Kapitola:
Pridaná: 9.7.2007, 20:53:40
Čítaná: 978×
Hodnotenie: (počet hlasov: 46)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Nagini mala náročný deň. Hneď učila prvé štyri hodiny. Poslednú, v ten deň mala s chrabromilskými a bifľomorskými štvrtákmi. Po hodine si ešte triedila domáce úlohy, keď k nej prišiel chrabromilský študent.

„Áno Mills?“ zdvihla zrak.

„Toto vám posiela Sirius Black. Ževraj zabudol.“

Nagini sa pozrela na pergamen, ktorý jej podával. Bola to domáca úloha.

„Ach áno. Už viem. Môžete sa mu poďakovať za strhnutých desať bodov.“

Mills hneď odišiel s nespokojným výrazom na tvári. Nagini vedela, že to nie je žiadna zabudnutá úloha, ale musela rýchlo zareagovať, aby nemal podozrenie. Poklopala prútikom po pergamene a hneď na to zmizla úloha o inferioch a zjavil sa jej odkaz:

Dnes po večeri vo vstupnej hale. Budem ťa čakať pri bráne pod neviditeľným plášťom.

Sirius

Nagini sa nevdojak usmiala. Rozmýšľala. Uvedomila si, že potrebuje zadné vrátka. Rozhodla sa, že musí o jej a Siriusovom výlete povedať Dumbledorovi. Postavila sa od stola a išla rovno do jeho pracovne. Povedala si, že zároveň sa možno konečne dozvie, aký má vzťah k tým štyrom nadaným študentom, nakoľko mu na nich záleží. Musela to zistiť, aby vedela aká veľká bude jej prekážka. Pred kamennou príšerou zastavila a rozmýšľala nad heslom. Zrazu sa sama odsunula a zo schodov vyšiel Severus Snape.

„Dobrý deň, Nagini!“ vyzeral prekvapene.

„Dobrý deň, Severus! Čo ste robili u riaditeľa?“ opýtala sa bez okolkov.

„Myslím, že na to tu nie je priestor.“

„Máte pravdu. Keď skončí vyučovanie, prídete do mojej pracovne. Porozprávame sa,“ povedala rozkazovačne.

„Dobre.“ Severus odchádzal trošku nesvoj. Nagini na neho ešte zavolala.

„Severus prosím vás aké je heslo?“

„Mentolka.“

Ani mu nepoďakovala. Povedala heslo a kamenná príšera hneď odskočila a ukázala točité schodisko. Zaklopala na dubové dvere a vstúpila dnu. Albus Dumbledore sedel za svojim stolom a bolo vidieť, že práve nedobrovoľne ukončil diskusiu so svojimi portrétmi, na ktorých sa vynímali bývalí riaditelia Rokfortu.

„Nagini nečakal som ťa. Ale sadni si.“

„Dobrý deň, Albus! Mrzí ma, že som vás vyrušila, ale je to dôležité.“

„To nič. Chápem.“ Z pár obrazov bolo počuť pohŕdavé odfrknutie. Nevšímala si to. „Tak čo sa stalo?“ opýtal sa otcovsky.

Nagini začala s rozvahou: „Nechala som sa tak trošku vyprovokovať Siriusom. Sľúbila som mu, že s ním pôjdem dnes na výlet,“ chcela ho ohromiť.

„Kam?“ Dumbledore nadvihol obočie, ale tváril sa ako keby mu to bolo jedno.

„Veď práve. To je na tom to najhoršie,“ zahanbila sa. Stále ho sledovala ako zareaguje.

„Predpokladám, že to spôsobila tvoja zvedavosť.“

„Predpokladáte správne.“ Dívala sa mu priamo do očí.

„A predpokladám, že mi to hovoríš preto, lebo potrebuješ radu.“ Nagini cítila pobavenie v jeho hlase.

„Zase predpokladáte správne.“ Teraz sa usmievala už aj ona.

„Ja som ťa upozorňoval na to, že pán Black vie byť naozaj neodolateľný. Jedinú radu, ktorú ti môžem dať je, aby si sa nenechala uniesť. Nezabúdaj, že je ešte len chlapec. Bude ťa chcieť vyprovokovať. Je len na tebe ako sa zachováš.“

„Ja viem. Musím dodržať pravidlá hry.“

„Vieš, že táto vaša hra sa mi prestáva páčiť?“ zatváril sa vážne.

„Bojíte sa viac o mňa alebo o neho?“

„O vás oboch. Pletiete sa do vecí lásky. A taká hra sa nikdy nemôže skončiť dobre, ak sa nehrá fér.“

Nagini nevedela čo má na to povedať. Nevedela zhodnotiť, do akej miery má pravdu.

