Kapitola:
Pridaná: 30.12.2016, 11:05:39
Čítaná: 448×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Patricia, Alejandro
Stručný dej: Keď sa lady zamiluje do obyčajného koniara, môže vzniknúť láska na večné veky. No oveľa pravdepodobnejšie je, že im lásku niekto prekazí a je len na nich, ako si s tým poradia a či zostanú verní svojmu sľubu, že sa budú milovať navždy.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1.kapitola 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola 4 » 4.kapitola 5 » 5.kapitola 6 » 6.kapitola 7 » 7.kapitola 8 » 8.kapitola 9 » 9.kapitola 10 » 10.kapitola 11 » Koniec

Ďalšie ráno zaľúbenci vyšli z komôrky spoločne, držiac sa za ruky.

„Som rada, že ste už zdravý,“ usmiala sa Beth a položila pred Alejandra ovsenú kašu s jabĺčkami a medom.

„Ako buk,“ žmurkol na Patriciu a pustil sa do jedla. Patricia dostala len obyčajnú ovsenú kašu. Zaujímalo ju, prečo i ona nemá jabĺčka, no nechcela znieť nezdvorilo, tak zjedla svoje raňajky, hoci jej vôbec nechutili.

„Fantastické,“ utrel si Alejandro ústa a obdaril Beth milým úsmevom. Patricii neušlo, ako na neho ich záchrankyňa pozrela. Nepáčil sa jej ani Elizabethin obtiahnutý živôtik, ktorý na nej doteraz nevidela. Prsia jej z neho priam kypeli a ani vyhrnutá sukňa, pripnutá k pásu, aby nezavadzala pri chôdzi, toho veľa nezahaľovala.

„Rozmýšľal som, že by sme sa pohli ďalej.“

„Oj, veď len zostaňte, aspoň istý čas. Kam by ste išli?“

„Chceme sa zosobášiť,“ chytil Alejandro Patriciu za ruku a pobozkal jej končeky prstov. Obdarila ho zbožňujúcim pohľadom.

„Ach tak,“ odvetila Beth trochu zamrznuto. „No ale jediná kaplnka nablízku je tá na panstve Ubrových.“ Neušlo jej, ako obaja na seba pozreli.

Takže naši holúbkovia utekajú odtiaľ. Dobre... pomädlila si Beth v duchu dlane. Ten muž je silný, mužný, a keď ich včera sledovala pri riečke, závidela, nesmierne ho závidela Patricii. Čím ho vlastne očarila? Svojou tváričkou? Telom? Veď i ona má čo ponúknuť! Nie je neschopná, ako dcéra pána, dokáže šiť, pliesť, variť, upratať, i potešiť muža... všetko, o čom táto slečinka nemá ani páru. Získa ho. Rozdelí ich. Potrebuje otca pre svoje deti. A potrebuje muža pre seba. Jej telo je už vyprahnuté, túži, lačné, po dotykoch muža... Bude jej. Zbaví sa Patrície.

„A ona, v druhom stave, by teraz nemala toľko chodiť. Nemám kone, trvalo by vám neskutočne dlho, kým by ste natrafili na ďalšie panstvo či dedinu.“

Milenci zvažovali svoje možnosti.

„Dobre, premyslíme si to a zatiaľ zostaneme,“ vyriekol Alejandro po krátkom a tichom rozhovore.

„Výborne, roboty je tu dosť pre všetkých. Aj teraz by mi pomohlo, keby ste mi narúbali dreva,“ placho sa na neho usmiala Beth.

„Ale iste,“ vstal od stola a zamieril von.

„S čím môžem pomôcť ja?“ zaujímala sa Patricia, trochu v obavách, či sa Alejandro pri takej ťažkej práci po nehode nevyčerpá.

„Mohla by si ísť k rieke a nabrať vodu,“ nakázala jej Beth, len čo Alejandro zmizol z dohľadu.

