Kapitola:
Pridaná: 16.7.2007, 20:32:20
Čítaná: 846×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mirabell, Otrion a i.
Stručný dej: Dobrodružno-romantický príbeh, v ktorom natrafíte nie len na čarodejníkov, ale aj na čarovné tvory - draky.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Kráľova Krutosť 2 » Cudzinec 3 » Túžba po dobrodružstve 4 » Ťažký osud 5 » Zvláštne priateľstvo 6 » Nezničiteľné puto 7 » Vyvolení 8 » Nájdenie nádeje

Bolo dosť ťažké nájsť cestu späť, ale pomohli jej vyšliapané stopy. Keď prišla k čistinke kde sa usadili, oheň bol zadusený a kone boli preč. Premohol ju strach. Poobzerala sa po okolí, no nič nevidela. Sadla si a ticho premýšľala nad svojou zúfalou situáciou. Je tu taká tma. Do rána počkať nemôžem. Musím nájsť Variena. Len keby že viem kde je. Prečo odišiel? Však vedel že idem na lov. Ale čo ak ho niekto odvliekol? Čo ak ho chcú ZABIŤ? Túto myšlienku chcela okamžite vytesniť z mysle, no nešlo to. Čím viac sa o to pokúšala, tým viac na ňu myslela. Chcela si spraviť fakľu, ale pokrútila hlavou. Podpálim celý les. Pomyslela na to čo spravila v mučiarni. Čo keby som vyčarovala svetlo. Pokúsiť sa o to aspoň môžem. Sústredila sa na svetlo, no nič sa nestalo. Pomyslela na mŕtveho Variena a jej telom začala prenikať bolesť. Vyhŕkli jej slzy a zašepkala: "Selphis." Oslepilo ju belasé svetlo.Prižmúrila oči. Keď si jej oči zvykli na silné svetlo poobzerala sa okolo seba. Čo sa to stalo? Pocítila som bolesť a vtedy mi prišli na jazyk tieto slová. V mučiarni som cítila hnev a omráčila som otca. Čarujem iba vtedy keď som v nejakom citovom... ako by som to nazvala ...rozpoložení! To bude asi tým že ich ešte úplne neovládam. Pokračovala v ceste a okolo videla polámané vetvy. "Museli ho ťahať tadiaľto. " Za sebou počula šuchot. Otočila sa a videla ako sa stromy presúvajú. Vetvy sa im hýbali vo vzduchu. Čo sa to deje? Les ožíva? Pomaly pokračovala v ceste, nevšímajúc si les. Počula srdcervúci výkrik, až jej naskočila husia koža. Pustila sa do šialeného behu. Kým utekala, svetlo jej zhaslo. Vetvy ju šľahali po tvári a trhali jej oblečenie. Potkla sa o niečo a nepekne padla. V ľavej ruke pocítila ostrú bolesť. Opatrne sa jej dotkla a tvár skrivila od bolesti. Za sebou počula šuchot a pocítila na krku teplý dych. Skrčila sa, odhodlaná neotvoriť oči. Počula ako to niečo okolo nej prechádza a ucítila, ako sa to o ňu obtrelo. Otvorila jedno oko a naskytol sa jej hrozný pohľad. Pred ňou stál obrovský vlk s krvavo červenými očami. Mal vycerené svoje ostré tesáky. Mirabell počula ako jej bije srdce. Bude to to posledné čo budem počuť? pomyslela si vystrašene. Pravou rukou cítila rukoväť meča. Pokúsila sa ho vytiahnuť, no vlk zavrčal. Toto je môj koniec! pomyslela si zúfalo. Pozerala vlkovi do očí. Vlk trochu cúvol a pripravil sa na skok. Mirabell zatvorila oči a myslela na Variena. Keď už bola pripravená zomrieť, počula za sebou zrevanie. Nadskočila a chcela utiecť, no od strachu sa nemohla hýbať. Srdce jej bilo ako o preteky. Prudko sa jej zdvíhala hruď. Otočila sa a uvidela iba žiariace červené oči. V tom stratila vedomie. Keď sa Mirabell zobudila, ocitla sa na slnkom zaliatej čistine. Posadila sa a rozmýšľala ako sa sem dostala. Okrem nej tam nikto nebol. Pozrela na svoju ľavú ruku. Za ten čas čo bola v bezvedomí napuchla a zmodrala. Tá bolesť! pomyslela si Mirabell a prestala venovať ruke pozornosť. Počula ako niečo ťažko dopadlo na zem a otočila sa. Videla nádherného červeného draka. Je