„Ďakujem vám Albus. Chcela som, aby ste to vedeli.“

„Som rád, že si sa mi zdôverila. Veľa to pre mňa znamená.“

„Potrebujem od vás ešte jednu vec.“ Chcela to vybaviť, keď už bola príležitosť.

„Hovor.“

„Potrebujem, aby ste mi dovolili mať doučovania.“

„Koho chceš doučovať?“ Cítila z neho obavy.

„Pár študentov.“

„Neviem, či je to vhodné Nagini,“ váhal.

„Albus je to nevyhnutné. Buď to budem robiť za vašim chrbtom alebo budete mať odo mňa správy. Budem to chápať ako váš prejav dôvery.“ Snažila sa aby to neznelo výhražne, ale tvárila sa absolútne neurčito. Dumbledore rozmýšľal.

„Chceš ich učiť čiernu mágiu?“ Vedela, že sa jej na to opýta.

„Myslíte, že by som si to dovolila? Preto to bude od vás prejav dôvery.“

„Vieš, že by som sa to aj tak nedozvedel, keby ste tu praktizovali čiernu mágiu.“

„Viem, nemôžete mať oči všade. Ale nemuseli by ste vedieť vôbec nič. A takto vám budem hlásiť čo už vedia. Aj keby sa tam objavilo nejaké to kúzlo z čiernej mágie,“ uškrnula sa.

Dumbledore zvažoval svoje možnosti. „Budem ti veriť Nagini. Ale po každej hodine ma navštíviš.“

„Súhlasím. Ale s tým súvisí jedna podmienka.“

„Podmienka?“ prekvapene sa na ňu pozrel ponad polmesiačikové okuliare.

„Nebudete odo mňa chcieť vedieť mená, tak ako ja sa vás nebudem pýtať na tých, ktorých proti Tomovi verbujete.“

Zostal zarazený, ale snažil sa to skryť.

„Možno máš pravdu Nagini. Takto to bude asi lepšie.“

„Pre toto vás mám tak rada. Vždy sa dá s vami dohodnúť,“ usmiala sa úprimne.

„Dúfam, že toho nebudem ľutovať. Dávaj si na seba pozor.“

To už vstávala.

„Nebojte sa, budem. Dovidenia Albus!“

„Dovidenia Nagini.“

Keď Nagini odchádzala, bola spokojná. Dosiahla svojho, aj keď sa ešte stále nedozvedela ako veľmi je Sirius pre neho dôležitý. Ale vedela, že je to len otázka času. Musela byť trpezlivá.

Vyučovanie sa o chvíľu skončilo. Nagini čakala na Severusa Snapa vo svojej pracovni. Keď prišiel, usadil sa oproti nej.

„Prečo ste boli za riaditeľom?“

„Pýtal som sa na niečo ohľadom štúdia,“ pozeral sa na ňu bez mihnutia oka.

„Klamete!!! Myslela som, že so štúdiom oklumencie ste už začali!“ Nagini neváhala, zdvihla prútik a namierila ho na Severusa. Pred očami videla zábery ako z filmu. Ju zaujímal len jeden. Pocítila bolesť.

„Výborne Severus! Tak nakoniec sa vám predsa len podarilo zastaviť ma.“

„Nechcel som, aby ste to videli.“

„Chápem. Nehnevám sa na vás. Nikomu nehovorte to, o čom ste sa rozprávali s riaditeľom. Ani Temnému pánovi. A poriadne cvičte. Ak by sa to dozvedel, už by vám neveril. Bola by vás škoda.“

Severus prekvapením otvoril ústa. Čakal, že ho potrestá.

„To myslíte vážne?“

„Smrteľne a to doslova. Nepýtajte sa viac a choďte,“ prísne sa na neho pozrela. Severus sa bál, že si to rozmyslí, tak radšej šiel. Nagini bola zmätená. Albus mu navrhol, že ho bude chrániť. Nevedela, či to nakoniec Severus prijme. Ale to nevedel ani on sám.

Váhala, či to má Tomovi povedať alebo nie. Rozhodla sa, že zatiaľ to bude jedna z jej poistiek. Pre obe strany...

Povedala si, že nepôjde na večeru. Radšej šla pozrieť do školskej kuchyne. Tam ju škriatkovia úctivo vítali. Nabalili jej do košíka toľko jedla, že ak by nevedela čarovať, ledva by ho uniesla. Na chodbách nebolo nikoho, všetci sedeli na večeri . Začala byť nervózna. Ale príjemne. Mala rada prekvapenia. A bola si istá, že Sirius pre ňu nejaké má.