„Nabrať vodu? Veď... to bude ťažké,“ dovolila si namietnuť Patricia.

Plavovlasá žena nadvihla obočie. „Iste, že je to náročné, ale ja si tiež vodu nosím sama, som tu bez muža.“

„Ale... ja čakám dieťa...“

„Neublíži mu to, neboj sa. Okrem toho, chceš predsa dokázať Alejandrovi, že si vieš počínať i bez neho, či nie?“

Zasiahla ju na najcitlivejšom mieste. Patriciu v hĺbke duše stále zhrýzali obavy, či bude dostatočne vhodná pre obyčajného muža, šikovného a praktického. Musí mu dokázať, že zvláda prácu kohokoľvek.

„Dobre, idem,“ odhodlane vstala, vzala z kúta vedrá a odišla. Tento moment ihneď využila Beth. Pozrela do zrkadla, popustila si pramienky vlasov, uvoľnila živôtik a lepšie podkasala sukňu. Spokojne zhodnotila svoj odraz a vyšla von za Alejandrom.

Usadila sa na pník, preložiac nohu cez nohu, tak, aby jej roztvárajúca sa sukňa odhaľovala stehná. Dlaňami sa oprela, vypla hruď a tvár nastavila vetríku. Nejeden maliar by radosťou zahvízdal, keby mal pred sebou takúto ženu. A Beth si bola istá, že jej telo nenechá žiadneho muža chladným.

„Dnes je neskutočne horúco,“ ozvala sa, ovievajúc sa a pohojdávajúc nohou. Alejandro sa na ňu usmial a aj ďalej mlčky pracoval.

„Po takomto dni nie je nič lepšie, ako sa ovlažiť v chladnej vode, však?“ pokračovala. „Tu neďaleko máme riečku, pokojne tam môžete behnúť. Na sklonku dňa tam býva ako v raji,“ zanôtila a opäť trochu vypla hruď. Kypré prsia sa div nevylievali z pootvoreného živôtika.

„Máte pravdu, nie je nič lepšie,“ pousmial sa Alejandro sám pre seba, mysliac na minulú noc.

Beth sa zamračila. Nemala veľa času, kým sa vráti Patricia a on si ju zatiaľ nevšímal. Musí zmeniť taktiku. Alejandro jej však skvele nahral do karát, keď vďaka horúčave zhodil ľanovú košeľu. Elizabeth div nezamdlela, pri pohľade na toľkú silu a množstvo pevných svalov. Vzdala vysedávanie na pni a podišla bližšie. Zľahka sa ho dotkla na ramene.

„Som rada, že už ste zdravý, bola by vás škoda,“ povedala, jemne mu prešla od ramena k lakťu a nahla sa ešte bližšie. „Vaša Patricia by to nebola prežila, keby vás stratila. A celkom by som jej rozumela,“ líškavo sa pousmiala a obtrela sa o neho prsiami.

V tej chvíli sa spoza rohu vynorila Patricia. Keď uvidela scénu pred sebou, ruky sa jej roztriasli a srdce prebodol šíp žiarlivosti. Vedrá jej s buchotom dopadli na zem. Dvojica pred ňou sa strhla.

„Patricia! Prečo nosíš také ťažké veci?“ rozbehol sa k nej Alejandro so starostlivým pohľadom. „Hádam len nechceš ublížiť maličkému!“

„Samozrejme, že nie,“ odvetila, sledujúc Beth, ako odchádza do domu. „Čo ste tu robili? Prečo ste stáli tak blízko a ty... polonahý?“ obviňujúco na neho pozrela.

Alejandro sa zatváril nechápavo.

„Kálal som drevo a bolo mi teplo. Beth mi iba vravela, že si sa o mňa veľmi bála, nič viac. Čo sa deje? Hádam len nežiarliš?“ lišiacky sa na ňu usmial a pritiahol si ju do náručia. „Prosím ťa, veď vieš, že nemám oči pre žiadnu inú.“

„Keď... keď ona je krásna,“ zaševelila Patricia proti svojej vôli.

