz večer, keď sa v izbe ozývalo už len chrápanie spolubývajúcich, vybral knihu z tajného úkrytu a zišiel do prázdnej klubovne. Sadol si do kresla, pred ktorým tíško blčal dohárajúci plameň. Chvíľu nehybne sedel, až potom sa odvážil knihu otvoriť.

Pozeral na tie dôverne známe riadky, ktoré videl už mnohokrát. A medzi nimi narýchlo načarbané Snapeove poznámky. Zrazu ho niečo upútalo. Na konci strany venovanj elixíru lásky bolo maličkými, takmer nečitateľnými písmenkami čosi načarbané. Harry si to doteraz nikdy nevšimol, aj keď túto stranu čítal veľa ráz.

Po chvíľke úporného snaženia sa to prečítať si aj tak musel zobrať lupu, aby tie hieroglyfy dokázal rozlúštiť. „Prenesia ťa, kam chceš a ku komu chceš“ stálo pod názvom zaklínadla. A pod tým: nvb.

To znamená, že je neverbálne. Harry má s neverbálnymi zaklínadlami skúseností až-až.

Vyskúšať- nevyskúšať? Ťažká otázka. Čo ak to vypáli úplne inak a on sa ocitne uprostred vyprahnutej púšte, odkiaľ niet návratu? Lenže, na druhej strane, mohol by uvidieť niečo, po čom vždy túžil.

Nuž čo, risk je zisk. A tak v duchu vyriekol čarovnú formulku a pomyslel na ľudí, ktorých má rád. Jeho rodičia, Sirius, Lupin,... no viac už nestihol, pretože sa pod ním začalo všetko točit a o chvíľu, ani nevedel ako, precitol na tvrdej kamennej dlážke. Vstal a poobzeral sa okolo seba. Bol v Rokforte! No super, nevyšlo to!

Ale vtom začul hlasy a onedlho sa pred ním objavil Dumbledore. Harrymu až poskočilo srdce od radosti. Tak predsa sa to podarilo!

No po chvíli si všimol, že riaditeľ je oveľa mladší a vlasy nemá také biele. Pohľad mal nesústredený a kráčal rovno, bez zastavenia. Harry naňho zakričal, no on nereagoval. Zrazu sa stala veľmi zvláštna vec. Dumbledore prešiel rovno cez neho, akoby bol duch. Napadla mu dosť nepravdepodobná vec: čo keď je v mysľomise? Nie, to nie je možné, veď do čích spomienok by teraz nazeral? To určite nie je ono.

Lenže, ako zistiť, v akom čase sa teraz vlastne nachádza? Áno, to je správne! Pôjde do Chrabromilskej klubovne a zistí, akí sú tam študenti. O chvíľu už stál pred ňou. Zdá sa, že ani Tučná pani ho nevidí, pretože naďalej veselo klebetila s kamarátkou Violettou zo susedného obrazu. Teraz mu neostáva nič iné, len čakať na nejakého Chrabromilčana, ktorí mu otvorí klubovňu.

O chvíľu vošlo plavovlasé dievča a on za ním.

Dnu nebolo veľa ľudí, pretože bol krásny letný deň. Zdalo sa mu, že tam nikoho nepozná, až kým mu zrak nespočinul na nízkom nenápadnom chlapcovi s vodnatými očami. Ale veď to je predsa Červochvost! Harry sa až zapotácal od prekvapenia. No keď je tu on, potom tu musia byť aj...jeho rodičia, Sirius a Lupin! Začal výskať a skákať od radosti ako malé dieťa. Ešteže ho tu nikto nevidí.

Lenže čo teraz? Kde ich má hľadať? Kedy prídu? Najlepšie zrejme bude, ak ich počká tu. Sadol si do kresla hneď vedľa Červochvosta a sledoval, ako s nosom zaboreným do knihy niečo úporne študuje. Trochu mu pripomínal Snapea. Nebolo to príliš zaujímvaé, nuž sa začal obzerať po klubovni. Aký je to zvláštny pocit, keď vás nik nevidí!

Asi o dve hodiny sa dvere klubovne otvorili a vošli traja chlapci. Harry kažého z nich dôverne poznal, okrem...svojho vlastného otca. Prvýkrát sa pozeral na ocka! A on sa pozeral naňho! Je to možné? On ho vidí? Podišiel k nemu a pozdravil sa: „Ahoj, si tu nový? Ja som James a totosú Sirius a Remus,“ povedel len tak bez záujmu. „A-áno. Volám sa Harry,“ hapkal od prekvapenia. Podali si ruky. Stáli oproti sebe, otec a syn a pozerali si do očí. Bola to zvláštna chvíľa.

Keď si pustili ruky, zoznámil sa so Siriusom a Lupinom, ktorý sa naňho akosi divne pozeral. „Veľmi sa na teba podobá, James, akoby ste boli bratia,“ šepkal Harrymu otcovi, keď sa vzdialili.

Tak a čo teraz? Má mu povedať, že je jeho syn? Nie, to by bolo nerozumné, veď ako by sa asi cítil, keby sa tu teraz z ničoho nič zjavil jeho syn z budúcnosti? Taký šok by neprežil a ani by mu to neuveril. Musí vymyslieť iný spôsob, ako mu to bez ujmy na zdraví povedať.

[ » na začiatok « ]