Sirius sa veľavýznamne pozrel na Jamesa. Akurát sa končila večera. James sa ešte túžobne pozrel na nedojedené kuracie stehno, ale kamarát bol kamarát. Sirius žmurkol na Remusa a Petra, aby sa nebáli, že ich z niečoho vynecháva. Zašli do úzadia Veľkej siene. Nikomu nebolo podozrivé, že si niečo šuškajú, pretože to robili pravidelne. Už aj učitelia si na to zvykli, že štyria Záškodníci mali vždy nejaké tajné plány. Aj keď z toho neboli nadšení, už vedeli, že nemá význam sa ich snažiť nachytať. Skôr či neskôr svoje zaumienené darebáctvo aj tak urobili.

„Čo je Tichošľap? Čo máš v pláne? Ideme do Rokvillu?“ James dúfal, že mu aspoň vynahradí to nedojedené jedlo.

„Dnes nie Paroháč. Dnes mám iné plány. Potrebujem aby si mi kryl chrbát. Vieš, pre istotu. A tiež ťa chcem poprosiť o neviditeľný plášť,“ tváril sa, že mu je to ľúto.

„Kam ideš? Dúfam, že nemáš v pláne nejakú sprostosť?“ pozrel sa na neho podozrievavo James.

Sirius ho potľapkal po chrbte a sebavedome sa usmial.

„Aha. Takže rande, Tichošľap. No konečne! Už som sa o teba začal báť,“ a žmurkol na neho.

„Uvidíme. Takže môžem sa na teba spoľahnúť?“ pozrel sa mu priamo do očí.

„Že váhaš.“

Sirius odišiel, len kývol chlapcom pri stole na pozdrav.

James sa vrátil ku stolu. Chlapci len hlavou spýtavo pokývali, lebo chceli vedieť o čom sa rozprávali.

„Rande.“ James sa usmieval a ležérne si opäť sadol za stôl. Ale postupne mu začalo dochádzať ako sa na neho jeho najlepší priateľ pozeral. Bol vážny. Ak išlo o nejaké dievča, nikdy sa na neho takto nepozeral. Len ak išlo o Nagini. James sa buchol do čela. Nechápal, že mu to nedošlo oveľa skôr. Vedel, že už s tým nič nespraví. Mohol mu len dôverovať.

Nagini sa obliekala vo svojej spálni. Cítila sa ako školáčka. Stála pred skriňou a rozmýšľala čo si oblečie. Chcela vyzerať príťažlivo, ale zároveň nechcela, aby to prehliadol. Nakoniec vytiahla jednoduché čierne priliehavé nohavice a teplý sveter aj keď s hlbokým výstrihom. Obula si vysoké čižmy a ešte sa poobzerala v zrkadle. Musela sa začať smiať. Radšej si ešte vypla vlasy do chvosta a šla rovno do vstupnej haly. Pri hlavných dverách sa rozpačito zastavila. Nevedela ako zistí kde je. Zrazu niečo začula.

„Pst,pst.“

Nič nevidela, ale povedala si, že to bude znak toho, že tam je. Sebavedome otvorila bránu a vykročila do tmy. Dúfala, že to pochopí a pôjde za ňou. Nemýlila sa. Rozsvietila svoj prútik, aby videli na cestu. Sledovala jeho stopy v zemi. Viedli rovno k Zakázanému lesu.

„Si si istý kam ideš?“ opýtala sa ho naoko ľahostajne.

„Myslím, že les a hlavne za noci v sebe skrýva veľké čaro, ale ak sa bojíš?“

„Vieš, že sa nebojím, len nechcem, aby som ťa musela ochraňovať,“ ironizovala.

„Vynasnažím sa, aby sa tak nestalo,“ pokračoval v tom istom tóne.

„Neboj sa, aj tak by som ťa ochránila,“ nedokázala skryť úškrn.

Len sa pousmial a zahľadel sa pred seba. Boli už takmer pri lese.

Nechcela sa už rozprávať, bola príliš zvedavá. Len mlčky sledovala, kam ju vedie.

Keď zašli za prvé stromy, tak zhodil so seba neviditeľný plášť a začal ich viesť po kľukatom chodníčku. Noc bola jasná, preto bolo vidieť na cestu. Mieril hlbšie a hlbšie do lesa až prišli k malému jazierku.Vedľa neho bola vysoká skala. Sirius vyšiel až na jej vrchol a Nagini ho poslušne nasledovala. Sadli si na ňu.

