Camilla:

Camilla sa chcela vrátiť, ale niečo jej nahováralo, že urobila správne. Keď bola už dosť ďaleko od farmy, zastavila sa a sadla si na okraj cesty. Nohy ju boleli a v hlave trešťalo. Do očí sa jej nahrnuli slzy.

Prestaň!, okríkol ju hlas v jej hlave. Okamžite spozornela. Predsa nebudeš plakať kvôli niekomu, kto si to nezaslúži!

Kto ste?, opýtala sa hlasu. Čo odo mňa chcete?

Upokoj sa, chlácholil ju hlas. Som tvoja nádej. Vďaka mne môžeš mať všetko, po čom si túžila. Všetko, čo má tá odporná Nebthet.

Bolo by to možné?, opýtala sa omámene Camilla.

A ešte omnoho viac. Môžeš mať vládu nad celým svetom. Urobím z teba kráľovnú, najmocnejšiu zo všetkých. Zničíme všetkých, ktorý ty budú stáť v ceste. Usir – tvoj manžel – ty bude kľačať pri nohách. Budete najmocnejší. Nebthet bude hniť v pekle. Nikto ti nikdy nebude vravieť, čo máš a čo nemáš robiť.

Camilla si to predstavila. Videla samú seba na zlatistom tróne, obkolesenú zlatými mincami, pohármi a drahokamami. Krásne strieborné šaty, s diamantmi jej siahali po zem. Pred trónom kľačal Michael a podával jej tú najkrajšiu červenú ružu akú v záhrade našiel. Jeho úsmev prezrádzal lásku a nehu. Nikde nebola žiadna Nebthet, jej matka, ktorú z duše nenávidela, sa hrbila nad špinavou podlahou a vytierala zvratky, ktoré zaschli po nočnej oslave narodenia jej druhého dieťaťa.

Camilla sa vrátila do reality. V očiach mala cnosť a chamtivosť. Čo mám urobiť?, opýtala sa.

Musíš sa premeniť na supa a odletieť do Egypta, odpovedal jej okamžite hlas. Máš na to len pár hodín. Musíš nájsť medailón, ešte skôr, než tam dorazia tí dvaja.

Takže stačí iba sa premeniť na supa a doletieť tam? Nič viac?, prekvapila sa spýtala Camilla.

Presne tak. A odporúčam ti vyraziť ihneď. Ešte pred úsvitom by si mala byť pri mori. Teda, ak nepočítame isté komplikácie.

Aké komplikácie?, opýtala sa Camilla, ale hlas sa už neozval. Povzdychla si a postavila sa. Zatvorila oči a predstavila si samú seba, ako sa premieňa na supa. Jej ruky sa premieňajú na krídla, hlava na supiu hlavu s ostrým zobákom a nohy na pazúry.

Otvorila oči a prekvapilo ju jej ostré videnie. Pozrela sa na seba. Narástlo jej perie a nohy sa jej premenili na nebezpečne ostré pazúry. Videla úplne presne a ostro. Videla na desiatky metrov pred seba a dokázala rozpoznať každé jedno stebielko na poli. Táto nová podoba sa jej začínala páčiť. Roztiahla krídla, odrazila sa a pár mávnutiami sa vzniesla k modrej oblohe. Ako človek by sa v takejto výške určite bála, ale teraz si to užívala. Videla úplne všetko. Videla svoj dom, dom Allison, všetky Londýnske pamiatky, ľudí, ktorý vyzerali, ako mihajúce sa bodky. Inokedy sa jej Londýnske oko zdalo veľké, teraz jej pripadalo iba ako malý zberateľský model. Dokonca v poli zazrela myš. Myši... ozvali sa v nej vtáčie pudy a vrhla sa dole, aby ju chytila. Včas sa zastavila. Bola síce sup, ale zostal jej ľudský rozum. Otočila sa a zamierila na sever – smer Egypt.