„Nevšimol som si.“

„A šikovná.“

„Aj ty.“

„Vieš, ako to myslím,“ odtiahla sa, no hneď ju stiahol nazad. „Šiť, prať, variť...“

„Mne sa páčiš taká, aká si. A to, čo si vymenovala, nie je nič, čo by si sa nemohla naučiť. Popros Beth, určite ti rada pomôže.“

Lenže Patricia nechcela Beth prosiť o žiadnu láskavosť. Tušila, že s ňou bude mať ešte ťažkosti. Už dnes ju presvedčila, že ju zaujal jej muž.

„No poď, pôjdeme po vodu spoločne,“ zdvihol Alejandro vedrá a spoločne sa vrátili k riečke. Hravo ich naplnil, prehodil si ich cez mocné ramená a odkráčali k domu.

„Ďakujem vám,“ oslnivo sa usmiala Beth, rovnako neupravená, ako dovtedy. Patricia si pomyslela, že by sa mohla správať slušnejšie, zahaliť sa, no zatiaľ jej nepovedala nič. Ona bola predsa len návšteva a Elizabeth vo svojom.

„Na obed máme opekané zemiaky s maslom. Ak by si chcela, môžem ťa poobede naučiť vyrobiť maslo i smotanu,“ ponúkla sa.

„To by bolo výborné,“ potešil sa Alejandro, „keď budeme bývať vo svojom, isto budeme mať nejakú kravu či kozu.“

Patricia sa silene usmiala. Už len pri pomyslení na mlieko jej bolo nevoľno. Ale neukáže Beth svoju slabosť. K obedu pribehli aj deti, nadšene rozprávali jeden cez druhého, sadali si Alejandrovi na kolená, výskali a tešili sa, že konečne majú v dome niekoho, kto by im mohol byť otcom.

„Postrážite ich, kým budeme pri kozách?“ pozrela Beth na muža pred sebou.

„S radosťou.“

Beth sa v očiach víťazoslávne blyslo. Vzala vedro a spolu s Patriciou vyšli von.

Preboha, v živote som nebola tak blízko zvierat. Páchnu a sú ako divé, vytriešťala oči pánova dcéra na dve kozy, ktoré čakali, kým ich podoja. Ako sa ich môžem dotknúť a potom piť to spenené mlieko?

„Tak, sem sa postav, podlož si pod vemeno vedro a stláčaj, takto,“ ukázala jej Beth, čo má robiť. „Jemne, aby ju to nebolelo, neštíp ju. Potom ti ukážem, ako sa spraví maslo.“

Dlhú hodinu sa Patricia morila s kozou, ktorá jej neustále utekala z dosahu. Často kopala zadnými nohami a trikrát jej rozliala nadojené mlieko. Patriciu v očiach štípali slzy zlosti. Veď sa tak snaží! Prečo bolo všetko proti nej? Očkom mrkla na Beth, ktorá už mala dávno nadojené a teraz usilovne miešala mlieko v kadi.

Konečne sa jej podarilo aspoň do polovice naplniť vedro, spotená, s uboleným chrbtom sa narovnala a podišla k Elizabeth.

„Trvalo ti to, ale nevadí, naučíš sa. Viem, že paničky len sedia a nechávajú sa maľovať,“ povedala Beth s účasťou v hlase, no do Patricie vošla zlosť. Kto si myslí, že je? Ako môže hodnotiť? Dávať najavo, že vie toho viac? Ani ona nie je neschopná! Dokáže to!

„Ukážem ti, ako spravíš maslo. Poď, vyskúšaš si to.“

Patricia si odhodlane vykasala rukávy na košieľke a pustila sa do práce. Veď ona tej ženskej ukáže!

[ » na začiatok « ]