"Je mi zima," pošúchala si dlaňami ruky.

Sirius si dal dole kabát a prehodil jej ho cez plecia.

"Teraz máme chvíľku času," skoro šepkal.

„Ďakujem. A načo chceš mať čas, Sirius?“ Pozrela sa mu priamo do očí. "Chcem vedieť prečo sme tu."

"Kým sa to začne. Ale obvykle to nebýva pred polnocou, takže máme asi pol hodiny."

„To je veľmi dlhý čas, pol hodiny. A čo mi chceš ukázať? Hádam sa z pána lámača ženských sŕdc nakoniec nevykľuje romantik," povedala ironicky, ale on zbadal, že to hneď oľutovala.

„Čo ti mám na to povedať Nagini? Dnes, aspoň dnes skús mi byť rovnocenný partner.“

Tváril sa tak vážne, až mala pocit, že Dumbledore sa veľmi mýli, pokiaľ si myslí, že je ešte chlapec. Pochopila. Už nič nehovorila. Povedala si, že počká, čo má pre ňu nachystané. Nechcela sa hádať. Radšej si zakusla do jazyka. Objala si kolená a privinula si kabát ešte tuhšie okolo seba. Bola prekvapená, keď videla, že Sirius sa díva nehybne na hladinu jazierka. Boli ticho. To ticho sa dalo krájať. Stále len sedeli a vychutnávali si svetlo mesiaca, ktorý žiaril na celé okolie, pretože bolo mimoriadne jasne. Nagini sa kochala hviezdami posiatym nebom, keď začuli za sebou šum lístia. Sirius ju chytil za ruku a priložil si ukazovák na ústa. Nagini sa nervózne obhliadla, pretože nemala v ruke prútik. Mohla mu len dôverovať. Naskytol sa jej neuveriteľný pohľad. Z krovia prichádzal k jazeru majestátny snehovobiely jednorožec. Pristúpil k jazierku a začal z neho pomaly piť. Bola unesená. Sirius sa mlčky zodvihol a odchádzal preč. Nagini ešte zachytila jeho ruku a spýtavo sa na neho pozrela. Položil jej dlaň na rameno a druhou rukou naznačil, aby tam určite zostala sedieť.

Upútala ju hladina tmavej vody. Začala sa vlniť a pár centimentrov nad povrchom jazera vystúpilo ostnaté telo strašného jaštera. Blížil sa k jednorožcovi, ktorý ďalej pokojne pil. Mesačný svit sa odrážal od jeho chladných čiernych očí a ostrých zubov. Začala byť nervózna. Obhliadala sa okolo seba, kde je Sirius, ale nikde ho nevidela. Príšera už bola skoro pri pokojnom zvierati a otvárala veľkú papuľu. Nagini začala prerývane dýchať a prudko sa postavila. Zrazu spoza nej preblesol pás červeného svetla. Netvor zasiahnutý kúzlom okamžite odplával preč. Jednorožec sa vyľakal a erdžajúc odcválal hlboko do lesa. Nagini sa s nemým úžasom pozrela za seba. Sirius tam stál s prútikom v ruke. Rozrušene k nemu pristúpila.

„Na čo to bolo dobré?“ vyčítavo šepkala, ani nevedela prečo a dívala sa mu do jeho nehybnej tváre.

„Toto je moje pravidlo Nagini, že žiadne pravidlá neexistujú. Je to len o rozhodnutí, o výbere,“ bol absolútne vážny, ale mal láskavý pohľad. Rukou jej jemne chytil bradu, priblížil si ju k sebe a dal jej letmí bozk. Pomaly sa odtiahol a zašepkal: "Tak sa rozhodni.“ Otočil sa jej chrbtom a chystal sa odísť. Chytila ho za rukáv a pritiahla si ho k sebe. Na moment zaváhala. Skoro prestala dýchať.

"Nechcem aby si šiel, chcem hrať tvoju hru bez pravidiel." Zhodila kabát, vyzliekla si sveter a začala cúvať k jazeru. Vyzliekla si aj nohavice a stále sa mu pozerala priamo do očí. Stála pred ním len v nohavičkách. Aj tie si zvliekla dole a vošla do jazera. Šmahom ruky znehybnila príšeru.

"Nemusíš sa báť, ja ťa ochránim. Alebo sa bojíš viac mňa ako tej obludy?" zvodne sa usmiala.

Podišiel k jazeru a pozrel sa jej tiež do očí. Potom sa bez váhania celý vyzliekol a išiel k nej do chladnej vody. "Keď sa nebojím teba, tak tej obludy už vôbec nie!" Stál oproti nej a čakal čo urobí.