Allison:

Ponad stôl preletel ďalší tanier a dopadol na zem k ostatným. Niektoré črepy boli malé, iné veľké. Allison sa chystala hodiť ďalší, no Michael ju zastavil.

„Keď to takto pôjde ďalej,“ zobral jej tanier z ruky a položil na drez, „budem musieť otcovi vysvetľovať, prečo je polovica tanierov rozbitá.“

„Kúpim vám iné,“ zahundrala Allison a zobrala do ruky nôž. Michael sa na ňu s hrôzou pozrel.

Na chvíľu zaváhal, ale nakoniec sa opýtal: „Čo s tým chceš robiť?“

Allison chvíľu premýšľala, no potom tuho zovrela rukoväť noža.

„Zabodnúť ho do srdca tej malej, hnusnej, primitívnej svine!“ Hodila nôž nad Michaelovu hlavu a ten sa zabodol priamo do čela vypchatého jeleňa, ktorý visel nad kuchynským krbom.

Michael sa na to vydesene pozeral. Sadol si a opatrne chytil Allison za ruku. Pritiahol si ju k sebe a posadil si ju na kolená.

„Alli, upokoj sa,“ pohladil ju po ruke. „Viem, že si naštvaná, ale musíme premýšľať s chladnou hlavou.“

„Ja som úplne pokojná,“ ihneď odvetila Allison.

Michael sa zasmial. „Áno, to vidím. Okrem toho, musíme vymyslieť, ako sa dostaneme do Egypta.“

Allison sa naňho pozrela a zvraštila tvár. „Lietadlom, nie?“

Michael sa zamračil. „Alli, vieš predsa...“

„Budeš to musieť prekonať,“ skočila mu do reči.

Michael sa usmial. „Čo by som pre teba neurobil, však?“

Letisko bolo na prasknutie. Všade boli rodiny s deťmi, ktorý sa chystali na dovolenku, podnikatelia, ktorý išli za kšeftami do zahraničia a ľudia, ktorý sa len tak chceli vytratiť z mesta.

Allison sa pozrela na tabuľu, ktorá oznamovala príchody a odchody letov.

„Lietadlo do Egypta pôjde za pár minút,“ otočila sa za Michaelom. „Musíme si zarezervovať miesta.“

Michael to vzal naozaj negatívne. „Myslíš, že budú dve miesta voľné?“

„Skús to brať trochu pozitívnejšie,“ usmiala sa ne neho a podišla k prázdnej recepcií.

„Prosím Vás,“ oslovila recepčnú, „chceli by sme si zarezervovať dve miesta v najbližšom lietadle do Egypta.“

Recepčná sa pozrela do svojho počítača, potom na Allison. „Máte šťastie, slečna,“ usmiala sa na ňu. „Ostali posledné dve miesta. Budete platiť hotovostne alebo kartou?“

„Kartou,“ usmiala sa na Michaela a podala recepčnej platobnú kartu.

Recepčná si ju overila prístrojom, naťukala pár vecí do počítača a vrátila ju Allison. Spolu s kartou jej podala aj dva lístky a ukázala, ktorým smerom majú ísť.

„Šťastnú cestu,“ zapriala im.

„Ďakujeme!“ naraz poďakovali a zamierili tam, kam im ukazovala recepčná.

...

„Dúfam, že všetko pôjde podľa plánu.“ Michael ťažko dýchal.

Allison si povzdychla. „Neboj, všetko pôjde dobre.“

Michael sa trochu upokojil a pohodlnejšie si sadol na sedadlo.

„Chlapče, posuň sa sem na kraj,“ požiadala ho paní, ktorá sa pri nich zastavila. „Rada sedávam v strede.“

Michael sa neochotne posunul na druhé sedadlo a pani prešla okolo neho. Posadila sa na stredné sedadlo a tablet, ktorý držala v ruke si položila nohy.

