Kapitola:
Pridaná: 24.8.2016, 15:29:13
Čítaná: 1908×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Allison, Camilla, Michael
Stručný dej: „Kvetina, ktorá vykvitne aj cez nepriazeň osudu, je najvzácnejšia kvetina zo všetkých.”

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Skok do neznáma 3 » Nedocenená 4 » Cesta 5 » Jediná nádej 6 » Hra osudu 7 » Cesta časom

Bude to trochu krátke, sorry. :)

----

Chlap v dlhom červenom plášti sedel na tróne a popíjal šestnásťročnú whisky. Pohľad upieral na vyleštenú diamantovú podlahu. Všade boli stráže, ktoré mali čierno-strieborné výzbroje a mali za sebou dlhoročný výcvik boja. Iba idiot by sa im chcel postaviť.

Pri tróne stáli dve slúžky odeté v ľahkých habitoch z tenkého, ale zato hodvábneho sametu. Síce v nich vyzerali ako prostitútky, ale Sutechovi to bolo jedno. Hlavne, že vedeli pobaviť jeho aj jeho vojsko a dokonca ich aj obšťastniť.

Práve dopíjal, keď sa pred vstupom objavil jeden z jeho oddaných sluhov. Kývol na dlhovlasú brunetku, ktorá k nemu podišla so strieborným podnosom. Sutech sa postavil a položil pohár na podnos.

Sluha k nemu pristúpil a uklonil sa. Sutech sa pousmial. Miloval, keď sa mu ľudia klaňali. Miloval, keď sa mu podriaďovali. Keď ho brali ako vodcu.

„Všetko je pripravené, pane,“ povedal mu sluha s pohľadom upretým do zeme. „Dievča je na ceste.“

Sutech k nemu pristúpil. „Dúfam, že je sama.“ Zahľadel sa mu do tváre, aby zistil, či sluha náhodou neklame.

„Áno, pane,“ sluha stále upieral oči do zeme. Akoby sa bál na Sutecha len pozrieť.

Sutech ho pozorne sledoval. „Tak prečo sa, Dimitrij, vyhýbaš môjmu pohľadu?“ zakričal mu do ucha.

Dimitrij sebou šklbol, ale navonok to nedal znať. Zo Sutecha mal hrozný strach. Keď mu zabil brata, Floriana, mal sto chutí sa pomstiť. On bol s bratom vždy za jedno. Florian odmietal pracovať pre Sutecha, tvrdil, že Sutech je jediný najpodlejší a najodpornejší boh z celého egyptského božstva. Jeho posledné slová zneli: „Nikdy sa nepodrobím vôli Sutechovej, nikdy nebudem pracovať pre boha s tak nečistou krvou!“. Potom jeho srdce preťal meč a zakrátko padol mŕtvy k Sutechovým nohám.

Dimitrij sa po bratovej smrti rozhodol odísť z Egypta, lenže, Sutech bol rýchlejší. Dal mu na výber: buď zabije jeho alebo jeho chorú matku. Dimitrij mal svoju matku veľmi rád, nezvládla, keď zomrel Florian, preto sa o ňu staral ako najviac mohol. Bola už stará, nevládna, celé dni preležala v posteli a modlila sa ku všetkých bohom, aby jej ešte dali silu žiť. Aspoň do synovej svadby. Keď jej Dimitrij povedal, o jeho práci pre Sutecha, plakala najmenej tri týždne, prosila ho, aby prestal, aby to nerobil. Keď povedal, čo je vo veci, povedala: „Radšej ja ako ty! Si ešte mladý, nájdeš si ženu, budeš mať deti...“. Lenže to on nechcel. Samozrejme, že sa chcel usadiť, v kráľovstve bolo veľa nádherných panien, ale on nestál ani o jednu z nich. Boli to povoľné panie, žiadne riadne pracujúce, milujúce ženy.

Keď sa dozvedel o dievčati – bohyni, ktorá donesie do kráľovstvá mier a pokoj, svitla mu nádej. Hneď všetko povedal matke a tá ďakovala nebesiam, že môže niečo takého nastať. Niečo ako mier a skutočná láska.

Lenže, Sutech nenechal nič na náhodu, a prikázal jemu a ešte jednému sluhovi, aby ich prenasledovali. Vo dne, v noci. Zistili, čo to dievča robí, s kým sa stretáva a podobne. Na Dimitrijovo prekvapenie to bolo dievča z vonkajšieho sveta. Z toho „moderného“ sveta.

Jeho spoločník ihneď prišiel na to, kto to je. Nebthet. Nevypadala zle, to musel Dimitrij uznať. Jeho srdce si získala okamžite. Lenže, bol v tom malý háčik. Krútil sa okolo nej Usir – a oproti Usirovi nemá žiadnu šancu.

