Kapitola:
Pridaná: 17.9.2016, 22:19:41
Čítaná: 484×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Vanda, Eliška, Biba, Ezechiel...
Stručný dej: Keď sa tri mladé baby rozhodnú spoznávať krásy Slovenska, môže to dopadnúť všelijako. Najmä vtipne aj uslzene. Predĺžená jednorázovka. :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zakliaty Ezechiel 2 » Zakliaty Ezechiel 3 » Zakliaty Ezechiel 4 » Zakliaty Ezechiel 5 » Zakliaty Ezechiel 6 » Zakliaty Ezechiel 7 » Zakliaty Ezechiel 8 » Zakliaty Ezechiel 9 » Zakliaty Ezechiel 10 » Zakliaty Ezechiel 11 » Zakliaty Ezechiel 12 » Zakliaty Ezechiel - Koniec

„A dofrasa.“

Zoskočila som z barovej stoličky, jednou rukou chytila mokrý zadok, teraz ešte aj tmavý, a druhou som zúfalo rozhodila.

Ezechiel vyskočil tiež, až sa stolička otočila okolo svojej osi.

„Budete mi veriť, keď vám poviem, že to nebolo náročky?“ spýtala som zúfalá a sledovala, ako sa moje Mojito vpíja do jeho trička.

„Už som si pri vás zvykol,“ odvetil pokojne, snažiac sa vreckovkou zotrieť tekutinu z látky. „Ale začínam uvažovať, či ste sem neprišli preto, aby ste do mňa vrážali a polievali mi košele. Možno vám dám niektorú oprať, práčka sa nestačí obracať.“

„Môžem to odčiniť tým, že vás na niečo pozvem?“ zahryzla som si do pery. Stála som tam ako stĺp, s jednou rukou položenou na zadku a druhou som stále stískala prázdny pohár.

„Aby ste to na mňa zasa vyliali? Určite nie, ďakujem.“

Paráda. Odfajč ako sa patrí.

„Ale mohli by ste si so mnou zatancovať jeden tanec. Zdá sa mi to menej nebezpečné. Iba ak by ste mi stúpali po topánkach.“

Podal mi otvorenú dlaň. Chvíľu som na ňu civela a cítila, ako mi kvitnú líca. Ešteže to v tej tme nevidel.

„To sa môže tiež stať. Okrem toho...“ zaváhala som. „Mám mokrý zadok.“

Zasmial sa. On sa zasmial! Skoro som sa rozplynula. Vejáriky okolo iskrivých očí, jamky na lícach, súmerné zuby... Chcem si ho vziať domov a pozerať sa na neho každý deň.

„Aspoň sme si kvit. I keď aj za to si môžete v podstate sama. No čo, idete? Iba jeden, dlho tu nepobudnem,“ znovu ku mne natiahol ruku.

Priam som cítila tlak v chrbte, ako ma baby tlačia do stredu parketu. Položila som pohár na pult a prešla okolo neho. Nemohla som sa ho chytiť, dlane sa mi potili, lepili, z toho jedna páchla kofolou.

Nepovedal nič, vykročil za mnou a v strede parketu sme zastali.

Please don't get me started

Looking backwards to move on.

Strong yet open-hearted,

Accept leaving when leaving's come.

God didn't see it coming,

Never said I love you, hope you knew.

Now my bags are packed and my sails are tacked

And my course is marked by stars,

Najprv sme tancovali každý sám, ale zrazu sme sa akosi ocitli v spoločnom tanci. On si ho očividne užíval. Uvoľnene sa pohupoval do rytmu, oči mal privreté. Jeho dlane na mojom chrbte hriali.

„Počúvajte slová.“

Bolo mi trochu ľúto, že sme zasa prešli k vykaniu, ale stále je to lepšie ako nič. Započúvala som sa teda do slov.

Prosím, nenechaj ma sa

obzerať späť, keď mám pokračovať,

ešte silný s otvoreným srdcom,

prijímam odchod, keď prichádza.

Boh ho nevidel prichádzať

Nikdy som ti nepovedal, že ťa milujem,

dúfam, že si to vedela.