„Takže,“ začala pani a pozrela sa raz na Allison, raz na Michaela. „Čo robia dvaja pozemský bohovia... ehm, pardon... jedna pozemská bohyňa a jeden boh podsvetia v mojom kráľovstve?“

Allison a Michael sa na seba prekvapene pozreli. „Prosím?“ Michael sa spýtavo pozrel na pani.

„Ach, vy neviete kto som?“ usmiala sa pani. „Som Nut, bohyňa oblohy. Toto je môj ľudský hostiteľ. Erika Morgan, pracuje ako predavačka – nie je to síce nič moc, ale má namierené do Egypta, pozrieť sa na to decko.“

„Na koho?“ zaujímala sa Allison.

Nut sa zasmiala. „Na Tutanchamóna, predsa. Na jeho mŕtvolu. Keby naozaj tí ľudia vedeli, kde je pravá hrobka Tutanchamóna, nikdy by sa neopovážili k nemu priblížiť ani na meter. No, odbehli sme od témy. Ako sa vlastne voláte vy? Okrem toho, že ste Nebthet a Usir?“

„Allison,“ podala jej ruku.

„Michael,“ urobil to isté. Nut si s oboma potriasla ruku. Lietadlo sa zdvihlo a za chvíľu boli na oblohe.

„Robí sa ty z toho trochu zle, však?“ Nut sa obrátila na Michaela.

Prikývol. „Moja mama umrela pri páde lietadla.“

„Tvoja skutočná matka umrela pri vojne, tak isto ako Allisonina matka.“

Chviľu bolo medzi nimi ticho. Nakoniec ticho prerušila Nut. „Takže, vieš, kde je ten medailón?“ spýtala sa Allison.

Allison sa na ňu prekvapene pozrela. „Ako o tom viete?“

Nut pokrčila plecami. „O tvojej vojne so Sutechom vie každý. Niektorý sú na jeho strane, niektorý na tvojej. Ja osobne som na tvojej strane.“

„Ako to, že sa nebojíte vysloviť jeho meno?“ pripojil sa Michael do rozhovoru.

Nut sa usmiala. „Som silnejšia než on. Je síce boh zla a chaosu, ale ja vládnem celej oblohe.“

„A čo Geb?“ zaujímala sa Allison.

Úsmev z Nutinej tváre sa stratil. Náhle posmutnela. „Geb je na vašej strane... aspoň myslím.“

„Prepáčte,“ rýchlo sa ospravedlnila Allison. „Nechcela som...“

„To je v pohode,“ znovu sa usmiala Nut.

Zastavil sa pri nich chlap z letovej kontroly a požiadal ich o ukázanie lístkov. Allison a Michael mu podali každý svoj a chlap ich skontroloval. Prikývol a vrátil im ich. Potom prešiel o dve sedadlá ďalej.

„Ako to, že vy ste mu neukázala svoj lístok?“ Michael sa prekvapene pozrel na Nut.

„Je toho ešte veľa, čo sa musíte naučiť,“ uškrnula sa. „Vsugerovala som tomu chlapovi, že mne lístok kontrolovať nemusí. Myslela som, že viete aspoň základy. Vás to Hor nenaučil?“

„No...“ zaváhala Allison. „Len dnes sme ho stretli a ešte dnes nás napadli septopardy.“

Nut si povzdychla. „Tie určite poslal Sutech. Sú to jeho miláčikovia.“

„To hovorila aj Camilla.“

„Nechbet, že?“ Allison prikývla. „Vidím ju, ako prelietava nad Londýnom. Má namierené do Egypta.“

„Prelietava nad Londýnom?“

Nut prikývla. „Ako sup, samozrejme. Niečo je zle. Musíte sa tam dostať čo najrýchlejšie a naučiť sa ovládať svoju moc.“

„Jasné,“ zahundral Michael. „Vedieť ovládnuť človeka, aby nám neskontroloval lístky je to prvé, čo sa potrebujeme naučiť.“

Nut pocítila iróniu v jeho hlase. „Vedieť ovládnuť človeka vám môže veľmi pomôcť.“

[ » na začiatok « ]