Pristúpila k nemu, chytila sa ho okolo krku a nohami ho zovrela okolo pása. Začala ochutnávať jeho krk, jeho ucho a šepkala mu do neho: "Ale keď budem chcieť prestať, prestaneš?"

Cítila ako sa trasie. Pevne ju zovrel do náručia.

"Ak budeš chcieť, tak ja prestanem so všetkým! Len mi povedz, že už ti nie som ľahostajný!"

"Ty mi nemôžeš byť ľahostajný. Inak by som sem nešla." Nagini sa kochala pohľadom na Siriusovu mladú tvár. Dala mu bozk na obe oči, na nos a mäkko sa dotkla jeho pier. Jazykom mu prešla po hornej pere. Zacítil ako od vzrušenia napla slabiny a obtrela sa o neho lonom.Veľmi jemne jej vrátil bozk.

"Ty si ako modré z neba!" Tisol si ju čo najpevnejšie, ale zároveň jemne a ústami jej nežne hladil tvár.

Privrela viečka. Natiahla od neho ruky a prehla sa v páse tak, až sa jej namočili vlasy. Vzpínala sa k nemu a naznačovala, aby jej bozkával prsia. Stále ju pevne držal rukami a jazykom prechádzal cestičkou medzi jej prednosťami. Hrial ju jeho horúci dych a telom jej prechádzala jeho triaška od vzrušenia.Priblížila sa k jeho tvári a stále sa nevedela vynadívať. Jazykom našla jeho jazyk v ústach. Hrýzla ho do spodnej pery. Pritom jej stekala voda po tvári. Nežne jej ju rukou utrel. Postavila sa na dno a viedla ho za ruku von z vody. Vyčarila teplú deku.

"Dnes ťa chcem cítiť všade. A dovolím ti konečne ma ochutnať," zvádzala ho pohľadom.

Chytil ju do náruče a jemne ju uložil na deku. Rukou jej prechádzal po stehne a druhú zaboril do mokrých vlasov. Pery pomaly pritiskol k jej a vášnivo ju začal bozkávať. Nagini mu zaborila nechty vzrušujúco do chrbta . Odovzdávala mu svoje telo naprotiveň. Sirius jej odhrnul mokré vlasy z čela a s láskou ju na neho pobozkal, potom aj na nos, ale pery vynechal. Jazyk jemne obtrel o jej bradu a stále nižšie a nižšie viedol svoju púť. Rukami našiel jej dlane a preplietol ich prsty…

Vyslobodila sa so zovretia a zaborila mu ruky do vlasov. Pritiahla si jeho hlavu k sebe a ako mačka sa obkročmo dostala nad neho. Potrebovala mať nad ním kontrolu. Pomaly sa o neho obtierala. Zavrel oči a pootvoril ústa. Musela sa usmievať. Vopchala mu prsty do úst, aby jej ich hrýzol ako malé dieťa. Siriusovi sa to páčilo. Rukami prechádzal po jej chrbte. Vinul si ju k sebe stále bližšie a bližšie. Pozrel sa na ňu a ona videla, že si ju chce zobrať celú. Sklonila sa k jeho uchu a zašepkala: "Nie. Dnes nie." Ľahla si vedľa neho a hlavu si položila na jeho hruď. Nežne mu po nej prechádzala perami. Hladila ho po bruchu. Pocítila ako jeho telo na chvíľku strnulo, no za moment našiel rukami jej tvár a pritiahol si ju k svojej. „Si neuveriteľná!“ Nenechal ju ani prehovoriť a jazykom jej hneď začal hladiť pery. Nebránila sa. Prestal a pritiahol sa k jej boku čo najtesnejšie a ústa priložil k jej uchu. Vychutnávala si jeho teplý dych a počúvala jeho šepot: „Myslím, že by sme sa mali vrátiť.“

Nagini Siriusa ešte pohladila a usmievala sa aj očami. Dala mu boštek na noštek.

„Ďakujem Sirius.“

Nagini ani nevedela ako sa dostala do svojej postele. Bola príjemne unavená a tak zaspala sladkým spánkom.

..................................................................

Takže po dlhšom čase nová kapitolka :-). Prosíme si hodnotenie a veľmi, veľmi, veľmi by nás potešilo, keby ste mne alebo Gorathovi cez sovku dali vedieť ako sa vám páči naša spolupráca. Ďakujeme vám, že sa vám Nagini páči a dúfame, že budete čítať ďalej :-).

Posielam bošteky na nošteky *cmuk*.

[ » na začiatok « ]