Teraz už mám zbalené a napnuté plachty

a môj kurz je vyznačený hviezdami

„Čo je to za pieseň?“

„Od Jamesa, Moving on. Moja obľúbená,“ pousmial sa a prevŕtal ma pohľadom. „Má dojemný klip, určite si to pozrite.“

„Dobre.“

Toľko vecí som sa ho chcela spýtať! Ako sa volá, či tu býva, alebo odniekiaľ dochádza, prečo je tu práve dnes, prečo ma zavolal tancovať a prečo je taký mĺkvy a zvláštny... otázniky mi v hlave vírili ako rezance v rozbúrenej zovretej vode, stačilo vybrať. No neurobila som to, nechala som ich rozvariť. Už budú nepoužiteľné.

Miesto toho som uvažovala, prečo ma upozorňuje na pieseň.

Time always unwinding,

All these dead lines in my mind.

Seeds and dreams we planted

Took for granted, didn't prove.

Walking down this road

When my pulse beats slow,

Hope to have you close at hand.

When this cycle ends,

Will it start again?

Will we recognize old friends?

Čím dlhšie som počúvala slová piesne, tým som pomalšie tancovala. Chce mi tým niečo naznačiť? Hovorí to čosi o jeho prekliatí? Haló, môj zakliaty Ezechiel, prezraď mi aspoň niečo, prosím! Čítaj mi myšlienky!

Čas vždy ubieha

A všetky tieto lehoty v mojej hlave

Semienka a sny, ktoré sme zasadili,

Brali ako samozrejmosť, nevyrástli (nesplnili sa)

Kráčam dole touto cestou

Keď môj pulz spomaľuje

Dúfam, že ma tu budeš držať za ruku

Keď tento cyklus končí,

Začne zase znovu?

Stretneme starých priateľov?

No, čo ak je to niečo z kliatby jeho ex? Aj Oslíkovi sa páčila Fionina veršovačka. Toto tiež znie pekne. Možno sa nad tým skúsim doma zamyslieť a niečo vymyslím. Zachránim ho. Viem predsa čítať medzi riadkami.

Pozrela som na neho. Hľadel na mňa a nič nevravel.

„Ďakujem za príjemný večer,“ stisol mi ruku, príjemne sa usmial a zberal sa na odchod.

Nechoď! skríkla som v duchu, no nevyšiel zo mňa jediný tón.

Cha, obzrel sa!

A pri dverách ešte raz. A potom zmizol vonku v tme.

„Vrav! Čo hovoril?!“ vybafli na mňa baby, keď som k nim podišla.

„Môžeme ísť domov. Už sranda nebude.“

„Hohohó, to, že tu nie je iný čašník ako ten za barom, neznamená, že fičíme domov. Noc je mladá. Zaplatili sme, takže to ideme roztočiť. Nemôžeš chcieť všetko naraz. Veď on sa zasa rozbehne. Možno už zajtra v práci,“ žmurkla na mňa Biba, keď ma vliekla späť na parket. „Ber ohľad aj na mňa. Chcem vypotiť tuk z brucha. Viem, že si ho chcela ísť sledovať, ale už si trochu stará na to, aby si sadla do taxíku a s pokrikom „Sledujte ho!“ sa rozbehla za ním, brázdiac tmavé ulice. To počká.“

„No pardon. Žijeme len raz. Ak by som to chcela spraviť, nezabrániš mi.“

„Vďakabohu, že už je ďaleko. Nehrozí nám, že by sme ťa museli priväzovať k stoličke.“

Odula som pery, ale nechala som sa vtiahnuť do tanečnej noci.

V ušiach mi zneli posledné tóny: Som na svojej ceste, čoskoro budem pokračovať svojou cestou, svojou cestou, zapáľ malú sviečku...

***

Jój, prepáčte, zrejme ste sklamané, že dnešná časť nebola vôbec vtipná, ale fičím na tejto pesničke teraz a mala som vnútornú potrebu si ju sem pichnúť. Sľubujem, že ďalšie časti budú zasa vtipné. Možno už bude len jedna, max.dve. :)

[ » na začiatok « ]