Teraz, keď stál pred Sutechom, aby mu povedal o všetkom, čo sa dozvedel o tom druhom dievčati – Nechbet – vedel, že robí chybu. Ak Nechbet dorazí skôr, ako Nebthet, bude to mať zlé následky. Preto, pre istotu, za nimi poslal Hora. O tom Sutech nemohol vedieť, keďže ho nesledoval 24 hodín denne. Prekvapením bolo, keď mu Hor poslal správu, že ho napadli septopardy. Ak Sutech niečo tuší, bude to veľmi zlé.

Sutech sa okolo neho prechádzal a čakal na odpoveď. Dimitrij ťažko dýchal, ale nedal na sebe poznať nervozitu.

Prvý prerušil ticho Sutech: „Pýtam sa ťa naposledy, Dimitrij! Prečo sa vyhýbaš môjmu pohľadu?“

„Nevyhýbam, pane.“

Sutech sa zasmial. Bol to diabolský smiech. „Už som myslel, že si si odhryzol jazyk.“

Dimitrij sa krátko usmial, no to nemal robiť. Sutechova tvár potemnela a priložil mu meč ku krku. Dýchal mu na krk a hovoril veľmi tichým hlasom: „Skvelé! Ak sa niečo pokazí, Dimitrij, spomeň si na túto chvíľu! Ak sa niečo pokazí, vec, že nebudem hľadať vinníka, rovno si nájdem tvoju matku a odseknem jej hlavu. Potom budeš na rade ty! Je ti to jasné?“

Dimitrij naprázdno prehltol. „Áno, pane.“

„Je ti to jasné?“ Sutech mu zahučal do ucha ešte hlasnejšie, než predtým.

„Áno, pane,“ Dimitrij odvetil tak hlasno, ako Sutech.

Sutech schoval meč a sadol si znovu na trón. „A teraz mi choď z očí!“ prikázal mu.

Dimitrij sa uklonil a ráznym krokom odišiel zo sály. Namieril si to rovno do osady za matkou.

Jeho matka ležala na posteli. Pri sebe mala pohár s vlažnou vodou a modlitebnú knižočku.

„Matka,“ prisadol si ku nej Dimitrij a chytil ju za studenú ruku.

Jeho matka – Nikita – bola tá najstatočnejšia žena na svete. Pracovala pre samotného Ramessa II., ako ošetrovateľka. Lenže, keď faraón umrel vo vojne, stala sa z nej chudobná meštianka. Dimitrij, ani jeho brat nevyrastali v bohatstve. Nemali veľký dom, nemali skoro čo do úst, ale vždy stáli pri sebe a mali sa radi. On s bratom chodili na lov a lovili veľké, ale predovšetkým malé zvieratá, ako trebárs veveričky.

Matka mu stisla ruku a pozrela sa naňho. „Ako to tam vyzerá?“ opýtala sa chrapľavým hlasom.

„Nebthet je na ceste sem spolu s Usirom a Nut.“

„A čo tá druhá bohyňa?“

Dimitrij sa na chvíľu odmlčal. Sklonil hlavu. „Sutech ju posadol. Musel som... musel som jej nanútiť do hlavy, že sem má prísť a vyhľadať Sutecha. Bolo to na Sutechovo želanie. Ak by som to neurobil... ja som taký...“

„Nerúhaj sa!“ nahnevane zahundrala Nikita.

Dimitrij sa na ňu pozrel. V očiach mal slzy. „Čo len s nami bude, matka? Čo bude s tebou?“

„O mňa sa, ty, neboj! Teraz mysli hlavne na to dievča! Aké je jej pozemské meno?“

„Allison.“ Prekrásne meno, pomyslel si.

Jeho matka prikývla. „Teraz hlavne mysli na Allison! Vravíš, že je na ceste sem a, dobre je, že nie je sama. A čo sa vlastne stalo s Horom?“

„Napadli ho septopardy. Sutechovi to musel niekto povedať!“

„Preto si dávaj obrovský pozor! Ak to zistí, môžu sa stať zlé veci.“

Dimitrij prikývol. „A teraz ma trochu prikry, idem si ľahnúť.“

Prikryl matku a položil jej ruku na posteľ. Vstal a zamieril do kuchyne. O Sutechovej vyhrážke ešte matke nepovie – ešte nie. V ruke zvieral meč. Bude bojovať po boku Nebthet aj keby ho to malo stáť život! Bude ten, čo Sutecha zabije! On, Nebthet a možno aj Usir, vybojujú späť to, čo im právom patrí! Mier, slobodu, lásku a Egypt!

[ » na začiatok « ]