prekrásny! Toho som videla, než som stratila vedomie. Pomaly kráčal k nej. Mirabell zostala sedieť a čakala čo sa bude diať. Drak pristúpil k nej a začal ju oňuchávať. Mirabell iba sedela s vystretým chrbátom a napínala svaly. Bála sa či jej náhodou niečo neurobí. Varien vravel, že je jediný čo prežil stretnutie s drakom.Ktovie čo urobili tým, čo to neprežili. Potriasla hlavou aby vyhnala zlé myšlienky. Drak na chvíľu odtiahol hlavu, no potom pokračoval. Potom priložil svoju obrovskú hlavu k Mirabellinej. Z nozdier mu vyšľahli obláčiky dymu. Chce ma ugrilovať! pomyslela si Mirabell so strachom. Drak sa dotkol jej ľavej ruky a Mirabell zvraštila obočie od bolesti. Drak si to všimol a priložil svoju červenú hlavu k jej ľavej ruke. Napäto čakala či jej ju neodkusne.Prižmúrila oči, pripravená na najhoršie. V tom pocítila chlad. Bolesť v ľavej ruke odišla. Pozrela sa na ňu a nevidela žiadnu stopu po modrine čo tam bola predtým. Pozrela drakovi do očí a usmiala sa. Drak zatvoril oči a obtrel sa o Mirabell. Mirabell natiahla ruku a pohladila ho. Drak sa ani nepohol. Stále mal zatvorené oči a tisol sa k Mirabell. Postavila sa a teraz si ho začala obzerať ona. Drak cvakol čeľusťami. Zdá sa že sa mu to nepáči. pomyslela si Mirabell. Zamračila sa a povedala: "Ty si si mohol obzerať mňa a teraz si budem ja teba. Mám na to právo! " Vyzeralo že jej drak rozumie a sadol si. Celý čas čo si ho obzerala ju sledoval. Dotkla sa jedného krídla. Drak ho stiahol a zavrčal. Mirabell sa zľakla. Niečo tam má. Nevedela ako má drakovi prikázať, aby roztvoril krídlo. Rozmýšľala a cítila na sebe drakov pohľad. Keď sa opäť dotkla jeho krídla, drak naprázdno cvakol čeľusťami. "Ak ti mám pomôcť, musím sa ti na to pozrieť! Chcem ti pomôcť, nie ublížiť. Tak, prosím ťa, roztvor to krídlo! " povedala Mirabell s odhodlaním. Drak pomaly rozťahoval krídlo s tichým vrčaním. Mirabell videla že má roztrhnutú blanu. V nej bol zakliesnený šíp. "Šíp? To ti musel spraviť nejaký človek! Ale kto? " povedala ohromená Mirabell. Drak sklonil hlavu a zaťal čeľuste. Potichu vrčal. "Aha! Prepáč! Chceš to mať čím skôr za sebou. " pochopila Mirabell. Drak súhlasne odfrkol a upieral pohľad na stromy. Mirabell odlomila koniec šípu a začala ho ťahať von. Drak zreval od bolesti a švihol chvostom. Skoro zasiahol Mirabell. "Ja viem že to bolí, ale musíš vydržať! " povedala smutne Mirabell. Keď bol šíp vonku, rana začala krvácať. Mirabell sa poobzerala okolo, no nevidela žiadnu rastlinu čo by mohla použiť. Drak natiahol krk a priložil si k jej hlave svoju. V tom Mirabell zišlo na um zaklínadlo. "Manthia vantle! " povedala Mirabell. Rana sa začala zaceľovať. Uvidela záblesk modrého svetla a rana bola preč. Drak si ponaťahoval krídlo. Spokojne zavrčal a ľahol si. Ako sa to stalo? Ten drak prišiel ku mne a ja som vedela zaklínadlo. premýšľala Mirabell a začudovane pri tom pozerala na draka. "Si nádherný! Mohla by som ti dať meno? " spýtala sa potichu Mirabell. Drak iba zatvoril oči a prikývol. Mirabell ho pohladila po veľkej hlave a premýšľala nad menami. V tom jej zišlo na um jediné meno, ktoré by sa drakovi hodilo. "Ortion, čo hovoríš? " Drak vyzeral že sa zamyslel. Potom prikývol a zahľadel sa Mirabell do očí. Mirabell sa usmiala a zašepkala: "Ja som Mirabell, Ortion. " Položila ruku na jeho bok a hľadela naňho s tichým obdivom. V tom sa jej celý svet zastavil. Vnímala iba to čo ju sem vlastne priviedlo: "Varien! Ja som naňho úplne zabudla! "

[ » na začiatok « ]